Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_11Co-133-2012.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Subarea
11Co/133/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. X, A., proti žalovaným: 1. Slovenský plynárensky priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, 2. Akad. Arch. A. T., nar. XX.XX.XXXX, 3. Ing. U. T., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom W. X, C., 4. O. A., nar. XX.XX.XXXX a 5. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. J. V. XXXX/X, N., žalovaní v 4. a 5. rade t.č. na neznámom mieste, o trovách štátu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 23C/107/1995 - 602 zo dňa 18. júla 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že štátu náhradu trov konania vo výške 240,53 eur n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobcovi uložil zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 240,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím § 142 ods. 1, § 166 ods. 1, § 167 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil zaplatiť trovy konania a napadnutým rozhodnutím mu uložil doplatiť trovy konania štátu vo výške 240,53 eur, nakoľko trovy štátu titulom znalečného predstavovali sumu 1.043,55 eur a v konaní neúspešný žalobca bol zaviazaný len na ich úhradu vo výške 803,20 eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolanie odôvodnil tým, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, o aké trovy štátu sa jedná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 23C/107/1995 bolo zaplatenie 120.000,- Sk s príslušenstvom, určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.1994 (týkajúcej sa prevodu výrobnej haly a vonkajších úprav bližšie označených v petite žaloby), zrušenie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných 2. a 4. k dvom kusom keramických pecí, ako aj nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe. Rozsudkom č. k. 23C/107/1995 - 156 zo dňa 08.09.1998 súd prvého stupňa žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na základe včas podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd rozsudkom č. k. 6Co/122/1998 - 188 zo dňa 20.10.1999 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa požiadavky na zaplatenie 120.000,- Sk potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 120.0000,- Sk a zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dvom keramickým peciam späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Rozsudkom č. k. 23C/107/1995 - 410 zo dňa 12.06.2007 súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva zo dňa 22.11.1994 je v časti týkajúcej sa prevodu výrobnej haly s. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X zapísanej na Správe katastra na LV č. XXXX, ako aj v časti prevodu vonkajších úprav špecifikovaných v znaleckom posudku V. G. neplatná, zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 2. - 4. k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto zostávajú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2. - 4. každého v 1- ici, žalovaným 1. - 4. uložil spoločne zaplatiť žalobcovi čiastku 935.039,- Sk, žalovaným 2. - 4. uložil zaplatiť na účet súdu trovy štátu každému vo výške 9.730,60 Sk, ako aj žalobcovi trovy konania a v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 120.000,- Sk a zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dvom keramickým peciam konanie zastavil. Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalovaných 1., 2. a 3. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 10Co/223/2007 - 480 zo dňa 11.03.2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa neplatnosti zmluvy zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania účastníkov a štátu rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom č.k. 23C/107/1995 - 524 zo dňa 11.11.2008 súd prvého stupňa žalobu v časti zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva zamietol, žalobcovi uložil zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 24.191,80 Sk, ako aj zaplatiť žalovaným 2. a 3. trovy konania každému vo výške 17.022,- Sk, právnemu zástupcovi žalovaných trovy právneho zastúpenia vo výške 86.276,70 Sk. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 10Co/378/2009 - 559 zo dňa 23.03.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti trov konania zmenil tak, že žalobcovi uložil zaplatiť žalovaným 2. a 3. náhradu trov konania vo výške 3.993,70 eur a rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej odvolací súd žalobcovi uložil zaplatiť žalovaným 2. a 3. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 908,29 eur a žalovaným 1., 4. a 5. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudkom č.k. 23C/107/1995 - 568 zo dňa 01.06.2010 súd prvého stupňa žalobcovi uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 803,02 eur.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobcovi uložené doplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 240,53 eur.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, (§ 148 ods. 1 O.s.p.).
V citovanom ustanovení, takisto ako aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, je obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi konania prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi, ak teda citované ustanovenie výslovne ustanovuje právo štátu na náhradu trov konania v súvislosti s výsledkom konania, znamená to, že účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno uložiť povinnosť nahradiť takéto trovy len v tom prípade, keď v konaní nemal vo veci úspech alebo mal úspech len čiastočný. Je preto vylúčené, aby súd zaviazal celkom úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu, a to čo i len sčasti, náhradu trov, ktoré platil. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé zaviazať neúspešného účastníka k úplnej náhrade štátom zálohovaných trov, nič mu nebráni, aby štátu aplikujúc na vec ustanovenie § 150 O.s.p., nepriznal náhradu takých trov.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v prejednávanej veci bol žalobca v celom neúspešný, pričom z obsahu spisu nevyplýva u neho splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené má teda štát proti nemu právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
V prejednávanej veci však odvolací súd videl dôvody osobitého zreteľa, pre ktoré bolo dôvodné štátu náhradu trov konania nepriznať. Dôvody hodné osobitého zreteľa spočívali v tom, že konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co/378/2009 - 559 zo dňa 23. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2010. Uvedeným rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom rozhodnutie v tejto časti odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, ktorý neuviedol ani správne ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol a nebolo z odôvodnenia zrejmé, ako dospel súd k výške trov konania štátu. Na základe toho prvostupňový súd rozsudkom č.k. 23C/107/1995 - 568 zo dňa 01.06.2010 žalobcovi okrem iného uložil zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 803,02 eur, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil poukazom na ustanovenie § 138 O.s.p. bez akéhokoľvek bližšieho vecného odôvodnenia. Vzhľadom na to, že v tejto časti rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním, uvedený výrok nadobudol právoplatnosť. Až po uplynutí jedného roka prvostupňový súd zistil, že neboli nahradené všetky štátom platené trovy, a preto uznesením napadnutým odvolaním žalobcovi uložil doplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 240,53 eur, pričom ani tento krát svoje rozhodnutie správne právne a skutkovo neodôvodnil, keď poukázal na ustanovenie § 166 ods. 1, § 167 ods. 2 a § 142 ods. 1 namiesto rozhodovania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva len rozdiel vo vyplatených trovách štátu spočívajúcich v zaplatenom znalečnom. Takýto postup súdu, keď o náhrade trov konania štátu je rozhodované viac ako rok po právoplatnom skončení konania vo veci samej, a to opakovane, odvolací súd považoval v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektivity konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a štátu náhradu trov konania vo výške 240,53 eur nepriznal.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.