Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-4-2013.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. V., I.. X. XX. XXXX a X. V., I.. XX. X. XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: Z. Q., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. Y. K., N. XXX/X, G. Č. Z. O. Y. W., W. XXX/X F. W. V., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. Ľ. Č.. XXX, G. Č. Z. B. XXX, v konaní o návrhu na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 10. 1. 2013 navrhovateľ žiadal znížiť výživné na maloleté deti X. V. F. X. V., ktoré mal doposiaľ stanovené vo výške 60 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný. Z ďalšieho vzťahu živí ďalšie dve maloleté deti a preto nie je schopný mesačne platiť 120 eur.
Na pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že žiada určiť výživné na polovicu, tým myslí minimálne výživné. Z toho dôvodu, že nemá robotu a nemá ani príjem. Nezamestnaný je už päť rokov. Bol na úrade práce. Teraz nie je na úrade práce. Chcel som sa zaevidovať, ale bol chorý. Na úrade chvíľu bol a potom zas nebol. Robil na dohodu.
Žijem s družkou v rodinnom dome. Za elektriku platia 117 eur a potom za smeti a vodu. Platí to družka, lebo ona je na materskej. Dieťa majú spolu. Volá sa F. V. a narodila sa v roku XXXX. Presný dátum nevedel. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k W. V. 100 eur mesačne s R. Z.. Ten bude mať 11, či 13 rokov. V novembri vyplácal dlh na výživnom 1.100 eur a ešte som si požičiaval od kamaráta. V januári 2013 dal jeho kamarát na účet matky detí 50 eur a potom jej ešte dal do rúk 20 či 30 eur. Nemá na to, aby som zaplatil výživné každý mesiac 120 eur. Družka má materskú okolo 230 eur, z toho okolo 30 eur zaplatí za škôlku, 117 za elektriku a z toho na výživné viac nezostane.
Odporkyňa na pojednávaní vypovedala, že nesúhlasí so znížením výživného, lebo syn ide do školy a ona je nezamestnaná. Z úradu práce nemá nárok na nič, lebo ešte nemá odpracovaných 25 rokov. Živí ju iba priateľ. Náklady má ešte vyššie. Za bývanie je to 250 eur. Dcéra bola chorá. Bola hospitalizovaná v nemocnici. Mala behačky okolo nej a tak nestihla vybaviť škôlku. Preto bude musieť za škôlku zaplatiť 70 eur. 12 eur je školné mesačne do škôlky. Stravné je tiež 12 eur, ale iba vtedy, keď to dopláca sociálka. Teraz musela zaplatiť 70 eur, t.j. za mesiac za obidve deti. Potom ešte platí po 8 eur na každé dieťa, čo je príspevok do škôlky. Pokiaľ jej sociálka dopláca za stravné v škôlke, tak to je potom pre ňu stravné 6 eur mesačne na každé z detí. Školné platí už iba za mladšiu dcéru 12 eur mesačne. Na syna sa neplatí, lebo on je v predškolskej. Syn chodí na angličtinu a preto mu platila 30 eur za angličtinu. To je na celý školský rok. Žije s priateľom v prenajatom rodinnom dome, za ktorý nájom mesačne platia 200 eur a 50 eur za elektriku. Platí to priateľ. Iné vyživovacie povinnosti už nemá. Otec deti nenavštevuje. Navrhovateľ výživné neplatí, dlh na výživnom má od novembra 2012. Jeho kamarát jej dal výživné 70 eur za január a február. Poberá náhradné výživné. Na deti má iba obvyklé výdavky. Bol to jeho bývalý vedúci, ktorý jej poslal peniaze na účet tých 50 eur. On ho prepustil, lebo navrhovateľ ho oklamal, že peniaze, ktoré zarobil jej pošle. Jemu bolo ľúto, že jej peniaze nedáva.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného vzhľadom na to, že potreby maloletých detí vzrástli a zníženie výživného nie je v ich záujme.
Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-18, najmä správy Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš (čl. 10-12), z ktorej bolo zistené, že matka maloletých detí pracovala na dohodu v období roku 2012 od 25. 1. 2012 do 31. 1. 2012, od 4. 2. 2012 do 29. 2. 2012, od 28. 3. 2012 do 2. 5. 2012, od 24. 9. 2012 do 31. 12. 2012 a od 29. 9. 2012 do 31. 12. 2012. Otec detí bol naposledy zamestnaný do 26. 10. 2007. Následne pracoval na dohodu v období od 13. 8. 2012 do 31. 12. 2012.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (čl. 12, čl. 15) je matka maloletých detí vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. 5. 2012 doposiaľ a s úradom práce spolupracuje. Otec detí bol naposledy evidovaný v období od 26. 3. 2012 do 19. 6. 2012 a vyradený bol od 20. 6. 2012 pre nespoluprácu s úradom práce.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš čl. 14, 16, 17, 18 ani jeden z rodičov maloletých detí nepoberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Matka maloletých detí poberá prídavky na deti, na každé z detí po 23,10 eur mesačne. V roku 2012 poberala na obidve deti spolu 45,08 eur mesačne.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 4. 4. 2012 č.k. 4P/38/2012-10 návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 9. 2011 č.k. 7P/16/2011-24 súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého X. V. zamietol a zvýšil výživné na maloletú X. V.Í. na 60 eur mesačne, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 12. 2010 č.k. 4P/401/2010-35, ktorým súd maloleté deti X. F. X. V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. V. po 60 eur mesačne a na výživu maloletej X. V. po 50 eur mesačne.
§ 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 75 ZR
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
§ 77 ZR
(1)Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
§ 78 ZR
(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
Rodiča maloletých detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí je nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Nie je evidovaný na úrade práce a naposledy bol z úradu práce vyradený 20. 6. 2012 pre nespoluprácu. Matka maloletých detí je nezamestnaná, nemá žiadny príjem okrem prídavkov na deti a výživného, je riadne prihlásená na úrade práce, s ktorým spolupracuje.
Matka má vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom X. V. F. X. V.. Otec má štyri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom X. V., X. V., W. V. F. F. V.. Súd skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov a maloletých detí. Dospel k záveru, že na strane maloletých detí sa zvyšujú náklady na ich výživu len so stúpajúcim vekom, obidve deti navštevujú predškolské zariadenie, s čím sú spojené náklady na príspevok po 8 eur mesačne na každé z detí, školné 12 eur mesačne za maloletú X., stravné 6 eur na každé z detí, angličtinu 30 eur za celý školský rok za X..
V čase posledného rozhodovania o zvýšení výživného na maloletú X. V. (rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/16/2011-24 zo dňa 28. 9. 2011), ktorý bolo zvýšené výživné na maloletú na 60 eur mesačne mali rodičia rovnaký počet vyživovacích povinností ako v súčasnosti. Teda otec mal vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur na syna W. V., ktorý bol v ústavnej starostlivosti, k maloletej F. V., narodenej v roku 2010, s matkou ktorej žil a aj v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti. Jediným príjmom tejto domácnosti rovnako ako v súčasnosti bol rodičovský príspevok matky maloletej F. V.. Ani v tom čase nebol otec evidovaný na Úrade práce a nemal žiadny príjem. Obe deti navštevovali materskú školu, čo predstavovali výdavky na každé z detí po 13,30 eur mesačne. Matka maloletých detí žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou - starou matkou maloletých detí, ktorá bola invalidná dôchodkyňa s príjmom 240 eur mesačne. Rodina obývala garsónku, ktoré mesačné náklady boli 120 eur mesačne a za elektriku 45 eur mesačne. Matka sa podieľala na nákladoch na domácnosť vo výške 45 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu nemala matka žiadny príjem, lebo v marci 2011 jej prestal byť vyplácaný rodičovský príspevok a mala ísť podpísať dohodu s úradom práce na vykonávanie absolventskej praxe od 1. 10. 2011. Za vyššie uvedených skutkových okolností bolo zvýšené výživné na maloletú X. V. z 50 eur na 60 eur. Súd návrh na zvýšenie výživného na maloletého X. V. vtedy zamietol. O výživnom na maloletého X. V. sa rozhodovalo naposledy rozsudkom zo dňa 21. 12. 2010 č.k. 4P/401/2010-35. Ani v tom rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti a neboli manželmi. Matka maloletých detí bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok s prídavkami na dve deti, spolu vo výške 208 eur. Žila v spoločnej domácnosti v garsónke so svojou matkou. Mesačné náklady za bývanie spolu s elektrikou boli 145 eur. Maloletý X. navštevoval materskú škôlku a maloletá X. bola s matkou doma. Aj v čase tohto rozhodovania súdu bol otec maloletých detí nezamestnaný, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, teda nemal žiadny príjem. Svoj posledný pracovný pomer skončil dohodou. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou X. Š., ktorá bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 264,22 eur mesačne, ktorá je aj matkou jeho dcéry F. V., I.. XX. X. XXXX. Aj v čase prvého rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti mali rodičia rovnaký počet vyživovacích povinností ako v súčasnosti. Vtedy súd určil výživné na maloletého X. 60 eur a maloletú X. 50 eur mesačne. Už vtedy súd zohľadnil, že otec detí je nezamestnaný, ktorý posledný pomer skončil v roku 2007 dohodou. Príjem získaval z brigád.
Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletých detí a rodičov maloletých detí, najmä otca, ktoré by odôvodnili zníženie výživného na maloleté deti X. F. X. V.. Čo sa týka detí, tak súd poukazuje na to, že ich potreby sú odlišné od dospelých osôb, lebo sa vyvíjajú a rastú, potrebujú častejšie obmieňať oblečenie, nielen podľa sezóny, ale aj preto, že rastú. Výška výživného však nie je závislá len od odôvodnených potrieb dieťaťa, ale aj od možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Životná úroveň detí je limitovaná životnou úrovňou rodičov. O deti sa výlučne stará matka. Otec o deti záujem neprejavuje. Otec sa správa nezodpovedne a hoci má celkom 4 vyživovacie povinností, nie je evidovaný na úrade práce, teda nemá nárok na podporu v nezamestnanosti ani na dávky v hmotnej núdzi a sociálnej pomoci. Čím prejavuje nezodpovedný prístup k rodičovstvu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).