Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CbZm-1-2012.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9CbZm/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: U.. H. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX N., C. H. proti odporcovi v 1. rade: Slovien ExiM, s. r. o., so sídlom Letištná 61/319, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 255 858 a v 2. rade: N. B., narodená XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX T. X., zastúpená JUDr. Tibor Horváth, advokát, so sídlom Havelkova 2, Bratislava o zaplatenie 3.447 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania v sume 510,03 eur ako trovy právneho zastúpenia, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Tibora Horvátha, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 14.8.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatiť mu zmenkovú sumu 3.447 eur a náhradu trov konania, a to z predloženej zmenky.
Súd v prejednávanej veci po oboznámení sa s predloženou vlastnou zmenkou navrhovateľom dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 2. rade a jej právneho zástupcu, oboznámením sa s predloženou zmenkou a ostatnými listinnými dokladmi, keď pojednával v neprítomnosti odporcu v 1. rade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada priznať uplatnenú zmenkovú pohľadávku na základe predloženia prvopisu zmenky, ktorá bola súdu predložená. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade ju žiada priznať ako voči zmenkovému dlžníkovi a vo vzťahu k odporkyni v 2. rade ako voči zmenkovému ručiteľovi. Pohľadávku uplatňuje na základe predloženej zmenky vystavenej odporcom v 1. rade, na rad spoločnosti M.,., na základe ktorej zmenky sa zaviazal odporca v 1. rade tejto spoločnosti na jej rad zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 3.447 eur. Ako aval zmenku podpísala odporkyňa v 2. rade, ktorá ju podpísala aj
ako osoba konajúca za zmenkového dlžníka, teda odporcu v 1. rade v postavení konateľky. Pohľadávku si uplatňuje preto, lebo ju odkúpil od spoločnosti M., X. na základe súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.06.2012. S touto zmluvou mu bola odovzdaná aj zmenka, ktorú súdu v rovnopise predložil. Od založenia zmenky do trezoru tunajšieho súdu v rovnopise s ňou žiadnym spôsobom nedisponoval.
Právny zástupca odporkyne v 2. rade v konaní uviedol, že s podaným návrhom odporkyňa nesúhlasí, jednoznačne namieta skutočnosť, že by prevzala ručiteľský záväzok zo zmenky predloženej navrhovateľom, teda táto sa nestala avalom, pretože zmenku ako aval nepodpísala. Pokiaľ ide o vystavenie zmenky, teda jej konanie za odporcu v 1. rade aj v tomto prípade zmenku nepodpísala a nemá ani vedomosť o tom, že by takáto zmenka vôbec existovala.
Odporkyňa v 2. rade v konaní uviedla, že po oboznámení sa s predloženým zmenkovým prehlásením, nachádzajúcim sa v spise, toto za odporcu v 1. rade nepodpísala, rovnako ani potvrdenie zmenkového ručiteľstva. Na zmenke sa nenachádza jej podpis a to ani v prípade konania za zmenkového dlžníka, rovnako ani v prípade pokiaľ ide o potvrdenie ručiteľstva. O zmenke nemá žiadnu vedomosť. Bola konateľkou odporcu v 1. rade v rozhodnom období, keď sa mala podpísať bianko zmenka a zmenkové vyhlásenie, ale o zmenke nemá vedomosť. Nemá vedomosť ani o tom, že by odporca v 1. rade v rozhodnom období bol v nejakom zmluvnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou M., X.
Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená obchodnou spoločnosťou Slovien ExiM, s.r.o. (odporcom v 1. rade) na rad obchodnej spoločnosti M., X. ako vlastná zmenka na sumu 3.447 eur „bez protestu“, ktorú zmenku ako aval podpísala N. B. (odporkyňa v 2. rade).
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou M... a navrhovateľom zo dňa 6.6.2012 vyplýva postúpenie pohľadávky postupcom, ktorú má voči dlžníkovi - odporcovi v 1. rade vo výške 3.447,10 eur, ktorá pohľadávka vznikla z oneskoreného zaplatenia plnenia zo Zmluvy o dielo zo dňa 11.7.2008, na navrhovateľa ako postupníka.
Podľa § 11 ods. 1 čl. I Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cessie).
Predmetom konania je nárok navrhovateľa z vlastnej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy 3.447 eur.
V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým oboznámením sa s obsahom predloženej vlastnej zmenky, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Zmenka predložená súdu je vystavená na rad obchodnej spoločnosti M., X.., ktorá ju rubopisom nepreviedla na žiadnu osobu. Pokiaľ aj navrhovateľ predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej obsahu síce vyplýva postúpenie pohľadávky zmenkovým veriteľom, nemohlo takýmto spôsobom dôjsť k platnému prevodu zmenky, i keď táto bola fyzicky odovzdaná navrhovateľovi ako postupníkovi postupcom. Nakoľko zo zmenky nevyplýva, že jej vystaviteľ do nej pojal slová „nie na rad“, alebo inú doložku rovnakého významu, kedy by išlo o rektazmenku, u ktorej je vylúčený prevod rubopisom, previesť zmenku „na rad“ formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v zmysle súčasnej právnej úpravy nie je možné. Zmenku je možné previesť len rubopisom, čo sa do rozhodnutia súdu o veci samej nestalo ako to vyplýva zo samotnej zmenky a z tvrdenia navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvádzané bez potreby zaoberania sa ďalším súd návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania nevznikli. Pokiaľ ide o trovy konania úspešnej odporkyne v 2. rade, tejto súd priznal uplatnenú náhradu za trovy právneho zastúpenia v sume 510,03 eur (vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a to za 3 úkony právnej služby po 131,13 eur (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 1.2.2013 a účasť na pojednávaní dňa 22.2.2013) s odkazom na § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, 3 x režijný paušál po 7,81 eur s odkazom na § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, náhradu hotových výdavkov - cestovné Bratislava
- Dunajská Streda - Trnava a späť pri najazdení 120 km pri použití vlastného motorového vozidla so spotrebou 13,92 litra na 100 km a ceny jedného litra pohonných hmôt 1,404 eur a základnej náhrady 0,1825 eur na 1 km, čo spolu predstavuje sumu 41,44 eur a náhradu straty času v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.2.2013 za štyri polhodiny po 13,01 eur, teda sumu 52,04 eur s odkazom na § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, ktorú náhradu trov zaviazal súd navrhovateľa zaplatiť odporkyni v 2. rade k rukám jej právneho zástupcu s poukazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.