Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Slovenská č. 69, proti žalovaným 1/ Y. Q., rod. P. - O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. Q. č. X, právne zastúpenej JUDr. D. F., advokátom so sídlom v Prešove, ul. Bajkalská č. 33 a 2./ O. X., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F., X. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 29, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.11.2009, č.k. - 202 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanej v 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 77,29 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr. Vladimíra Babina.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 23.10.2007 sa žalobca domáhal určenia, že do dedičstva po U. P., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, naposledy bytom F., X. XX patrí dvojizbový byt v bytovom dome nachádzajúcom sa v F., X. XX, súp. č. XXXX postavený na parcele KN 3300, č. bytu vo vchode XX na prízemí, zapísaný na LV č. XXXX, ako aj podiel na pozemku, spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaných na LV XXXX kat. úz. F..

Súd prvého stupňa svojím skorším rozhodnutím zo dňa 3.6.2009 č.k. - 76 žalobu zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca má za to, že darovacia zmluva, ktorou poručiteľ previedol predmetný byt na svoju dcéru - žalovanú v 1. rade je neplatná z dôvodu nespôsobilosti darcu na právne úkony. Na jej preukázanie navrhol znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie. V tejto súvislosti uviedol, že poručiteľ sa liečil na psychiatrii pre pokus o samovraždu. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade zmluvou zo dňa 3.10.2002 predala sporný byt žalovanej v 2. rade, nárok uplatnil aj voči nej. Naliehavosť právneho záujmu na tomto určení odôvodnil tým, že poručiteľovi požičal 38.000,-Sk, ktoré mu nevrátil a preto v dedičskom konaní po ňom by si uplatnil túto svoju pohľadávku. Obe žalované žiadali žalobu zamietnuť, popierajúc opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o nespôsobilosti U. P. na právne úkony a namietali aj existenciu pohľadávky žalobcu voči poručiteľovi a obe vzniesli tiež námietku premlčania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení tohto skoršieho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca sa domáha v tomto konaní určenia vlastníckeho práva poručiteľa U. P. v čase jeho smrti k bytu s prísl. s tým, aby súd prejudiciálne dospel k záveru o neplatnosti dvoch zmlúv týkajúcich sa jeho prevodu. Malo by ísť o ich absolútnu neplatnosť a to pri darovacej zmluve v zmysle pre údajnú nespôsobilosť darujúceho na právne úkony a v prípade kúpnej zmluvy vzhľadom na platnú zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má. Aby žalobca bol v tomto konaní úspešný, musí preukázať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ako to vyplýva z ustanovenia . Žalobca však nie je dedičom poručiteľa, ale jeho veriteľom. Aby žaloba mala opodstatnenie, musela by existovať platná a vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči poručiteľovi. Dedička poručiteľa (žalovaná v 1. rade) však považuje pohľadávku za spornú a vzniesla aj námietku premlčania. Súd ďalej uviedol, že aj keď v tomto súdnom konaní nemá námietka premlčania priame opodstatnenie deklarovala ňou svoj postoj a obranu v ďalšom konaní, ktoré by sa týkalo uplatnenia danej pohľadávky vo forme žaloby na plnenie. Posúdenie premlčania pohľadávky žalobcu je v tomto smere potrebné v súvislosti so záverom o naliehavosti právneho záujmu žalobcu na tejto určovacej žalobe v kontexte so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedenom v tomto rozhodnutí je nemysliteľné, aby sa v tomto spore vykonávalo rozsiahle a náročné ( aj ekonomicky) dokazovanie, predovšetkým na skúmanie, či poručiteľ netrpel v čase uzavretia darovacej zmluvy duševnou poruchou, ktorá by činila tento právny úkon neplatným, zvlášť, keď je už nebohý a aj v prípade kladného záveru by v nasledujúcom súdnom konaní o úhradu pohľadávky v dôsledku nepochybne vznesenej námietky premlčania bola žaloba aj tak zamietnutá. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa súd v tomto konaní teda zaoberal posúdením, či pohľadávka žalobcu na vrátenie sumy 38.000,-Sk je premlčaná. Pri tejto pohľadávke platí všeobecná trojročná premlčacia lehote podľa , ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa písomného prehlásenia poručiteľa o pôžičke bola ich platnosť dohodnutá do 31.3.2000, teda právo sa prvýkrát mohlo uplatniť 1.4.2000 a tým všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula 1.4.2003. Do úvahy neprichádza ani obnova pôvodného súdneho konania v prípade vyhovenia tejto žalobe, keďže obnova konania proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustná s poukazom na ustanovenie a . Navyše dávno uplynuli aj zákonné lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle , .

Súd prvého stupňa následne vyslovil záver, že za týchto okolností, keď žalobca nemá právnu možnosť úspešne súdnou cestou sa domôcť úhrady svojej pohľadávky v dôsledku jej premlčania, žalobca nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a preto ju súd zamietol.

Nad rámec uvedeného záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe súd poznamenal, že táto žaloba sa javí byť vykonštruovaná aj z dôvodu, že žalobca pôvodne žaloval o neúčinnosť darovacej zmluvy na základe odporovateľnosti právneho úkonu, teda nespochybňoval platnosť zmluvy, keďže neúčinnosti sa môže domáhať len pri platnom právnom úkone. Až po tom, keď bol v pôvodnom konaní neúspešný začal tvrdiť, že zmluva bola absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony u darcu U. P.. Toto jeho tvrdenie však jednoznačne vylúčili dokonca ním navrhnutý svedkovia vrátane jeho manželky a vylúčené to bolo aj lekárskym potvrdením, ktoré vystavila ošetrujúca lekárka U. P..

Súd uzavrel, že žalobca teda nepreukázal, že by v čase uzavretia napadnutej darovacej zmluvy darca konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý na tento právny úkon. Navrhnuté znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za týchto okolností súd považoval za zbytočné a neekonomické.

Na základe týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu považoval aj ako neopodstatnenú a aj z týchto dôvodov žalobu zamietol.

Odvolací súd zo dňa 30.6.2011 č.k. - 189 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na nepresvedčivosť rozhodnutia. Zvýraznil, že nepresvedčivosť rozhodnutia najmä, ak ide o vadu spočívajúcu v nedostatku dôvodov, v dôsledku čoho účastník nemá možnosť podať vo veci riadne odvolanie, v ktorom by mohol

reagovať na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia je vadou uvedenou v ustanovení a preto odvolací súd v súlade s uvedeným zákonným ustanovením napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe žalobcom odvolací súd uviedol, že nemajú opodstatnenie závery týkajúce sa ešte nezačatých (nasledujúcich) súdnych konaní o ich úspešnosti, či neúspešnosti v dôsledku uplatnenia námietky premlčania v nich. Účastník občianskeho súdneho konania, aby súd nemohol premlčané právo ( nárok) priznať sa musí najprv premlčania dovolať. Keďže odôvodnenie súdu prvého stupňa okrem vyššie uvedených záverov o premlčaní neobsahujú vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ďalšie dôvody, rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Čo sa týka záverov, ktoré súd prvého stupňa vyslovil k veci samej, že žalobca nepreukázal, že by v čase uzavretia napadnutej darovacej zmluvy darca konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý na tento právny úkon, tak v danom prípade vôbec neboli vyhodnotené výpovede svedkov vyjadrujúcich sa k uvedenej otázke, na výpovedi ktorých súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil. Žalovaný vtedy nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súd týkajúcej sa vyhodnotenia týchto dôkazov.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 414,60 Eur na účet jej právneho zástupcu a žalovanej v 2. rade vo výške 538,22 Eur taktiež na účet jej právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého U. P. bol výlučným vlastníkom bytu č. 3 nachádzajúceho sa v F., na ul. X. č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX, ako aj spoluvlastníkom podielu na spoločných priestoroch domu v rozsahu 48/1792 a spoluvlastníkom pozemku - parcely KN 3300 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. F., na ktorej stojí predmetný bytový dom a to taktiež v podiele 48/1792. Túto nehnuteľnosť darovacou zmluvou zo dňa 2.9.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 22.10.1999 pod V 6026/99 previedol na svoju dcéru - žalovanú v 1.rade. Následne žalovaná v 1. rade predmetný byt s príslušenstvom odpredala žalovanej v 2.rade kúpnou zmluvou zo dňa 3.10.2002, ktorej vklad bol povolený 18.10.2002 pod V 4967/02. U. P. zomrel X.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Prešov D 2146/01, zo dňa 17.12.2001 bolo dedičské konanie po ňom zastavené, keďže poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty - sumu 167,20 Sk, ktorá bola vydaná jeho dedičke - žalovanej v 1. rade, ktorá sa postarala o jeho pohreb. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.1.2002. Z dedičského spisu vyplýva, že žalovaná v 1. rade bola jedinou dedičkou poručiteľa.

Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že žalobca požičal U. P. dňa 20.3.1999 sumu 38.000,-Sk s dobou vrátenia do 31.3.2000. Vyplýva to z písomného prehlásenia zo dňa 31.3.1999, ktoré podpísal aj U. P., pričom pravosť jeho podpisu na danom prehlásení overoval notár. Žalobca dňa 30.3.2001 podal na Okresný súd Prešov voči U. P. návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 38.000,-Sk. Uvedené konanie bolo zastavené uznesením č.k. -13 zo dňa 23.10.2002 v zmysle v dôsledku smrti žalovaného a tej skutočnosti, že nemal právneho nástupcu, keďže zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, a preto dedičské konanie po ňom bolo zastavené. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2002.

Ďalšou žalobou zo dňa 8.3.2002 sa žalobca domáhal voči žalovanej v 1. rade neúčinnosti darovacej zmluvy V 6026/99. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove -115 zo dňa 20.4.2006 v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. -82 zo dňa 27.1.2005 bola táto žaloba zamietnutá pre neexistenciu exekučného titulu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2006. Žalovaná v 1.rade priznala, že 9.6.1999 sa jej otec pokúsil o samovraždu, nemal totiž žiadne peniaze, len dlhy. 35 dní bol hospitalizovaný na psychiatrii, potom takmer 2 roky býval u nej. Nebral však žiadne lieky, riadne komunikoval s okolím, spoločne navštevovali jeho ošetrujúcu lekárku MUDr.

E., ktorá nikdy nezistila (tak ako aj ona) odchýlky v jeho správaní a prípadnú potrebu psychiatrického vyšetrenia. Nezistil to ani notár, u ktorého U. P. spísal závet v prospech žalovanej v 1.rade dňa 5.10.1999 pod N 444/99, Nz 471/99, u ktorého U. P. urobil prehlásenie o svojej spôsobilosti na právne úkony. O tej skutočnosti, že U. P. bol psychicky úplne v poriadku a netrpel žiadnou duševnou poruchou, jednoznačne vypovedali aj svedkovia, ktorých navrhol sám žalobca, a to vrátane jeho manželky Y. T., brata U. T. a ďalšieho svedka U. W.. O absencii duševnej poruchy U. P. svedčí aj písomné lekárske potvrdenie jeho ošetrujúcej lekárky zo dňa 30.3.1999 a to MUDr. P. E. o tom, že U. P. bol po psychickej stránke schopný k právnym úkonom. Svedkovia Y. T. a U. T. jednoznačne potvrdili existenciu už spomínanej pôžičky žalobcu, ktorú poskytol U. P. vo výške 38.000,-Sk a nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj svedok U. W..

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že keďže odvolací súd sa nestotožnil s názorom o absencii naliehavosti právneho záujmu žalobcu s poukazom na v dôsledku jeho premlčanej pohľadávky, súd zotrváva na tom závere, že žalobca nepreukázal, aby v čase uzavretia darovacej zmluvy U. P. konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý na uzavretie danej zmluvy.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia a a dospel k nasledovným záverom.

Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal okolnosti uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Aj keď žalobca v žalobe tvrdil, že poručiteľ U. P. nebol spôsobilý k právnym úkonom, toto jeho tvrdenie nebolo opodstatnené, keďže je nepochybné, že U. P. nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a jeho spôsobilosť nebola ani obmedzená. Do úvahy by teda prichádzalo len ustanovenie , avšak ani v tomto smere žalobca nepreukázal, aby U. P. v čase uzavretia darovacej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá by ho činila k tomuto právnemu úkonu neschopným. Svedkovia, ktorých sám žalobca navrhol vypočuť, teda U. W., ale tiež jeho brat U. T. a manželka Y. T. totiž zhodne uviedli, že U. P. bol psychicky v poriadku. Tomuto záveru zodpovedá aj lekárske potvrdenie jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. P. E., ktoré bolo vypracované v krátkom čase (5 mesiacov) pred uzavretím darovacej zmluvy. Mesiac po jej uzavretí zase U. P. spísal závet 5.10.1999 u notára, ktorý nezistil nedostatok jeho spôsobilosti a pred ktorým U. P. urobil aj prehlásenie o svojej spôsobilosti na právne úkony. Žaloba sa tak javí byť vykonštruovaná a to aj z dôvodu, že žalobca pôvodne žaloval o neúčinnosť darovacej zmluvy na základe odporovateľnosti právneho úkonu, teda nespochybňoval platnosť zmluvy, keďže neúčinnosti sa môže domáhať len pri platnom právnom úkone. Až potom, keď bol v pôvodnom konaní neúspešný, začal tvrdiť, že zmluva bola absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony u darcu U. P..

Súd prvého stupňa ďalej zvýraznil, že žalobca ponechal nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie na úvahu súdu. Súd toto znalecké dokazovanie považoval za zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti vzhľadom na už uvedené závery a vyhodnotenia dôkazov. Je potrebné poukázať na to, že za okolnosti, keď vyšetrovaná osoba už nežije, ťažko možno jednoznačne preukázať, že U. P. v čase uzavretia darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá by navyše spôsobila jej neplatnosť.

U žalovanej v 2. rade navyše je daný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie pre tento spor. Kúpna zmluva, ktorou nadobudla sporný byt je totiž platná a bola by platná aj v prípade neplatnosti darovacej zmluvy. Ku kúpe došlo totiž až po smrti U. P., žalovaná v 1. rade bola jeho jedinou dedičkou a keďže dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, v každom prípade predávajúca - žalovaná v 1. rade bola už vlastníčkou prevádzaného bytu v čase jeho prevodu na žalovanú v 2. rade. Súd preto žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol aj z tohto dôvodu.

Súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením . s tým, že nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu o nepriznaní náhrady trov úspešným žalovaným. Ako ďalej uviedol ustanovenie sa totiž aplikuje len výnimočne. Žalobca napriek vykonaným dôkazom, ktoré vyvrátili jeho tvrdenie o nedostatku spôsobilosti U. P. na právne úkony, zotrvával na žalobe. Hoci žalobca je dôchodcom, dôchodcami sú aj obe žalované, preto za týchto okolností by bolo nespravodlivé, ak by im súd ako úspešným účastníkom, nepriznal náhradu trov.

V ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa podrobne vyčíslil priznanie sumy 414,60 Eur u žalovanej v 1. rade, ako aj sumy 538,22 Eur u žalovanej v 2. rade. Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov konania žalovanej v 2. rade naviac uviedol, že žalovaná v 2. rade žiadala náhradu trov vo výške 5.326,44 Eur, keďže vychádzala z hodnoty bytu, teda oceniteľného predmetu právnej služby. Predmetom sporu bolo určenie rozsahu dedičstva, podľa názoru súdu je potrebné aplikovať vyhlášky č. a vychádzať z 1/13 výpočtového základu. Súd žalovanej v 2. rade nepriznal náhradu za úkon z 12.3.2009, ktorý predstavoval písomné vyjadrenie na súd, nakoľko tento úkon súd považoval za neúčelný. Žalovaná sa totiž už predtým k žalobe písomne vyjadrila, priestor k tomu mala aj na pojednávaniach, takže nebolo účelné zbytočne spracovať ďalšie písomné vyjadrenie, ktoré ani neobsahovalo nové skutočnosti.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nedodržal pokyny, ktoré mu krajský súd uložil a nestrpel právny názor odvolacieho súdu a to i napriek tomu, že takýmto právnym názorom má byť viazaný. Odvolateľ má za to, že sudca, ktorý vec rozhoduje je voči jeho osobe predpojatý a túto predpojatosť treba vidieť v tom, že súd prvého stupňa nerešpektoval názor odvolacieho súdu.

Skutočnosť, či teraz už zomrelý U. P. trpel duševnou poruchou v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalovanou č. 1 Y. Q. je otázkou odbornou, nie laickou a túto možno vyriešiť iba znaleckým posudkom znalcom psychiatrom, ktorý sa môže k tejto otázke vyjadriť i napriek tomu, že U. P. už nežije a to na základe podkladov vyplývajúcich z jeho zdravotnej dokumentácie. Podľa názoru žalobcu neobstojí preto hodnotenie súdu v tom, že svedecké výpovede a lekárske potvrdenie ošetrujúcej lekárky MUDr. P. E. zistenia samotného notára pri spisovaní závetu a aj samotné prehlásenie U. P. potvrdzujú spôsobilosť na právne úkony a preto žaloba žalobcu je vykonštruovaná naviac, že pôvodne žaloval odporovateľnosť právneho úkonu a nespochybňoval platnosť zmluvy. Takéto hodnotenie a závery súdu sú jednostranné v jeho neprospech namierené voči osobe žalobcu.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanej v 2. rade priznať náhradu trov konania v sume 5.326,44 Eur.

Podľa názoru žalovanej v 2. rade súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania mal postupovať v súlade s ustanovením a vyhl. č. . Neexistuje žiadne ustanovenie predmetnej vyhlášky, ktoré by stanovovalo, že nie je možné určiť hodnotu predmetu sporu vo veci, kde je v samotnom petite žaloby konkretizovaná nehnuteľnosť a navyše sa rozhoduje o vlastníckom práve k nej. Odvolateľka má za to, že súd mal v tejto časti rozhodovania o trovách konania aplikovať a a predmetnej vyhlášky a vychádzať z ceny veci (bytu) alebo práva, ( vlastníckeho práva), ktorého sa právna služba týkala.

Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná v 2. rade má za to, že odvolací súd zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie okresného súdu pre nedostatok dôvodov uvedených v rozsudku, pričom nezaviazal okresný súd konkrétnym právnym názorom vo veci samej. Preto námietka žalobcu ohľadne nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu sa javí ako nedôvodná. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu ďalej poukázala na to, že žalobca sa na pojednávaní dňa 18.11.2011 vyjadril, že nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie ponecháva len na úvahu súdu. Preto žalovaná v 2. rade považuje jeho námietku ohľadne nevykonania navrhovaných dôkazov za nedôvodnú.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie žalovanej v 2. rade proti výroku o náhrade trov konania nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd posudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby.

Súd prvého stupňa správne zvýraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie okolností tvrdených žalobcom, uvedených v ním citovanom ustanovení a bolo na žalobcovi.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nebola preukázaná a keď teda výsledky z hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá.

K odvolacím námietkam žalobu, že o tom, či zomrelý U. P. v čase uzavretia darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou je možné dospieť len znaleckým posudkom znalcom psychiatrom je treba uviesť, že na pojednávaní dňa 18.11.2011 ponechal vykonanie tohto navrhovaného dôkazu len na úvahu súdu s tým, že aj vykonaním tohto dôkazu by bolo obtiažne dospieť k nejakému záveru.

Ak za tohto stavu súd prvého stupňa vykonanie tohto dôkazu považoval za nehospodárne vo vzťahu k ďalším vykonaným dôkazom nemožno tomuto postupu súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Ak žalobca poukazoval na to, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti prejednávajúcej sudkyne, k tomu treba uviesť, že v súlade s ustanovením dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ustanovenia , ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti ustanovených v , súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Napokon treba uviesť, že skorší rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený v dôsledku nepresvedčivosti a nedostatku dôvodov.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením vady skoršieho rozhodnutia boli v celom rozsahu odstránené.

Z námietok žalobcu sa nedá vyvodiť, v akom smere súd prvého stupňa nemal rešpektovať právny názor odvolacieho súdu. Nemožno k tomuto dôvodu vo vzťahu k týmto námietkam zaujať stanovisko.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Správny je aj napadnutý výrok o náhrade trov konania.

K odvolacím námietkam žalovanej v 2. rade je treba uviesť, že v znení neskorších právnych predpisov už na rozdiel od skoršej právnej úpravy neobsahuje výslovne ustanovenie, podľa ktorého vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva, alebo výšky tohto plnenia.

Pri absencii takého výslovného ustanovenia nemožno považovať za správny názor produkovaný žalovanou v 2. rade, že na postup podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 citovanej vyhlášky postačuje, ak je v petite žaloby konkretizovaná nehnuteľnosť a navyše sa rozhoduje o vlastníckom práve k nej.

Z uvedených zákonných ustanovení však podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver vyvodiť nemožno.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, ak aplikoval v tomto smere vyhl. č. a vychádzal z 1/13 výpočtového základu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti úkonu zo dňa 12.3.2009. Neúčelnosť tohto úkonu zo strany súdu prvého stupňa bola náležitým spôsobom odôvodnená. Tým odvolací súd nijako nespochybňuje právo účastníka konania vyjadriť svoj právny názor nielen na vec, ale aj na jednotlivé predbežné otázky posudzované súdom. Ustanovenie však priznanie náhrady trov za takýto úkon spája z jeho účelnosťou. Bez bližšieho vyjadrenia vo vzťahu k účelnosti tohto úkonu zo strany odvolacieho súdu nemožno zaujať stanovisko.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením .

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal žalovanej v 1. rade v odvolacom konaní nevznikli.

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume 77,29 Eur a žalobca je povinný ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr. Q. Babina.

Suma 77,29 Eur je zložená zo súd 57 Eur za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 ( vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.12.2011), vyhl. č. , 7,41 Eur režijný paušál a 12,88 Eur 20 % daň z pridanej hodnoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.