Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-107-2012.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Solidní finance, uzavřený investiční fond, a.s., so sídlom Špitálka 8, 602 00 Brno, IČ: 29235871, zastúpeného advokátom Mgr. Radkem Zapletalem, Železničná 1511/61, 950 01 Senica proti žalovanému: G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX R. v konaní o zaplatenie 41,72 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 40,50 EUR od 11. 09. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Radka Zapletala, advokáta, Železničná 1511/61, Senica vo výške 64,52 EUR, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30. 08. 2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 41,72 EUR s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 09. 09. 2010 cestoval vlakom č. 173 spoločnosti České dráhy, a.s., medzi stanicami Pardubice a Brno hl. n., pričom pri kontrole cestovných dokladov sa nepreukázal platným cestovným dokladom pre jazdu v 2. vozovej triede, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť prepravcovi, spoločnosti České dráhy, a.s., obyčajné jednosmerné cestovné v 2. vozovej triede vo výške 192,- Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800,- Kč. Prepravca, spoločnosť České dráhy, a.s., vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, s čím jej vznikli náklady za vyhotovenie písomnej výzvy a náklady na úhradu poštovného, a to podľa prílohy C Tarify TR vo výške 30,- Kč. Celková pohľadávka prepravcu, spoločnosti České dráhy, a.s., predstavovala výšku 1 022,- Kč, ktorú postúpil na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1232011006 zo dňa 21. 04. 2011. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 40,50 EUR od 11. 09. 2010 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
Podľa čl. I bod 1. Nariadenia rady ( ES), číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len Nariadenia ), toto Nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. XVI bod 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, v obvode Okresného súdu Bratislava V, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Pretože v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia je daná príslušnosť súdov Slovenskej republiky, je daná aj právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
Podľa čl. III. bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy ( Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy, alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo len jej časť.
Podľa čl. IV bod 1. Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa čl. IV bod 2. Rímskeho dohovoru, platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy, alebo v prípade zapísanej, alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo právne vzťahy platí v zmysle čl IV bod 1. a 2. Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky, keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania má s týmto právnym poriadkom najužšie väzby.
Súd vydal dňa 22. 11. 2011 pod č. k. 28Ro/1146/2011-44 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č. 28Ro/1146/2011-48 zo dňa 18. 04. 2012 zrušil.
Súd dňa 08. 10. 2012 žalovanému doručil žalobu s prílohami a vyzval ho na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Keďže v danej veci išlo o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., súd postupoval podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 22. 02. 2013 bol oznámený na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní vopred a to dňa 11. 02. 2013.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal listinou označenou ako „Smlouva o postoupení pohledávek čís.: 1232011006 zo dňa 21. 04. 2011, na základe ktorej pôvodný veriteľ, České dráhy, a.s., so sídlom Praha 1, Nábřeží L. Svobody 1222, IČ: 70994226 ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému spolu s jej príslušenstvom na žalobcu ako postupníka (Smlouva o postoupení pohledávek čís.: 1232011006 zo dňa 21. 04. 2011 na č. l. 12 a zoznam postúpených pohľadávok na č. l. 13 ).
Žalovaný dňa 09. 09. 2010 cestoval vlakom EC 173 spoločnosti České dráhy, a.s., z Pardubíc hl. n. do cieľovej stanice Brno hl. n. a na výzvu oprávnenej osoby sa nepreukázal platným cestovným dokladom (fotokópia hlášenky č. C 148862 zo dňa 09. 09. 2010 na č. l. 9 ). Obyčajné jednosmerné cestovné vo výške 192,- Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800,- Kč žalovaný na mieste vykonanej kontroly nezaplatil (Cenník 1 cenníka základného cestovného na č. l. 26, cenník 6 cenníka prirážok a zmluvných poplatkov na č. l. 30 a Oznámení o závadách zo dňa 09. 09. 2010 na č. l. 10 ). Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20. 12. 2010 vyzval žalovaného na úhradu cestovného vo výške 192,- Kč, prirážky k cestovnému vo výške 800,- Kč a poplatku za písomnú výzvu vo výške 30,- Kč, celkovo na úhradu sumy 1 022,- Kč do 15 dní od doručenia výzvy (Výzva na zaplatenie zo dňa 20. 12. 2010 na č. l. 11 ).
Žalovaný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, resp. nepreukázal jej uhradenie.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka Českej republiky, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy stanovia osobitné predpisy, hlavne prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu; zodpovednosť za škodu na zdraví, ustanovená týmto zákonom, nesmie byť obmedzená.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, vyhlášky č. 175/2000 Sb. O prepravnom poriadku pre verejnú, dráhovú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len „vyhláška o prepravnom poriadku"), uzavretím prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len „prepravná zmluva") vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku, tarify a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je hlavne záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho zo stanice nástupnej do stanice cieľovej, spojom uvedeným v cestovnom poriadku riadne a včas a záväzok cestujúceho dodržovať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravné (ďalej len „cestovné") podľa tarify; prepravná zmluva je uzavretá, ak cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len „nástup do vozidla"); prepravná zmluva je splnená riadnym prevedením prepravy v zmluvnom rozsahu podľa uzavretej prepravnej zmluvy; za splnenie prepravnej zmluvy sa považuje tiež vykonanie prepravy v inom, než zmluvnom rozsahu, ak došlo k oprávnenému vylúčeniu cestujúceho z prepravy vodičom, alebo sprievodcom vozidla, alebo osobou dopravcu, ktorá sa preukáže kontrolným odznakom, alebo inou osobou dopravcu, ktorá sa preukáže preukazom dopravcu oprávneným dávať cestujúcim pokyny a príkazy (ďalej len „poverená osoba").
Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky o prepravnom poriadku, ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok podľa ods. 3 alebo ods. 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Sb.).
Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01. 07. 2010, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšené o 7 percentuálnych bodov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 09. 09. 2010 vlakom EC 173 spoločnosti České dráhy, a.s., z Pardubíc hl. n. do cieľovej stanice Brno hl. n., čím medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb v zmysle ust. § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky, pričom žalovanému vznikol záväzok zaplatiť dopravcovi cestovné. Žalovaný si však svoju povinnosť v rozpore so zmluvou o preprave osôb nesplnil, na základe čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej výške 992,- Kč. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému uplatnil aj tarifný poplatok 30,-Kč za písomnú výzvu na zaplatenie. Žalobca teda preukázal oprávnenosť pohľadávky vo výške 1 022,- Kč. Túto pohľadávku však žalobca neuplatnil v mene platnej v Českej republike (§ 155 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ale v mene platnej v Slovenskej republike, takže je potrebné vykonať prepočet meny platnej v Českej republike k euru, žalobca si uplatnil prepočet ku dňu vypracovania písomnej žaloby. Dňa 24. 08. 2011 bol podľa platného kurzu Českej národnej banky kurz 24,495/1,-euro, žalobca si uplatnil sumu 41,72 EUR, na zaplatenie ktorej súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného.
Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy pozostávajúcej z ceny lístka a prirážky k cestovnému. Záväzok žalovaného zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému sa stal splatným dňom nasledujúcim potom, ako bolo zistené, že cestuje bez cestovného lístka, t. j. 10. 09. 2010.
Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, dostal sa dňom 11. 09. 2010 do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. K 07. 05. 2010 bola Českou národnou bankou určená repo sadzba 0,75 %, a potom po zvýšení o 7 percentuálnych bodov je žalovaný povinný zaplatiť zo sumy 40,50 EUR úroky z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 11. 09. 2010 až do zaplatenia.
Pokiaľ žalobca žiadal priznať vyššie úroky z omeškania, tieto nezodpovedajú platnej právnej úprave v Českej republike, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., tak že súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobcov neúspech v konaní bol len nepatrný. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej hodnote 48,02 eura.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby v hodnote po 16,60 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - žaloba ), v súlade s ust. § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), 2 x režijný paušál po 7,41 EUR v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky. Súd preto priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 EUR, náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR, spolu teda 64,52 EUR. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi Mgr. Radkovi Zapletalovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.