Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-61-2012.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mirová 19, 827 15 Bratislava 212, zast. JUDr. Vladimírom Cimom, zamestnancom Ministerstva hospodárstva SR proti žalovanému: Správa katastra Veľký Krtíš, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov: 1. Gemeris, s. r. o., Kollárova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 803 766 a 2. K.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XB, XXX XX D. D. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. V 22/2012 zo dňa 23.01.2012 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím Správa katastra Veľký Krtíš povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012 a dodatku zo dňa 20.01.2012 uzavretej medzi SR - Ministerstvom hospodárstva SR v Bratislave ako predávajúcim zastúpeným záložným veriteľom K.. N. R. a Gemeris s. r. o., Kollárova 4, Banská Bystrica ako kupujúcim.
V zákonom stanovenej lehote žalobca podanou žalobou napadol toto rozhodnutie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozhodnutie je podľa jeho názoru predčasné a vychádza zo zavádzajúcich údajov Správy katastra Veľký Krtíš a je v rozpore ako s ustanoveniami 5. časti O.s.p., tak i s § 151a a § 151b Občianskeho zákonníka (OZ). Dôvodil, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia, je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo záložnej veci. V zmysle cit. ustanovenia záložný veriteľ využil túto možnosť a požiadal záložcu o úhradu založenej pohľadávky a to priamym predajom zálohu. Túto možnosť však môže záložný veriteľ využiť iba v prípade, ak záložca je právnym nástupcom pôvodného záložcu, alebo ak pôvodný záložca svoj dlh previedol na súčasného záložcu. V danej veci však k uvedeným možnostiam nedošlo a z toho dôvodu došlo k porušeniu § 151b OZ, nakoľko došlo k zmene účastníkov konania, ktorí reálne nemohli uzavrieť žiadnu záložnú zmluvu, a preto predmetná záložná zmluva je pre súčasného vlastníka založených pozemkov právne neúčinná. SR - Ministerstvo hospodárstva SR ako súčasný vlastník založených nehnuteľností nadobudol tieto do vlastníctva priamo zo zákona podľa § 47c zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Právnym podkladom pre zápis vlastníckych práv v prospech SR - Ministerstva hospodárstva SR bola dohoda č. 1 o urovnaní zo dňa 23.09.2002 medzi MEDICPLAS, a. s. a Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR, podľa ktorej MEDICPLAS, a. s. uznala vlastníctvo SR - Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 46Cb 20/99 zo dňa 05.11.2001. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že predmetné
pozemky na spoločnosť MEDICPLAS, a. s. neprešli a každý právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu, je absolútne neplatný. Potom aj uzavretie úverovej zmluvy spoločnosťou MEDICPLAS, a. s. je od samého počiatku neplatné. V uvedenej dohode o urovnaní sa však žiadna zmienka o existencii úverovej zmluvy a z jej vyplývajúce záložné právo nenachádza. Podľa § 151f OZ vymáhaná pohľadávka po jej zročnosti musí byť právoplatne vykonateľná a v prípade zmeny účastníkov náležite upravená. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zmeny účastníka záložnej zmluvy by záložný veriteľ mal mimo oznámenia, že je oprávnený na výkon záložného práva predložiť hlavne zmluvu o prevode pohľadávky, záložnú zmluvu uzavretú podľa § 151b ods. 1 OZ, prípadne úverovú zmluvu a podľa ich znenia prípadne ich ustanovenia upraviť. Podpísanie predmetnej kúpnej zmluvy záložným veriteľom je nedôvodné, nakoľko ani záložný veriteľ nie je oprávnený vystupovať v mene štátu. V mene štátu je oprávnený vystupovať iba minister, do ktorého pôsobnosti prejednávaná záležitosť patrí podľa čl. 109 Ústavy SR. Taktiež o uzavretí kúpnej zmluvy medzi štátom zastúpeným záložným veriteľom K.. N. R. a Gemeris s. r. o. sa žalobca dozvedel až napadnutým rozhodnutím Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 23.01.2012. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že v danej veci je možný iba dvojstranný právny úkon, takto uzavretá kúpna zmluva pritom nespĺňa základné podmienky § 37 OZ, nakoľko nebola urobená slobodne a vážne a z časti ani určite a zrozumiteľne a nebola ani podpísaná štatutárnym zástupcom uvedeného ministerstva ako ústredného orgánu štátu. Preto žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Taktiež navrhol, aby krajský súd podľa § 75 ods. 1 O.s.p. vydal predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje Správe katastra vo Veľkom Krtíši vydávať akékoľvek rozhodnutie ohľadom vkladu vlastníckeho práva na LV č. 1062, kat. úz. A. I. až do právoplatného skončenia vo veci samej.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a jeho právny záver je založený na základe príslušných ustanovení zákona o katastri, ako i správneho názoru vyjadreného Najvyšším súdom SR v konaní č. 6Sžo/97/2010.
K žalobe sa vyjadril i ďalší účastník Gemeris s. r. o., ktorý sa pridržiaval názoru žalovanej a taktiež žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 70 Katastrálneho zákona je zrejmé, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Má za to, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v intenciách tohto ustanovenia a v rámci uzatvárania kúpnej zmluvy boli dodržané všetky podmienky príslušných ustanovení OZ, tzn. aj oznámenie o priamom výkone záložného práva zo strany záložného veriteľa.
Krajský súd preskúmal žalobu podľa 5. časti I. a II. hlavy O.s.p. a túto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním veci zistil, že dňa 03.01.2012 bol na prvostupňový správny orgán doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, kat. úz. A. I. v zrýchlenom konaní navrhovateľa Gemeris s. r. o. Banská Bystrica, ktorého prílohou bola kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania a to SR - Ministerstvo hospodárstva SR v Bratislave, v mene ktorej jednal na základe ust. § 151m ods. 6 OZ záložný veriteľ K.. N. R. ako predávajúci, pričom predmetnou kúpnou zmluvou sa realizoval výkon záložného práva formou priameho predaja zálohu vedeného na označenom LV ako majetku štátu v celosti. Záložné právo bolo na predmetný LV zapísané na základe zmluvy č. V XXXX/ XXXX a to právoplatným rozhodnutím Správy katastra C. J. č. X XX/XXXX zo dňa 09.09.2011, ktoré sa stalo právoplatné 05.10.2011. Nemenej dôležitou okolnosťou je, že toto rozhodnutie vychádzalo i zo záveru rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/97/2010 zo dňa 30.03.2011, v ktorom bol poskytnutý výklad i právne záväzný názor správnemu orgánu o postupe v konaní č. X 25/2008 a to vykonať opravu chyby v časti C LV č. XXXX v kat. úz. A. I. a zapísať záložné právo v prospech pôvodného záložného veriteľa Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava, až následne po vykonaní tejto opravy povoliť žalobcovi domáhať sa na základe zmlúv o postúpení pohľadávok jeho zápisu ako záložného veriteľa v zmysle § 34 Katastrálneho zákona. Všetky ďalšie zmeny v osobách záložných veriteľovi boli vykonané záznamom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Záložný veriteľ, ktorý realizoval svoje záložné právo, nadobudol pohľadávku od spoločnosti OBM Capital a. s. „v konkurze“, so sídlom Račianska 22, Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.02.2008.
Podľa § 151b zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „OZ“) záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Podľa § 151m ods. 6 OZ pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že dôvody žaloby žalobcu neobstoja, nie je možné ich považovať za právne relevantné, a preto nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré naopak krajský súd v súlade s právnym názorom žalovaného považuje za zákonné. Je potrebné uviesť, že podstata žalobných dôvodov bola právne vyriešená už v uvádzanom rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/97/2010, v ktorom sa záložný veriteľ domáhal opravy chybných zápisov v operáte katastra týkajúcich sa predmetnej spornej otázky. V tomto konaní v podstate procesno-právne úspešný nebol, i keď Najvyšší súd SR uviedol, že príslušná správa katastra pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacich predmet zálohu na LV duplicitne pochybila, keď jednak dohodu o urovnaní zapísala formou záznamu a jednak záložné právo vzťahujúce sa na tieto nehnuteľnosti nezapísala do časti C tohto listu. Tak, ako konštatoval Najvyšší súd SR správa katastra zavinila stav právnej neistoty pre budúcich nadobúdateľov predmetných nehnuteľností, keďže záložné právo svedčiace záložnému veriteľovi ex lége postupom správy katastra nezaniklo a to ani so zreteľom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 46Cb 20/99, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že nehnuteľnosti tvoriace predmet zálohu nepatria do konkurznej podstaty úpadcu - MEDICPLAST, a. s. „v konkurze“. Skutočnosť, že v tom konaní žalovaný správny orgán vyhodnotil záložnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, došlo z jeho strany k nezákonnému excesu jeho právomoci a tým k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže zo žiadneho ustanovenia Katastrálneho zákona nevyplýva, že by príslušná správa katastra bola oprávnená bez určovacieho výroku súdu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, resp. prevodnej zmluvy týkajúcej sa predmetu zálohu, sama posúdiť existenciu, resp. neexistenciu riadne zavkladovaného záložného práva. Naopak, však zhodne s názorom správneho orgánu Najvyšší súd SR uviedol, že v rámci procesného postupu podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné vyhovieť žalobcovmu návrhu na opravu chyby v časti požadujúcej jeho zápis ako záložného veriteľa do časti C listu vlastníctva, nakoľko na dosiahnutie tohto právneho stavu je potrebné postupovať podľa § 34 a nasl. Katastrálneho zákona, avšak až po vykonaní opravy chyby v katastri nehnuteľností v časti C listu vlastníctva po dobe zápisu záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra C. J. pod č. V XXXX/XX zapísanej pod položkou č. XX/XX. Výslovne naznačil ďalší smer postupu v otázke opravy chyby zápisu pre správny orgán, takže v časti C LV bude zapísané záložné právo v prospech pôvodného záložného veriteľa a to Slovenská kreditná a.s. Bratislava. Až následne po vykonaní tejto opravy bude žalobca oprávnený na základe zmlúv o postúpení pohľadávok domáhať sa jeho zápisu ako záložného veriteľa. Taktiež uviedol, pričom v rámci konania podľa 5. časti O.s.p., teda prieskumného konania zákonnosti z rozhodnutia vydanom v správnom konaní, že súdom neprináleží v rámci tohto konania rozhodovať o platnosti, resp. neplatnosti akýchkoľvek zmlúv založených právnym odvetvím súkromného práva a tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa § 80 písm. b/ O.s.p.
Následne bolo preukázané a ako je i vyššie uvedené, záložný veriteľ na základe výsledku horeuvedeného konania postupoval v intenciách názoru Najvyššieho súdu SR, takisto i žalovaný, teda Správa katastra Veľký Krtíš, pretože všetky ďalšie zmeny z pôvodného záložného veriteľa na ďalších, až napokon na K.. N. R., boli vykonané záznamom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom posledná, ako bolo uvedené bola spoločnosť OBM Capital a. s. „v konkurze“.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2012 a jej dodatku zo dňa 20.01.2012 uzavretej medzi účastníkmi SR - Ministerstvo hospodárstva SR zastúpenej záložným veriteľom K.. N. R. a spoločnosťou Gemeris s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici bol v zmysle zákona, ale i právneho názoru najvyššieho súdu správny, a preto i zákonný. Dôvod žaloby spočívajúci v požiadavke zmluvného prevádzania dlhu z pôvodného záložcu na súčasného je nedôvodný a tzv. zmena účastníkov konania v tomto právnom vzťahu nemá žiadny vplyv na konanie o zápise vlastníckeho práva. Ani druhý dôvod nezákonnosti uvádzaný žalobcom o neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu toho, kto je oprávnený vystupovať v mene štátu navonok, neobstojí, pretože na túto otázku bola jasne formulovaná odpoveď vo forme právneho názoru v horecitovanom rozhodnutí najvyššieho súdu. Tiež ju preto krajský súd nepovažoval za právne relevantnú a nemal teda dôvod zaoberať sa otázkou platnosti tejto zmluvy. Naviac zástupca žalobcu na prieskumnom pojednávaní výslovne na otázku člena senátu uviedol, že žalobca doposiaľ nepodal určovaciu žalobu o tom, že v danom prípade záložné právo existuje alebo nie.
Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, nemohol mu krajský súd priznať ani náhradu trov konania s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.