Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-21S/36/2023

Uznesenie

4

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VK Company House s.r.o., so sídlom Vrančovičova 1200/2, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO: 46 595 635, v zastúpení advokátskou kanceláriou STEINIGER | law firm, s. r. o. Jasovská 17, Bratislava, IČO: 47 238 135, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103104559/2022 zo dňa 14. 11. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

4

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.01.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

4

I.

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23. januára 2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 103104559/2022 zo dňa 14.11.2022, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č. 101565666/2022 zo dňa 25.05.2022, ktorým správca dane podľa vyrubil rozdiel dane v sume 33 308,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 846,30 Eur zvýšil na sumu 34 154,90 Eur. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil hrozbou nenapraviteľnej majetkovej ujmy, ktorá mu hrozí okamžitým výkonom rozhodnutí daňového úradu za viaceré kontrolované obdobia, nakoľko mu už bola doručená daňová exekučná výzva č. 100066958/2023 zo dňa 09.01.2023 v rámci už prebiehajúceho daňového exekučného konania č. 110000576112, na vymoženie daňového nedoplatku, podľa príslušných rozhodnutí daňového úradu v sume 473 112,911 Eur.

II.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 27.07.2023 považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinky za neopodstatnený. Uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane uvedený v rozhodnutí, na

základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Skonštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok. Neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca síce uvádza rôzne dôvody, avšak žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu. Na základe uvedených skutočností navrhol správnemu súdu návrhu žalobcu nevyhovieť.

III.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva tak prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (, 3 ods. 3 písm. b) zákona).

5. Podľa 493b v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“,) konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,

náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

12. pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, )

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil prebiehajúcim daňovým exekučným konaním na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 473 112,91 eur. V tomto kontexte však nemožno, podľa názoru súdu ani doručenie daňovej exekučnej výzvy žalobcovi na vymoženie nedoplatku považovať za dôvod, ktorý by bez iného priznanie odkladného účinku odôvodňoval. Bezpochyby samotný výkon rozhodnutia na plnenie sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu, bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov nie je dôvod na jeho priznanie. Pokiaľ by aj samotný výkon rozhodnutia (daňová exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá uvedené by zákonodarca v takom prípade spojil s odkladným účinkom, ktorý by nastal ex lege, čo sa však nestalo. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

14. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

4

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .