Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-400-2012.pdf
PDF · 95.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/400/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, p r o t i žalovanej: O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 245,54 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 145,96 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 18.2.2011 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 Eur počnúc mesiacom marcom 2013 pod následkom straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 1.10.2012 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 245,54 Eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 18.2.2011 do zaplatenia a to z dôvodu neuhradenia ceny za poskytnuté služby vo výške 145,96 Eur a titulom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 99,58 Eur.
Žalovaná uznala len nárok na zaplatenie sumy 145,96 Eur za neuhradené faktúry, posúdenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ponechala na zváženie súdu. Zároveň žiadala o povolenie mesačných splátok maximálne 50 Eur mesačne vzhľadom na svoju sociálnu situáciu. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 291 Eur mesačne. Jej manžel pritom dostáva starobný dôchodok vo výške 482 Eur mesačne. Spoločne uhrádzajú každý mesiac zálohu na vodu vo výške 33,28 Eur, elektrinu 75,44 Eur. Žalovaná však navyše platí mesačne platby spojené s užívaním jednoizbového bytu vo výške 72,74 Eur a za elektrinu vo výške 11,90 Eur. V súčasnosti uhrádza aj dlh vo VÚB mesačne po 25 Eur. So žalovanou a jej manželom bývajú ich traja plnoletí synovia, z ktorých zamestnaný je len jeden, ktorý dosahuje zárobok okolo 480 Eur mesačne. Ďalší syn dostáva dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur mesačne a najmladší syn, ktorý má len 23 rokov, je bez príjmu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, zmluvou o pripojení zo dňa 24.11.2006 a jej dodatkom zo dňa 9.12.2008, pokusom o pokonávku zo dňa 3.2.2011 s návratkou, faktúrami č. 8789817497, 8043764712, 8043231867, 8790330897, 1008125508, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná uzavrela ako užívateľka so žalobcom ako telekomunikačným podnikom dve zmluvy o pripojení a to dňa 24.11.2006 pod. č. A 2670183 a dňa 9.12.2008 pod č. A 4080610, na základe ktorých žalobca jej vypožičal SIM karty umožňujúce využívanie jeho telekomunikačných služieb. Predmetným SIM kartám boli priradené telefónne čísla 0917540409 a 0918547775.
Dodatkom k prvej zmluve o pripojení zo dňa 9.12.2018 bolo dohodnuté poskytnutie benefitu „75% zľava z ceny účastníckeho programu Vianočný paušál“. V uvedenom dodatku bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov, počas ktorej sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy a zaviazal sa k tomu, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka (bod 3.C). V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 3 (no nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) je účastník povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Sk (bod 4).
Žalovaná neuhradila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v období od októbra 2010 do novembra 2011 vo výške 145,96 Eur. Konkrétne jednalo sa o faktúru č. 8789817497 na sumu 26,18 Eur splatnú 23.10.2010; faktúru č. 8043764712 na sumu 3,95 Eur splatnú 23.11.2010 (za odpojenie); faktúru č. 8043231867 na sumu 93,32 Eur splatnú 23.10.2010; faktúru č. 8790330897 na sumu 21,18 Eur splatnú 23.11.2010 a faktúru č. 1008125508 za upomienku vo výške 1,33 Eur splatnú 23.10.2010.
Pokusom o pokonávku zo dňa 3.2.2011 žalobca vyzval žalovanú na úhradu cien za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 145,96 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 99,58 Eur do 17.2.2011.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej sieti žalobcu účinné od 1.10.2006.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b/ má Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.
Podľa bodu 11.6 spoločnosť Orange Slovensko uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytované služby účastníkovi v zmysle plateného Cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange Slovensko konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.
Podľa bodu 11.8 spoločnosť Orange Slovensko po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby podľa predložených faktúr vo výške 145,96 Eur a preto bolo právne dôvodné o zaplatenie tejto istiny žalobe vyhovieť.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd teda priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z prisúdenej istiny v rozsahu uplatnenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle pokusu o pokonávku.
Iný záver súd prijal pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Je nepochybné, že dodatok k zmluve o pripojení uzavretý medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorým obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spomínaná smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade žalobca ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 24 mesiacov 23 mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takého opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Pre úplnosť súd dodáva, že o obdobných nárokoch bolo už právoplatne rozhodnuté viacerými súdnymi rozhodnutiami tak, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobcovi nepriznal a v niektorých prípadoch vyslovil aj príslušnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohody o zmluvnej pokute za neprijateľnú.
Podľa § 53 a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Citované ustanovenie § 53 a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania, najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému ochrany spotrebiteľov. Uvedené ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktorých použitie sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah.
Vzhľadom na to, že napriek spomínanému zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53 a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu bola v tejto časti zamietnutá.
Pri stanovení lehoty na plnenie ohľadom prisúdenej istiny súd použil ustanovenie § 160 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá má len minimálny príjem a preto v záujme toho, aby nebola ohrozená kvalita jej života súd jej povolil mesačné splátky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p. mal v konaní len čiastočný úspech. Preto súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.