Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-228-2012.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/228/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO : 35 787 783, zastúpený splnomocnenou usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Advokátska kancelária 036 01 Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi : N. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., O. U. XXXX/XX, o zaplatenie 539,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 10.04.2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7C/250/2011-76 zo dňa 22.02.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 539,05 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu ako nedôvodný. Konštatoval, že dňa 11.01.2003 bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 3 493,- Sk na kúpu spotrebného tovaru. Súčasťou zmluvy v časti C bola aj písomná žiadosť, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverovú kartu a úverový rámec (revolvingový úver). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca čerpal prostredníctvom úverovej karty finančné prostriedky vo výške 2 055,25 eur, pričom čerpaný úverový rámec riadne a včas nesplácal a navrhovateľ od zmluvy čiastočne odstúpil (v časti C zmluvy) listom zo dňa 23.12.2010, čím sa stal splatným celý dlh. Súd nárok na zaplatenie sumy 539,05 eur s príslušenstvom vyplývajúci z poskytnutého revolvingového úveru právne posúdil v zmysle ustanovení § 52 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/, § 3 ods. 6, § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že príkladmo uvedený výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej „RPMN“) v časti C predmetnej zmluvy nespĺňa podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože si z neho spotrebiteľ nedokáže vyvodiť budúci vývoj ročnej percentuálnej miery nákladov a ani prípad, keď čerpanie bude iné (nižšie alebo vyššie ako príkladmo uvedený výpočet zo sumy 20 000,- Sk). Navyše príklad RPMN má na zreteli iba čerpanie úveru s poistením, zatiaľ čo odporca v danom prípade vyznačeným krížikom odmietol poistenie úveru v časti D zmluvy. Z uvedeného prípadu tak nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď úver bol čerpaný vo výške 1 980,03 eur a odporca odmietol poistenie úveru. Taktiež nie je z daného výpočtu zrejmé, čo tým bolo mienené, že výpočet RPMN sa vzťahuje iba na prvé čerpanie. V dôsledku absencie údaju o RPMN súd považoval poskytnutý úver podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úverov za bezúročný a bez poplatku. Súd potom skúmal výšku poskytnutého úveru (úverového rámca) a uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že poskytol odporcovi z úverového rámca finančné prostriedky v celkovej sume 2 055,25 eur, túto výšku v konaní nepreukázal, pretože z navrhovateľom predložených listín vyplýva, že odporca čerpal finančné prostriedky len v sume 1 980,03 eur a pokiaľ z ďalšieho listinného dôkazu obsiahnutého v spise vyplynulo, že odporca splatil navrhovateľovi spolu 2 993,80 eur, súd si z uvedené vyvodil, že odporca navrhovateľovi poskytnutý úver splatil. Pokiaľ súd považoval úver za bezúročný a bez poplatku, vyplynula odporcovi povinnosť splatiť len celú istinu. Súd v závere konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal súdu ani nárok na úrok z omeškania a nešpecifikoval, z akej sumy a za aké obdobie si tento nárok uplatnil. Súd po konštatovaní, že došlo k úhrade pohľadávky navrhovateľa odporcom dňa 20.09.2010 potom vyvodil, že ani nemohol navrhovateľ od odporcu požadovať úroky z omeškania odo dňa 16.12.2010 a potom aj odo dňa 01.03.2011, keďže odporca už v omeškaní nebol. Z uvedeného dôvodu potom súd nárok v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a rozhodol o trovách konania, keď odporcovi s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ako procesne úspešnému účastníkovi, ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal, pretože si odporca trovy konania neuplatnil.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o dôvod zamietnutia jeho nároku, pretože úverová zmluva neobsahovala výšku RPMN, navrhovateľ namietal, že išlo o revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý nebol uzatvorený na dobu určitú a preto nie je možné v prípade takéhoto spotrebiteľského úveru vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Až zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil dovtedy platný zákon o spotrebiteľských úveroch, boli stanovené dodatočné podmienky pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pre úvery poskytované prostredníctvom kreditnej karty. Navrhovateľ sa tak domnieva, že súd prvého stupňa pochybil, keď nesprávne aplikoval právne normy vzťahujúce sa na prípad. Úverová zmluva spĺňala požiadavky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a navrhovateľ má tak nárok na poplatky a úroky spojené s poskytnutím úveru tak, ako ich uplatnil v rámci návrhu. Súd taktiež nesprávne postupoval v prípade údaja o úrokovej miere, pretože na prednej strane úverovej zmluvy v časti C je uvedený údaj o úrokovej sadzbe vo výške 2,39 % mesačne. Ročná úroková miera teda bola dojednaná vo výške 28,68 % ročne. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a uplatnený nárok mu v celom rozsahu priznal a uložil odporcovi taktiež povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania a aj trovy odvolacieho konania.
Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 25.10.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 539,05 eura, spolu s úrokom 0,072% denne zo sumy 494,67 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 01.03.2011 do zaplatenia a trov konania. Nárok mal navrhovateľovi vzniknúť na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2003, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver za dohodnutých podmienok, súčasťou ktorej zmluvy v časti C bola obsiahnutá žiadosť odporcu o poskytnutie úverového rámca do výšky úverového limitu 20 000,- Sk (663,87 eur) a vydanie úverovej karty na jeho meno. Na základe tejto písomnej žiadosti v časti C navrhovateľ poskytol odporcovi úverovú kartu a úverový rámec (revolvingový úver). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca čerpal prostredníctvom úverovej karty finančné prostriedky vo výške 2 055,25 eur, pričom čerpaný úverový rámec riadne a včas nesplácal a navrhovateľ od zmluvy čiastočne odstúpil (v časti C zmluvy) listom zo dňa 23.12.2010, čím sa stal splatným celý dlh.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom Žiadosťou/ Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2003, ako aj Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s., vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Súd mal z obsahu tejto žiadosti/zmluvy preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e/, § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Súd následne skúmal zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nepriznal navrhovateľovi nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom (konkrétne § 4 ods. 1 písm. j/ a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v dôsledku absencie RPMN v zmluve o úvere sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov) a následne posudzoval už len oprávnenosť nároku navrhovateľa na sumu istiny z poskytnutého úveru odporcovi.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov obsiahnutých v spise konštatuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a to ohľadom konštatovania existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ako základnej a východiskovej premisy pre právne posúdenie uplatneného nároku. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, či vôbec bol tvrdený zmluvný vzťah medzi navrhovateľ a odporcom platne uzatvorený. Z obsahu spisu nemal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsah by zodpovedal podmienkam, za ktorých, podľa tvrdenia navrhovateľa, poskytol odporcovi úverový rámec na čerpanie z úverovej karty tak, ako by to (za predpokladu, ak by bola zmluva platne uzatvorená) vyplynulo z časti C Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.01.2003.
Vychádzajúc z ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ustanovenia § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovateľ predložil súdu Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2003, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 3 493,- Sk na kúpu spotrebného tovaru. Súčasťou zmluvy v časti C bola aj písomná žiadosť klienta, ktorou „žiadal, aby ho spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20 000,- Sk a vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku“. Navrhovateľ tvrdí, že na základe tejto žiadosti poskytol odporcovi úverovú kartu, ktorou mu bolo umožnené čerpať určitú sumu peňažných prostriedkov (revolvingový úver). Odvolací súd však, vychádzajúc z citovaných ustanovení § 43a ods. 1, § 44 a § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, má za to, že prejav vôle klienta - žiadateľa o poskytnutie určitého úverového rámca tak, ako je obsiahnutý a písomne zachytený v citovanej časti C Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2003, je nutné právne posudzovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorého je nevyhnutné, aby bol aj písomne prijatý tým subjetkom, vo vzťahu ku ktorému bol vykonaný. Návrh na uzavretie zmluvy (oferta) je jednostranný právny úkon, ktorý vyžaduje včasné vyhlásenie - prejav vôle adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy a vôľu byť jej obsahom viazaný. Zmluvu možno uzatvoriť platne aj konkludentne tým, že akceptant návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle návrhu fakticky plní, čím konkludentne prejavuje súhlas s obsahom návrhu na uzatvorenie zmluvy a tým, že v zmysle návrhu fakticky plní, je zrejmé, že sa ňou cíti byť viazaný. V danom prípade však nemožno prijať záver, že faktickým plnením navrhovateľa v zmysle návrhu - žiadosti klienta obsiahnutej v časti C Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (vydanie kreditnej karty a umožnenie čerpania finančných prostriedkov) došlo platne aj k uzatvoreniu zmluvy a teda, že existuje zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ktorý by bolo možné posudzovať ako spotrebiteľský - revolvingový úver. Tento záver o eventuálnej konkludentnosti prijatia žiadosti - návrhu klienta obsiahnutej v časti C zmluvy vylučujú kogentné ustanovenia osobitnej právnej normy, nakoľko podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bola zachovaná, ak by písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, obsahom ktorej by bolo poskytnutie úverového rámca tak, ako to navrhoval klient v časti C Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, bol písomne prijatý adresátom tohto návrhu, čo však navrhovateľ doposiaľ nepreukázal. Preukázané je tak len, že bol písomne klientom uskutočnený návrh - žiadosť o poskytnutie úverového rámca za navrhovaných podmienok a v navrhovanej výške úverového rámca, preukázané však nebolo, že adresát tohto návrhu aj písomne a určito tento návrh prijal, nie je preukázané ani, ako ho posúdil (keďže z jeho obsahu vyplýva, že navrhovaný úverový rámec podlieha následnému posúdeniu zo strany adresáta a to v nadväznosti na údaje a splácanie poskytnutého klasického spotrebiteľského úveru na financovanie spotrebného tovaru), prípadne či adresát prijal všetky ponúkané podmienky poskytnutia úverového rámca alebo ich zmenil a ako.
Súd prvého stupňa neskúmal vôbec existenciu, danosť tvrdeného práva a nevysporiadal sa v konaní, či vôbec je daný právny zmluvný základ uplatneného nároku. Za daného skutkového a právneho stavu veci je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal súdu existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a odporcom, na základe ktorého by sa domáhal vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov odporcovi. Bude preto predmetom následného postupu súdu prvého stupňa, aby v súčinnosti s navrhovateľom si ozrejmil, akú sumu peňažných prostriedkov skutočne a preukázateľne poskytol odporcovi z údajného tvrdeného revolvingového úveru (keďže aj súd prvého stupňa konštatoval rozpory medzi tvrdeniami a preukázanými sumami, ktoré mal odporca vyčerpať na základe úverovej karty), ďalej ozrejmiť si, akú preukázateľnú sumu odporca splatil navrhovateľovi, pričom bude nevyhnutné rozčleniť platby odporcu na splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru poskytnutého na financovanie spotrebného tovaru v zmysle časti A/ a B/ Klasický úver danej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.01.2003 a na platby, ktoré mali byť zúčtované ako splátky z údajného revolvingového úveru za čerpania z poskytnutej úverovej karty a následne potom posúdiť poskytnuté a doposiaľ nevrátené peňažné prostriedky ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštatovanú neexistenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom z časti C/ Úverová karta je nutné právne posúdiť prijaté plnenie odporcu ako nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, teda ako majetkového prospechu odporcu získaného plnením bez právneho dôvodu.
Z dôvodu nedostatočne skúmaného skutkového a právneho základu nároku potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.