Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-352-2011.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/352/2011
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36432105, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, zast.: MCGA legal, s.r.o., IČO: 36715662, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti povinnému: G.. M. Š., A..Č.. S./XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX U. R., zast.: Špireková & Partners s.r.o., IČO: 47232811, Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej pod sp. zn. Ex 315/2011 súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Čerešňa, Y. úrad, so sídlom Ul. K. Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, pre pohľadávku 1.564,81 € s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť povinnej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,63 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi povinnej do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 032309 * zo dňa XX.XX.XXXX poveril exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.564,81 € s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. M0210030 zo dňa 08.09.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Dňa 27.09.2012 povinná prostr. právneho zástupcu predložila tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktorej základe rozhodcovský súd založil svoju právomoc, predstavuje neprijateľnú podmienku, keďže je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, teda nej a je tak zrejmé, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Povinná si ako spotrebiteľ túto rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Táto podmienka ju zároveň nútila neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým súdom. Na základe uvedeného žiadala exekúciu zastaviť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 86,63 €. 5Er/352/2011
- 2 -
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 písm. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z pripojených listinných dôkazov: Zmluvy o úvere, obchodných podmienok pre úver a rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné:
D. predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa 13.07.2005 Zmluvu o úvere č. 2639688905, v rámci ktorej sa nachádzajú obchodné podmienky pre úver ( ďalej len „OP“). V zmysle uvedenej zmluvy sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 50.000,- Sk (1.659,70 €) a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 90.000,- Sk (2.987,45 €) a to v 60 pravidelných mesačných splátkach po 1.500,- Sk (49,79 €) počnúc dňom XX.XX.XXXX. V zmysle čl. 9 bod 9.2 OP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že „akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh D. banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a OP, vrátene sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. G. rozhodcovského konania je Bratislava“. V čl. 1 bod 1.1 OP bolo dohodnuté, že zmluva je uzatváraná podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zmluva o úvere). Nakoľko povinná neplnila záväzky zo zmluvy, oprávnený podal na rozhodcovskom súde žalobu.
Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.564,81 €, úrok vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.564,81 € od 19.07.2006 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 1.564,81 € od 19.07.2006 do zaplatenia istiny, sumu úrokov dlžných ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 134,18 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 37,74 €, nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 73,37 € a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 184,28 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnej bolo povolené zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 70,- €, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
- 3 -
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučné konanie musí byť zastavené.
Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Postavenie povinnej ako spotrebiteľa vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že ich právny vzťah sa podľa dohody riadi primárne zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o kreditnej karte je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie 5Er/352/2011
- 4 -
vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.
Podľa rozsudku E. dvora EÚ vo veci Asturcom C-XX/XX, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Treba tiež uviesť, že E. dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným 5Er/352/2011
- 5 -
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory rozhodoval, pričom mesto v ktorom sídli je totožné s hlavným miestom podnikateľskej činnosti dodávateľa. To mu zjednodušuje zariadiť si účasť na rozhodcovskom konaní a stáva sa to pre neho výhodnejšie. Na druhej strane sídlo „dohodnutého“ rozhodcovského súdu je značne vzdialené (cca 160 km) od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Uvedení rozhodcovia sú pritom paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ich môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj prijatá novela O. zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára
2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
- 6 -
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK.
E. si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z viacerých uznesení krajských súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoE 29/2010 zo dňa 05.05.2010, č.k. XXCoE 8/2010-113 zo dňa 16.09.2010), na ktoré zároveň poukazuje.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V rámci exekučného konania mala povinná vo veci plný úspech, keď jej návrhu na zastavenie exekúcie súd vyhovel v plnom rozsahu. Povinná si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,63 € (1/2 tarifnej odmeny za 2 úkony právnych služieb á 71,37 € + režijný paušál 2 x 7,63 €). V zmysle vyššie uvedeného súd ich náhradu priznal účastníkovi, ktorý mal plný úspech vo veci.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP /.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.