Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/69/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Š. H., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.423,44 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka vo výške 284,14 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od jeho právoplatnosti.

odôvodnenie:

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 15. 11. 2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1423,44 eur, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 976,48 eur od 9. 12. 2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, uzavrel so žalovaným dňa XX. X. XXXX Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver. Žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu, vypovedal zmluvu o úvere a následne žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpenia zmluvou, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Dlh žalovaného dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 1490,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 976,48 eur, riadneho úroku 424,70 eur, úroku z omeškania 0,73 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 88,30 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Z tejto sumy žalovaný uhradil 66,77 eur a teda jeho dlh po odpočítaní tejto sumy je 1423,44 eur a táto suma je aj predmetom tohto konania. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 976,48 eur odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 9. 12. 2006 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, oznámilo súdu, že podľa ustanovenia vstupuje do konania na podporu žalovaného ako vedľajší účastník.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.08.2012, č.k. -75, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 976,48 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 22.05.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,62 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 378,99 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania. Odvolanie podal len v časti trov konania vedľajšieho účastníka a bol toho názoru, že súd mu mal navrhovateľovi priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia nielen voči žalovanému, ale aj voči vedľajšiemu účastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na ust. , a. , Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v tejto časti tak, aby zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu trov so žalovaným spoločne a nerozdielne. Zároveň si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 51,98 Eur.

Voči predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj vedľajší účastník, a to proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 986,48 Eur spolu s úrokom z omeškania, vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia a výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa s poukazom na uzatvorenú dohodu žalovaného ohľadom uznania záväzku sa súd vôbec nezaoberal otázkou, či vôľa žalovaného skutočne smerovala k uznaniu záväzku dlhu alebo len k dohode o splátkach. Poukázal, že dohoda je kombináciou jednostranných aj dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý je vopred pripravený a ktorý vyhotovil veriteľ pre dlžníka, prípadne pre osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi aj v zmysle ust. , pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Poukázal, že spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky sa posudzuje najmä podľa ust. . Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluvy. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 nevyhnutne musí dopadať aj na dohodu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Poukázal aj na obdobné závery v právnej veci Krajského súdu v Prešove vo veci a . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamieta, zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 237,14 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 118,70 Eur. V prípade, ak by odvolací súd nevidel pre rozhodnutie vo veci takýto postup, navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, prípadne konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudicionálnej otázke, ktorú špecifikoval vo svojom odvolaní.

Odvolací súd uznesením zo dňa 10.12.2012, sp. zn. zrušil rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany žalovaného, t.j. dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu, je však predmetná dohoda o splátkach typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu. Ďalej uviedol, že uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa z viacerých aspektov javí ako nekalá obchodná praktika a preto je neplatná.

Súdu 1. stupňa uložil povinnosť zaoberať sa odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka, najmä s poukazom na uzatvorenú dohodu žalovaného ohľadom uznania záväzku, ktorú je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

Zároveň v novom konaní súdu prvého stupňa uložil povinnosť opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového a aj o trovách odvolacieho konania, ktoré súvisia s vecou samou a voči ktorému podal odvolanie aj žaloba.

Následne súd prvého stupňa vykonal ďalšie dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu, a to opätovným oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Žiadosťou o flexipôžiku zo dňa 15. 12. 2004 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o poskytnutie úveru vo výške 30 000 Sk.

Na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2004, právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, poskytla žalovanému úver vo výške 30 000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 38 mesačnými anuitnými splátkami po 1055,17 Sk s dátumom prvej splátky 16. 1. 2005 a poslednej 16. 2. 2008 a s ročnou percentuálnou mierou nákladov 11,52%.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom.

Podľa výpisu z účtovných kníh právneho predchodcu žalobcu, dlh žalovaného ku dňu 8. 12. 2006 bol 44 893,90 Sk, čo predstavuje 1490,21 eur. Z tejto sumy istina tvorila 29 417,33 Sk (976,48 eur), úroky 12 794,57 Sk (424,70 eur), úroky z omeškania 22 Sk (0,73 eur) a príslušenstvo 2660 Sk (88,30 eur). Ďalej z tohto výpisu vyplýva dátum výpovede zmluvy dňa 23. 5. 2005 a splatnosť dlhu dňa 23. 6. 2005.

Zmluvou o postúpení pohľadávok I. zo dňa 8. 12. 2006 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX zo dňa 4. 5. 2009, došlo žalovaným k uznaniu záväzku čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB a.s., číslo zmluvy/zákazníka XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa bodu 2., dlžná suma pozostáva z istiny 976,48 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (bližšie nešpecifikovaná výška). V bode 3. zároveň došlo k dohode na splatení dlhu v mesačných splátkach po 40 eur s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na deň 20. 5. 2009. V prípade, že žalovaný podľa tejto dohody nebude splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom po splatnosti prvej neuhradenej splátky (bod 3.). Žalovaný prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného ako i žalovaný vzniesli námietku premlčania. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a požiadal o úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatným celý dlh dňa 23. 6. 2005, pričom žaloba bola súdu doručená až dňa 15. 11. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Čo sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4. 5. 2009, tu ide o formulár, pripravený veriteľom, pričom dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach, ďalej obsahuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Opätovne poukázal na to, že dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluvy. Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa veta prvá od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia , v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ust. , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť

Vykonaným dokazovaním súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalovaný uzavreli dňa 16. 12. 2004 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 30 000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami.

Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu dňa 23. 5. 2005, pričom dlh žalovaného vyčíslil 1490,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 976,48 eur, riadneho úroku 424,70 eur, úroku z omeškania 0,73 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 88,30 eur. Uvedená suma 1490,21 eur sa stala splatnou dňa 23. 6. 2005.

Súčasne mal súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 12. 2006, právny predchodca žalobcu, postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu a to podľa výpisu z účtovných kníh vo výške 44 893,90 Sk (1490,21 eur), pričom z tejto sumy žalovaný uhradil 66,77 eur a teda neuhradil 1423,44 eur.

Dňa 04.05.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o zavretí splátkového kalendára a uznaní, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného a zároveň záväzok žalovaného splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 40 eur mesačne.

Samotný žalovaný uviedol, že Dohodu iba podpísal, teda Dohoda bola už vopred pripravená na predtlači a žalovaný podmienky Dohody osobitne nevyjednal, ale boli mu v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy - Dohody. Teda aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Dohody ovplyvniť.

Súd po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany žalovaného, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí žalobca a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky a súd preto vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovaným i vedľajším účastníkom na strane žalovaného.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.

Keďže žalovaný i vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o pôžičke a uznanie dlhu je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Žalovaný ako úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Žalovaný si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že aj jeho pričinením vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na poukaz na neplatnosť uznania dlhu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, súd aplikujúc ust. , priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 284,14 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 71,37 eur, ktorý je výsledkom výpočtu :

sadzba tarifnej odmeny je 41,49 eur + (( 1.423,44 - 663,88 ) /331,94 x 9,96 = 41,49 +3 x 9,96 = 71,37 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 71,37 eur

- podanie odporu 71,37 eur

- odvolanie zo dňa 03.10.2012 71,37 eur

- režijný paušál za rok 2011 á 7,41 eur x 1 7,41 eur

- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 2 15,26 eur

- +20 %DPH 47,36 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.