Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-32-2012.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/32/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti povinnému: D. H., F.. XX.X.XXXX, bezdomovec, od 16.8.2010 pobyt hlásený v E. Č. P. - D., pre vymoženie 33,19 € (1 000,- Sk), vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pod sp.zn. Ex 928/08, o odvolaní právneho predchodcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16. januára 2012 č. k. 49Er/750/2008-13 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 25,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „exekučný súd“) uznesením zo 16.1.2012 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo len „EP“). S odkazom na § 196, 200 ods. 1 a 203 ods. 2 EP v spojení s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,01 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
S účinnosťou od 1.1.2013 v konaní pred odvolacím súdom ako oprávnený už nevystupuje Krajské riaditeľstvo PZ Košice, pretože k tomuto dňu došlo k jeho zrušeniu, jeho práva a povinnosti prešli na SR
- Ministerstvo vnútra SR, ktoré preto od 1.1.2013 v tomto konaní vystupuje ako oprávnený.
Trovy exekúcie pozostávajú: 1/ z odmeny za 3 hodiny (180 minút) účelne vynaložené na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho zaevidovanie do exekútorského denníka, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, založenie spisu, získanie poverenia, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení súdu, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, návrhu na zastavenie exekúcie, vyčíslenie trov exekúcie) v sume 19,92 € (a 6,64 €), 2/ z paušálnej sumy za 7 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť 1 x pre dopravný inšpektorát a 2 x pre sociálnu poisťovňu, 2 zisťovania bydliska povinného a 1 zisťovanie jeho majetku) po 3,32 € v sume 23,24 € a 3/ z náhrady hotových výdavkov (4,80 € poštovné a 2,05 za administratívny materiál). Trovy (50,01 €) zvýšil o DPH v sume 10 €.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený včas podal odvolanie. Napáda ním len výrok o trovách exekúcie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktoré navrhuje rozhodnutie zrušiť. Nesúhlasí so spôsobom výpočtu a priznaním hodinovej odmeny za kancelárske úkony (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie) a náklady spojené so zavedením spisu, pretože tieto sú odmeňované buď paušálne v rámci úkonu, ktorého sú súčasťou, alebo tvoria súčasť odmeny súdneho exekútora v zmysle § 25 vyhlášky. Hodinová odmena by mohla prichádzať do úvahy len za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, resp. vyčíslenie trov.
Exekútor v podaní z 5.6.2012 vyjadruje svoju spokojnosť s napadnutým rozhodnutím aj s argumentáciou súdu obsiahnutou v jeho odôvodnení.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovel, a preto postupujúc v zmysle § 374 ods. 4 OSP vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Pretože rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnutú časť uznesenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP). Keďže o trovách exekúcie súd rozhoduje ex officio a podľa kogentnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 196 až 203 EP a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý napadnutý výrok o trovách exekúcie bez ohľadu na to, v akom rozsahu je tento výrok napadnutý odvolaním a ako je odvolanie odôvodnené. Po takomto preskúmaní napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru, že výrok o trovách exekúcie je potrebné zmeniť.
Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení exekúcie. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho v rámci odvolacieho konania nebolo možné preskúmavať (§ 159 ods. 1 a 3 a § 206 ods. 2 OSP).
Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 EP určujú zásadu, že odmenu exekútora, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (§ 203).
Ustanovenie § 203 EP teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť vyššie citovanú zásadu a povinnosť nahradiť (uhradiť) trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Súd oprávnenému môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie podľa § 203 EP iba v prípade splnenia zákonných predpokladov. Inter alia takýmto je aj okolnosť, že exekúcia sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto pokiaľ v posudzovanej exekučnej veci exekučný súd o trovách exekúcie zastavenej z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) EP] rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 EP v uvedenom znení tak, že povinnosť uhradiť trovy exekúcie uložil oprávnenej, v zmysle vyššie uvedeného na daný prípad správne aplikoval citované zákonné ustanovenia o trovách exekúcie a vec správne právne posúdil.
Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa ustanovuje už citovanou vyhláškou. Keďže v posudzovanom prípade ide o exekučné konanie začaté do 30. apríla 2008 (4.4.2008), v zmysle § 27a vyhlášky patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov, t. j. podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 (pokiaľ v ďalšom texte je odkaz na „vyhlášku“, myslí sa tým vyhláška v znení do 30.4.2008).
V zmysle § 14 ods. 1 a 3 vyhlášky ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Znamená to, že na účely odmeňovania súdneho exekútora je potrebné rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony v § 15 ods. 1 vyhlášky) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne, za úkony odmeňované časovou odmenou nie je možné priznať paušálnu sumu.
Preto, pokiaľ exekučný súd exekútorovi priznal časovú odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, získanie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a exekučného príkazu, nepostupoval správne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky ide o úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou.
Z dôvodu, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky), exekučný súd nepostupoval správne ani pokiaľ exekútorovi za účtované úkony administratívneho charakteru (prevzatie a zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, založenie spisu, zaevidovanie údajov o exekučnom titule) priznal aj časovú odmenu.
Hodinovú odmenu možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ide o čas strávený exekútorom a jeho zamestnancami predovšetkým pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti upravených Exekučným poriadkom za predpokladu, že tieto sú účelne uskutočnené na vymáhanie nároku. Je pritom právom súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku, ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie.
Spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, za ktoré úkony exekučný súd exekútorovi priznal tzv. hodinovú odmenu, nie je činnosťou vedúcou k vymoženiu pohľadávky a ani čas vynaložený na ich vykonanie nie je časom účelne vynaloženým na exekúciu. Z uvedených dôvodov za ne exekútorovi odmena nepatrí.
Keďže v zmysle exekútorom vyhotovenej časovej špecifikácie iné, než vyššie uvádzané úkony vykonané neboli, v posudzovanej veci súdnemu exekútorovi časová odmena nepatrí.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, odvolací súd sa stotožňuje s priznaním odmeny za 6 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 písm. c), g), h) a j) vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 zisťovania bydliska povinného, 2 zisťovania platiteľa mzdy a jedno zisťovanie majetku cez dopravný inšpektorát) spolu v sume 600,- Sk. Pokiaľ súd exekútorovi priznal časovú odmenu za úkon označený ako „spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti /majetok/“, odvolací súd preskúmaním exekučného spisu zn. Ex 928/2008 (ďalej len „spis exekútora“) zistil, že tento neobsahuje dôkaz o vykonaní takéhoto úkonu, nedokázal identifikovať, komu mal byť adresovaný, preto dospel k záveru, že priznanie odmeny zaň nie je v súlade so zákonom.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Exekútor v zmysle tohto ustanovenia požadoval náhradu poštovného v sume 4,80 € a náhradu 2,05 € za administratívny materiál [vychádzajúc z jeho vyúčtovania ide o náklady so zavedením spisu (obal, kancelársky papier, obálka)]. Obsah spisu exekútora svedčí o tom, že poštou bolo vykonané jedno jediné doručovanie zásielky adresovanej povinnému v apríli 2008, preto výška preukázane vynaloženého poštovného je 40,- Sk (1,33 €). Vynaloženie ďalšieho poštovného preukázané nebolo. Výdavky exekútora na spisový
obal, kancelársky papier a obálky, hoci by aj boli preukázané, nie sú výdavkami, za ktoré exekútorovi patrí náhrada, pretože ani extenzívnym výkladom § 22 vyhlášky ich nemožno zaradiť medzi v tomto ustanovení demonštratívne uvedené výdavky, za ktoré exekútorovi náhrada patrí.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v posudzovanej exekučnej veci výšku odmeny exekútora určil sumou 600,- Sk (19,92 €) a náhradu jeho hotových výdavkov sumou 1,33 €, ktoré v zmysle § 196 ods. 1 EP zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty na 25,50 € a v tomto zmysle zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia (§ 220 OSP).
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd oprávnenej nepriznal, pretože v odvolacom konaní jej trovy preukázane nevznikli, ich náhradu ani neuplatnila. Exekútorovi ich náhradu nie je možné priznať (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.