Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého Q. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W., V. X, W., dieťa rodičov: otec - J.. C. W., bytom W., B. X, v zastúpení advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so sídlom advokátskej kancelárie M. R. Štefánika 1, Pezinok a matka - J.. V. W., bytom W., B. X, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. -113 zo dňa 20.11.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým upravuje práva a povinnosti rodičov maloletého Q. W., narodeného XX.XX.XXXX tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme od matky a v určenom čase odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určenom čase v mieste jej bydliska, ktorého adresu otcovi oznámi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.11.2012 zamietol návrh otca maloletého na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd predbežným opatrením uložil matke zákaz zmeniť miesto bydliska maloletého a upravil styk otca s maloletým z dôvodu, že otec sa dozvedel, že matka nastúpi do zamestnania v N. V. N. M. od 22.10.2012 a zároveň mení miesto svojho pobytu a tiež aj pobytu maloletého Q., ktorý je v súčasnej dobe v jej starostlivosti. Matka maloletého mu síce oznámila, že mu nebude brániť v stretávaní sa s maloletým, ale neoznámila mu adresu pobytu dieťaťa M. N. V. N. M., neoznámila mu adresu materskej školy, ktorú bude maloletý navštevovať a matka vôbec neprihliadla na to, že otec s presťahovaním syna do iného mesta nesúhlasí a takéto rozhodnutie môže matka urobiť iba po dohode s otcom maloletého, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktoré doteraz nebolo vydané. Otec tiež namietal, že matka mu nenavrhla žiadnu alternatívu styku s maloletým, nepočkala na rozhodnutie súdu v rozvodovom konaní a sama určila miesto bydliska maloletého. Otec nesúhlasil s doterajším vyjadrením matky, že ona mu v styku nebráni, ale otec nie je schopný uzavrieť dohodu. Podľa názoru otca, matka nie je schopná rešpektovať jeho rodičovské práva a v dôsledku presťahovania maloletého môže nastať trauma u maloletého a v prípade ak nebude matke predbežne zabránené, aby bez jeho súhlasu, alebo bez rozhodnutia súdu zmenila bydlisko dieťaťa, dôsledkom bude ďalšie obmedzenie otca v kontakte s maloletým, v dôsledku presťahovania maloletého do iného mesta. Ak nebude upravený styk otca s maloletým rozhodnutím súdu, matke nebude nič brániť v tom, aby pokračovala v doterajšom formovaní psychiky maloletého, bude obmedzovať jeho styk s maloletým a dieťa nebude schopné vytvoriť si hlbší vzťah k otcovi.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný a preto návrh zamietol. Dôvody uvádzané otcom nepostačujú na vyhovenie návrhu, otec nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia do doby, kým nebude rozhodnuté vo veci samej a to vo veci o rozvod manželstva, v ktorom bolo už ukončené znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal na , podľa ktorého sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje štátom a z toho dôvodu nie je možné akceptovať podaný návrh navrhovateľa vo vzťahu k absolútnemu zákazu zmeniť miesto bydliska matky, ako aj maloletého, pretože sloboda pohybu a pobytu je zaručená štátom a tento je povinný vytvárať všetky predpoklady, aby nedošlo k obmedzeniu tejto chránenej slobody, ktorá je zaručená pre všetkých ľudí zdržiavajúcich sa na území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich štátne občianstvo, vrátane ľudí bez štátneho občianstva. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, keď je možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo inej osoby podľa a prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená podľa Inštitút predbežného opatrenia má slúžiť ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Preto je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, chráni iba ohrozené práva maloletého dieťaťa a keďže dôvody uvádzané v návrhu otca sú nepostačujúce na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň sú v rozpore s , súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu vyhovel s tým, že preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ohľadne úpravy styku s maloletým, pretože už počas spolužitia s matkou maloletého v spoločnom byte mu matka bezdôvodne bránila v styku so synom a stretnutia organizovala tak, aby s ním nemohol byť sám v jej neprítomnosti, prípadne tak, aby s ním bol sám iba minimálny čas a dobu času stretávania s maloletým matka neustále menila, presúvala, rušila a zámerne ho aj pred maloletým stavala do pozície chudáka, ktorý bez jej súhlasu, rozhodnutia a dobrej vôle nemá právo slobodne určiť kedy, kde a koľko času strávi so synom. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti matka odmietla s otcom uzatvoriť dohodu o úprave styku s maloletým, ani nepredložila svoj návrh dohody a namiesto toho, aby prispela k dočasnému vyriešeniu vzájomných vzťahov ohľadne maloletého, s dieťaťom proti vôli otca odišlo do iného mesta a vyhradila si právo o čase, rozsahu a mieste realizácie styku rozhodovať výlučne sama, bez ohľadu na oprávnené záujmy maloletého a práva otca. Otec tvrdil, že preukázal potrebu dočasnej úpravy a to uloženie zákazu matke zmeniť miesto bydliska maloletého, pretože matka maloletého zmenila miesto bydliska, materskú školu bez predchádzajúcej rodičovskej dohody a bez rozhodnutia súdu, pričom matka nemá právo rozhodovať výlučne sama, alebo bez súhlasu súdu o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletému a proti vôli otca zmeniť bydlisko maloletého a obmedziť tým rozsah styku otca s maloletým bez akéhokoľvek závažného dôvodu. Matka tak bez zákonného titulu zasiahla do rodičovských práv otca a to práva určiť bydlisko maloletého a miesto, kde bude maloletý navštevovať materskú školu a základnú školu a to napriek tomu, že rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine vykonáva iba jeden z rodičov len v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je pozbavený rodičovských práv a povinností, alebo ak mu bol výkon týchto práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Potrebu dočasného uloženia zákazu považuje otec za súladnú s princípom, že pokiaľ existuje spoločná rodičovská zodpovednosť rozhodujú o podstatných záležitostiach obaja rodičia. Otec preto tvrdil, že bol daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a vyhovenie jeho návrhu. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že pre riadny výkon jeho práva starostlivosti o maloletého je nevyhnutné, aby bolo jeho právo rozhodovať o dieťati zachované a aby mohol aj toto právo vykonávať, inak sú mu štátom kladené prekážky vo výkone práv. Pokiaľ nebolo zákonným spôsobom zasiahnuté do výkonu rodičovských prvá a povinností otca a napriek tomu nemôže zabrániť presťahovaniu dieťaťa do iného mesta a súd jeho právu na výchovu neposkytne ochranu, je obmedzený vo výkone práva vychovávať svojho syna. Za daného právneho stavu sa jeho výchovné pôsobenie stáva závislým na názore matky maloletého, pričom v zmysle a v zmysle Zákona o rodine, sú obaja rodičia rovnoprávni. Napadnuté rozhodnutie považuje za diskriminačné, nesprávne, zasahujúce do jeho práva na starostlivosť o dieťa a na jeho výchovu, za výsledok nesprávnej aplikácie zákona odporujúce

, Dohovoru o právach dieťaťa a Listine základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v neposlednom rade aj Zákona o rodine a jeho chápaniu inštitútu rodičovských práv a povinností, pričom súd akceptoval svojvoľné rozhodnutie matky o mieste pobytu maloletého a nepriamo schválil neoprávnený zásah matky maloletého do otcovho a synovho práva na rodinný život a poskytol neprimeranú ochranu slobode pohybu a pobytu matky maloletého. V odvolaní otec maloletého tvrdil, že právny záver súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnený a tak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie v zmysle podaného návrhu.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa , predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasný úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, by boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Je pritom vecou navrhovateľa, aby sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pripojením písomných dôkazov uvedené skutočnosti osvedčil. Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak s primeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej.

Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

V zmysle článku 41 ods. 4 , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu.

Podľa , predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťa. V danom zákonnom znení však zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného predbežného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

Pre rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti sú rozhodujúce kritéria podľa § 25 a § 36 Zákona o rodine.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

Z obsahu spisu a zo skutočností tvrdených otcom maloletého v podanom návrhu vyplýva, že otec maloletého žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, pretože matka mu bráni v stretávaní a neumožňuje mu riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti. demonštratívne vymenúva, čo môže byť obsahom predbežného oparenia. Zo samotného znenia je zrejmé, že tento výpočet nie je ohraničený a konečný, ale je len demonštratívny. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav, aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletého je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov maloletého a upravil styk otca s maloletým v súlade s ustanovením tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým v určenom čase, priznáva sa mu právo maloletého prevziať od matky v určenom čase a povinnosť maloletého odovzdať matke v určenom čase a na určenom mieste. Matke sa zároveň ukladá povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať s tým, že otec maloletého matke v určenom čase vráti. V danom prípade je maloletý v starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka je preto povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností. Pokiaľ matka nebude rešpektovať rozhodnutie súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletým, potom bude možné zo strany otca žiadať podľa , aby súd predbežným opatrením uložil matke, aby odovzdala maloletého do starostlivosti druhého z rodičov, teda do starostlivosti otca.

V tej súvislosti je potrebné opakovane zdôrazniť, ako bolo už uvedené, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom v starostlivosti

toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady a okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti je výrazný nedostatok vo výchove dieťaťa a je jedným z dôvodov pre zmenu výchovného prostredia maloletého. Je potrebné tiež zdôrazniť, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní vo veci o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa v napadnutej časti výroku o úprave styku otca s maloletým zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vzhľadom k tomu, že predbežné opatrenie má iba dočasný charakter odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na to, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodne súd v konaní vo veci samej, teda v konaní o rozvod manželstva.

V ďalšej časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súdom prvého stupňa zamietnutý odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu výroku napadnutého rozhodnutia a preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Otec maloletého žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží matke zákaz zmeniť miesto bydliska maloletého. Otec tvrdil, že matka maloletého svojim konaním a to tým, že zmenila bydlisko maloletého otca obmedzuje vo výkone jeho rodičovských práv a povinností.

Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje v článku 41. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Vo výchove dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu rodičia, obsahom ich práva vychovávať je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Zásahy do práva rodiča mať dieťa u seba možno teda vykonať len na základe zákona a rozhodnutím súdu. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba (väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie, náhradná starostlivosť) sa toto opatrenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože obom rodičom patrí výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo a to právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine. Obsahom práva určiť miesto pobytu dieťaťa je právo rozhodnúť, na akom konkrétnom mieste sa bude dieťa trvale, alebo aj prechodne zdržiavať. Keďže ide o výkon rodičovských práv a povinností, tak pokiaľ sú nositeľmi ich výkonu obaja rodičia, musia sa o otázke pobytu svojho dieťaťa dohodnúť, to však neplatí bez výnimky. V praxi môže nastať niekoľko situácií, pri ktorých sa v otázke určenia miesta pobytu maloletého dieťaťa postupuje inak. Právo rodičov určiť dohodou miesto pobytu ich maloletého dieťaťa je obmedzené len najvyšším princípom právnej úpravy ochrany práv dieťaťa a to záujmom maloletého. Fakticky určí súd miesto pobytu dieťaťa aj pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, hoci to v rozhodnutí nie je výslovne uvedené. Miesto pobytu maloletého sa v takomto prípade odvodzuje od miesta pobytu rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené. V čase rozhodovania o zverení súd zvažuje aj okolnosti týkajúce sa miesta pobytu každého z rodičov a rozhoduje v záujme dieťaťa podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd zohľadňuje tiež otázku stability výchovného prostredia, napr. ak dieťa vyrastá dlhodobo v domácnosti s jedným z rodičov, na ktorého prevažný výchovný vplyv je zvyknuté, v porovnaní s novými pomermi, do ktorých ho odsťahovanie s týmto rodičom umiestni. Je treba prihliadnuť na individualitu dieťaťa, jeho osobnostné črty a postoj, či bude pre neho výhodnejšie zostať zverené do osobnej starostlivosti rodiča, ktorý zmení miesto pobytu, alebo či súd zabezpečí pre dieťa v čo najširšej miere známe existenčné prostredie. Dôležitým faktorom je tiež názor dieťaťa, ktoré má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, v ktorom konaní vo veci bude súd skúmať tieto

skutočnosti a s rozhodnutím o rozvode manželstva rodičov maloletého bude rozhodnuté aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode manželstva, na základe vykonaného dokazovania. Po právoplatnosti rozsudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov má výlučne tento rodič právo rozhodnúť o tom, kde sa s ním bude dieťa trvale zdržiavať. Samotná skutočnosť, že rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti bude mať v dôsledku zmeny miesta pobytu bydlisko vzdialené od bydliska druhého rodiča, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu o tom, komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Práva rodiča, ktorému nebude dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti je možné chrániť inak, napr. zmenou rozhodnutia o stretávaní sa s dieťaťom, keď súd upraví miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa tak, aby nebolo na ťarchu oprávneného rodiča, napr. nebude ním obvyklé bydlisko dieťaťa, ale bude ním napr. bydlisko oprávneného rodiča a podobne.

Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu otca, ktorým žiadal, aby súd uložil matke zákaz zmeniť miesto bydliska maloletého, keď je nevyhnutné prihliadnuť aj na existujúcu vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému aj finančnou formou, okrem osobnej starostlivosti, ktorú matka musí zabezpečiť aj finančne a to v dôsledku zamestnania, ktoré má mimo terajšieho bydliska, s čím súvisí aj presťahovanie do iného mesta, ako býva otec maloletého. Ako bolo už uvedené právo rodičov určiť dohodou miesto pobytu ich maloletého dieťaťa je obmedzené len najvyšším princípom právnej úpravy ochrany práv dieťaťa a to záujmom maloletého. V danom prípade je v záujme maloletého, aby matka zabezpečovala riadne osobnú starostlivosť maloletého a aby bola schopná zabezpečiť pre maloleté dieťa dostatočnú výživu aj finančne. Preto nie je v záujme maloletého, aby súd dočasne upravil pomery rodičov maloletého dieťaťa a zakázal matke, aby sa presťahovala do miesta výkonu jej práce, ktorá jej zabezpečuje zároveň výživu pre maloletého. V súčasnej dobe je vedené konanie o rozvod manželstva, s ktorým je spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletému a v tomto konaní bude aj rozhodnuté, komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti. O tejto skutočnosti, teda zveriť maloletého do starostlivosti jedného z rodičov nie je možné rozhodovať v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, pretože o tejto otázke súd rozhoduje na základe vykonaného dokazovania. Je však prípustné rozhodnúť predbežným opatrením o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, ale to iba pri splnení podmienok ustanovených v Vzhľadom na existujúci skutkový stav v súčasnej dobe nie je dôvod nariadením predbežného opatrenia určiť miesto pobytu dieťaťa súdnym rozhodnutím.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po právoplatnosti rozsudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov má výlučne tento rodič právo rozhodnúť o tom, kde sa s ním bude dieťa trvale zdržiavať. Preto táto otázka je ponechaná na rozhodnutie súdu vo veci o rozvod manželstva rodičov maloletého a v súčasnej dobe nie je dôvod, aby boli práva a povinnosti rodičov ohľadne tejto otázky upravené predbežným opatrením.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti napadnutého výroku podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.