Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-41-2022.pdf
PDF · 110.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., zast. advokátom JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, Košice, proti žalovanému E. F., nar. XX.X.XXXX, F. XX, zast. advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, Bardejov, o zaplatenie sumy 9.904,46 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/112/2016 – 600 zo dňa 06.04.2022, jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v rozsahu do sumy 3.301,25 Eur.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, o výške ktorej bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol následovne: „Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 4.471,11 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 400,- eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.871,11 eur od 9.3.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 652, § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1, 2, § 655 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods. 1, § 420 ods. 1 – 3, § 441, § 442 ods. 1, § 457, § 48, § 563, § 517 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 O.z.
3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal nárokmi na základe uzavretej ústnej zmluvy o rekonštrukcii rodinného domu patriaceho žalobcovi, ktoré vykonával žalovaný. Nároky uplatnil v rámci reklamácie a vychádzal tiež zo záverov znaleckých posudkov, pričom ich znenie žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. Vypočul strany sporu a tiež navrhovaných svedkov. V zmysle toho sporným medzi stranami ostal rozsah vykonaných prác, rozsah uplatnených nárokov žalobcu, a či boli vykonané vadne alebo nie, akým spôsobom vykonával rekonštrukčné práce žalovaný, a aká žalobcovi vznikla na základe týchto prác škoda. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.806,11 eur (použitý materiál, znehodnotený materiál súvisiaci s opravou vád diela), a sumu 1.665,- eur, ktoré vynaložil žalobca na odstránenie vád diela vykonaného žalovaným. Tento nárok priznal titulom náhrady škody podľa § 420 O.z. vychádzajúc zo znaleckého posudku G. F., na základe ktorej bolo možné dospieť k záveru kto bol škodcom, aká škoda
vznikla, a že príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, bola preukázaná, pričom postačuje čo i len nedbanlivé zavinenie.
4. Ďalej vychádzal z posudku G. H. E.. Záver znalkyne nebol v priebehu konania nijakým iným dôkazom vyvrátený. Uvedená suma zodpovedala nákladom na odstránenie vád diela, a vychádzajúc pri cene prác a materiálov obvyklých k 10.12.2014 a ohodnoteniu stavebných prác vyplývajúcich z tohto posudku. Priznal aj nárok vo výške 400,- eur, ktoré zaplatil žalobca na vypracovanie znaleckého posudku G. C. F., ktorý tvoril základ pre podanie žaloby, teda išlo o náklady, ktoré nemuseli byť vynaložené, ak by stavebné práce žalovaný poskytol riadne. Pokiaľ išlo o výšku trov na znalecké dokazovanie a znalecký posudok G. H. E., tieto náklady vznikli v priebehu konania, a tak výška nákladov tvorí trovy tohto súdneho konania. Na základe toho teda priznal žalobcovi sumu 4.471,11 eur, spolu s príslušenstvom, teda úrokom z omeškania, a to od 09.03.2015, počnúc dňom podania žaloby na súd až do jej zaplatenia, podľa § 517 ods. 2, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995. Zaoberal sa ďalšími nárokmi žalobcu, konkrétne v sume 1.039,26 eur a 692,84 eur, čo malo predstavovať ušlý zisk žalobcu. Tento ušlý zisk žalobca pomenoval ako sumu 346,42 eur mesačne, čo predstavovali jednak nájom 200,- eur v byte, v ktorom býval dlhšie ako počítal, keďže sa nemohol presťahovať do rodinného domu, a 146,42 eur ako služby spojené s užívaním tohto bytu. Pôvodne v žalobe uplatnil nárok na 3 mesiace, v sume 346,42 eur, neskôr rozšíril žalobu na ďalšie dva mesiace, dokopy teda uplatňoval nárok na sumu 1.039,26 + 692,84 eur. Vychádzal z toho, že tento ušlý zisk znamená to, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti mal majetkovú ujmu, teda nedošlo k rozloženiu majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu hrozila alebo vznikla strata očakávaného výnosu v dôsledku konania žalovaného. Nepreukázal, že by v minulosti byt prenajímal alebo že by mal reálnych záujemcov o prenájom bytu v cene, ktorú udával ako ušlý zisk mesačne. Preto nemohlo ísť len o hypotetický príjem žalobcu, ale mal tento príjem byť reálne a exaktne preukázaný.
5. Žalobca uplatňoval rovnako nárok na vyplatenie sumy 3.301,25 eur, v ktorej časti nárok žalobcu súd prvej inštancie zamietol. Dôvodom bola tá okolnosť, že zo strany žalobcu nebolo preukázané platné odstúpenie od zmluvy podľa § 48 O.z., respektíve zrušenie zmluvy podľa § 655 ods. 1 O.z. Túto sumu žiadal vrátiť titulom odstúpenia, respektíve zrušenia zmluvy uzavretej so žalovaným, teda nešlo o zľavu z ceny, opravy, alebo úpravy. Skutkovo, teda akýmto spôsobom bol vymedzený nárok samotným žalobcom na vyplatenie sumy 3.301,25 eur, a súd nemal možnosť zasahovať do skutkových vymedzení žaloby a meniť tak skutkové ako aj právne závery, pokiaľ by išlo o tento nárok.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z miery úspechu. Dospel k záveru, že strany sporu boli rovnako úspešné a neúspešné, preto vyslovil výrok, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania podal odvolanie iba do sumy 3.301,25 eur žalobca. Nesúhlasil s odôvodnením zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie v tejto časti. Domnieval sa že riadne preukázal skutočnosť, že odstúpil od zmluvy, respektíve jej zrušenie nebolo spornou okolnosťou medzi stranami sporu. Od zmluvy odstúpil telefonicky a žalovaný túto skutočnosť nenamietal, preto považoval túto okolnosť za preukázanú. Pre úplnosť k odvolaniu pripája list z 15.02.2015, z ktorého vyplýva jednostranné odstúpenie od zmluvy, podľa § 655 ods. 1 O.z. Súd prvej inštancie mal vychádzať z vyjadrenia žalovaného z 28.02.2017, kde uznal že žalobca vykonal úkon odstúpenia od ústnej zmluvy o dielo. Poukazuje na ust. § 366 písm. c/ a d/ CSP, vo vzťahu k dôkazu, ktorý predkladá spolu s odvolaním. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia sumy 3.301,25 eur, ktorá predstavovala rozdiel zaplatenej sumy žalovanému vo výške 4.025,- eur, a sumou 723,75 eur, ktoré odzrkadľovali práce, ktoré neboli opravované. Žalobca doručoval na poštu tento list žalovanému, ale zásielka sa vrátila späť. Už predtým telefonicky odstúpil od zmluvy. Ak súd prvej inštancie uznal náhradu za poškodený materiál a taktiež sumu na odstránenie zle vykonaných prác, potom je nepochopiteľné, že neznal sumu na vrátenie, ktorú žalobca uhradil za túto nekvalitnú prácu. Preto sa domnieva, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať žalobcovi nárok na sumu 3.301,25 eur s príslušenstvom, a priznať mu aj náhradu trov konania vo výške 65,02%.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že rozhodnutie, aj keď nesúhlasí s obsahom napadnutého rozsudku, považuje za zákonné. Na základe toho uhradil nárok žalobcovi vo výške 6.630,79 eur. Išlo o istinu, príslušenstvo, náklady spojené s uplatnením pohľadávky. S prihliadnutím na to, žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
10. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že medzi stranami sporu došlo ústne k uzavretiu zmluvy o dielo, konkrétne k zmluve o oprave a úprave veci v mesiaci august 2014 (žalovaný reagoval na dopyt žalobcu dňa 14.8.2014 na internetovej stránke) v zmysle ust. § 652 a nasl. OZ (samozrejme za použitia všeobecných ust. týkajúcich sa zmluvy o dielo - § 631 a nasl. OZ a ust. § 52 a nasl. OZ, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah - spotrebiteľ a dodávateľ). Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Zmluva sa týkala rekonštrukcie rodinného domu patriacom žalobcovi (ul. C. XX, D., viď LV č. XXXX, k.ú. D.), konkrétne pôvodne montáž sadrokartónov, zateplenie domu, priečky, obklad, založenie okien, vchodových dverí, ďalej obklady a dlažby v kúpeľniach, vnútorné omietky (veranda, vstupná hala, nové priečky), vysprávky omietok (uvedené vyplýva z predložených mailov a zápisov k prácam vykonávaných žalovaným, podľa ktorého boli vyplácané jeho odmeny na čl. 31-39 spisu, rovnako z výpovedí strán sporu, aj svedkov, pričom ich kvalita bola predmetom posúdenia v znaleckom posudku G. F.). Práce sa vykonávali v obývačke, kúpeľniach, na chodbe, a týkali sa prác s tým súvisiacich (lepidla, sieťky, kastliky, demontáž okien, montáž, vyspravenie, rohovníky, murovanie, špalety, čistenie a ďalšie). Práce sa vykonávali postupne, aj sa postupne dopĺňali. O uvedenom nemal súd pochybnosti. Aj keď uvedené žalovaný namietal, na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ani žiadne nenavrhoval vykonať (okrem výsluchu strán), dokonca len spochybňoval všetky žalobcom predložené dôkazy, či výpovede tak žalobcu ako aj vypočutých svedkov. Žalovaný rovnako nepreukázal žiadne tvrdenia týkajúce sa svedkov a blízkeho vzťahu so žalobcom (samozrejme okrem otca a syna, pre blízky príbuzenský vzťah ). Skutočnosť, že niekto vykonáva práce pre žalobcu, neznamená automaticky, že jeho výpoveď je zaujatá. K uvedenému neboli produkované žiadne dôkazy. Avšak aj ich svedecké výpovede (otec, syn žalobcu ) boli podporené inými objektívne vykonanými dôkazmi v konaní a to ďalšími výpoveďami svedkov a znaleckými posudkami v kontexte tvrdení žalobcu (čo do časovej a vecnej argumentácie). Uvedené plynie aj z predloženej fotodokumentácie predloženej žalobcom (nebola ako taká spornou), aj z fotodokumentácie priložených k znaleckým posudkom predložených žalobcom. Z toho plynie aj / aktívna vecná legitimácia žalobcu a na strane druhej pasívna vecná legitimácia žalovaného. Keďže tvrdenia strán boli v tomto sporné, ako súd už uviedol, vychádzal pri posúdení uvedeného z objektívnych dôkazov a to znaleckých posudkov, výpovedí svedkov, tvrdení oboch strán ( ich zhodnotení v kontexte vyššie uvedeného - najmä žalobcu), fotografií. Že žalovaný tieto práce vykonával uvedené dôkazy potvrdili, rovnako vypovedajú o rozsahu prác a ich kvalite, resp. či boli dodržiavané technologické postupy.
11. Výkon prác žalovaným začal v druhej polovici 08/2014 a pokračovali až do začiatku novembra 2014, kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi nimi. Uvedené sporné medzi stranami nebolo, sporným ostal dôvod ukončenia vykonávania prác žalovaným.
12. Vykonanie prác žalovaným v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku korešponduje s listinami na čl. 31-39 spisu, výpovedí svedkov, rovnako žalobcu a čiastočne aj výpovede žalovaného.
13. Žalobca si vady vykonanej rekonštrukcie uplatnil u žalovaného v rámci plynutia reklamačnej doby (§ 654 ods. 1 OZ, v lehote 18 mesiacov po prevzatí veci objednávateľom a ukončení prác), učinil tak mailom adresovanom žalovanému, predžalobnými výzvami zo dňa 4.12.2014, 15.2.2015, žalovaný na výzvu reagoval podaním zo dňa 22.12.2014, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia, že žalobca nesplnil podmienky reklamácie, a že žalobca vyžadoval práce naviac, preto s podaním žalobcu nesúhlasí. V rámci týchto podaní žalobca presne poukázal o aké vady sa týka, žiadal o ich opravu, resp. následne o náhradu škody. Povinnosti žalovaného s tým súvisiace vyplývajú z ust. § 655 OZ. Preto námietka žalovaného v tejto otázke nemôže byť úspešná ( ani čo do uplatnenia vád, ani otázky premlčania - viď vyššie ).
14. Rozsah vadne ( neodborne ) vykonaných prác žalovaného vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo G. C. F. zo dňa 27.1.2015, pričom znalec zistil stavebno-technického stavu domu k 10.12.2014. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že posudzované stavebné práce neboli vykonané v súlade s technickými normami, predpismi a všeobecne zaužívanými postupmi ( § 43g zák.
č. 50/1976 Zb. ). Zistené vady považuje znalec z hľadiska vplyvu na úžitkové vlastnosti rodinného domu za podstatné a z hľadiska možnosti ich odstránenia ta odstrániteľné. Viď bod 9.10 odôvodnenia ( 1.1. sadrokartónové podhľady, obklady, priečka : zhotoviteľ vykonal v posudzovanom dome montáž sadrokartónových podhľadov v l.NP a 2.NP, obklady zvislých potrubí v 1.NP a 2.NP a priečku nad schodišťom v 2. NP; 1.2. vnútorné obklady stien : predmetom posúdenia je keramický obklad stien v kúpeľniach v 1.NP a v 2.NP, v kuchyni na 2. NP a obklad imitujúci režné tehelné murivo v 1. NP a 2.NP; 1.3.keramická dlažba : predmetom posúdenia je keramická dlažba v kúpeľni na 2. NP; 1.4. vnútorné omietky; 1.5. vysprávky omietok. Za vykonanie znaleckého posudku žalobca uhradil sumu 400,- eur. Že došlo k vadne vykonaným prácam potvrdili aj výpovede svedkov.
15. Vyčíslenie nákladov na odstránenie vád diela po rekonštrukčných prácach na rodinnom dome s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. Lipany, C. XX, pri cenách prác a materiálov obvyklých ku 10.12.2014, ohodnotenie stavebných prác vyplývajú zo Znaleckého posudku č. 28/2019 znalca z odboru stavebníctvo G. H. E. zo dňa 20.5.2019. Znalec oi. vychádzal zo znaleckého posudku č. 11/2015 znalca z odboru stavebníctvo G. C. F. zo dňa 27.1.2015. Záver posudku je, že náklady na odstránenie vád diela po rekonštrukčných prácach vykonaných zhotoviteľom ( E. F. ) na rodinnom dome s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. Lipany, C. XX, pri cenách prác a materiálov obvyklých ku dňu 10.12.2014 je 7.535,50 eur bez DPH + 1.507,10 eur ( DPH 20 % ) = 9.042,60 eur s DPH. Predmetom ohodnotenia boli búracie práce a nové konštrukcie. Znalecký posudok obsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP. Zároveň bol predložený dôkaz o zaplatení sumy znalečného žalobcom v sume 504,20 eur zo dňa 20.5.2019.
16. Podľa § 655 ods. 1 OZ mal žalobca právo na bezplatné odstránenie vady, keďže vady boli posúdené ako odstrániteľné. Až keď vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
17. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005). 20. Odvolací súd podrobil prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., v ktorom prevyšujúcej časti žalobu zamietol do sumy 3.301,25 eur, vzhľadom k tomu, že odvolanie žalobcu smerovalo k tejto istine (zvyšná časť ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu, odvolaním nebola napadnutá). Z odvolania žalobcu vyplýva, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vtom duchu, že nepriznal mu nárok na zaplatenie sumy 3.301,25 eur, ktorá má predstavovať vrátenie zálohy vyplatenej žalobcom pre žalovaného (celá záloha bola vyplatená vo výške 4.025,- eur, a sumu 723,75 eur predstavovali práce, ktoré neboli opravované, tento nárok teda žalobca neuplatnil). Uviedol, že bolo riadne odstúpené od zmluvy o dielo, a preto aj správne mala byť vrátená žalobcovi záloha. Nepochyboval o platnom odstúpení od zmluvy z jeho strany, že je to sporná okolnosť, keďže z vyjadrenia žalovaného toto nevyplýva, a z tohto dôvodu vychádzal z toho, že jednak telefonicky odstúpil od zmluvy, následne poslal zásielku žalovanému, ktorá mala obsahovať toto písomné odstúpenie od zmluvy, ktorá sa mu však vrátila.
21. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní pripája toto odstúpenie od zmluvy vo fotokópií s tým, že táto listová zásielka sa mu vrátila a je obsahom prílohy v odvolaní. Čo však v prípade, ak zmluvu potrebujete zrušiť, no nechcete zároveň plniť povinnosti z nej vyplývajúce. Občiansky (ďalej iba "OZ"), pozná právny inštitút odstúpenia od zmluvy, ako jeden zo spôsobov zániku záväzku, ktorý je možné dojednať ako
zmluvný záväzok pre jednu alebo obidve zmluvne strany, viažúc toto právo na určitú právnu skutočnosť, udalosť, alebo možnosť odstúpenia poskytuje samotný zákon pri jednotlivých zmluvných typoch.
22. Podľa ust. § 48 OZ platí, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony, napr. Zákonník práce, zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu, atď.
23. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle úst. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
24. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ako uvádza súdna prax, nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas. V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV119/2005 z 31. 1. 2008 : "Keďže odstúpenie od zmluvy nie je zmluvnou povinnosťou, ale výkonom práva s ním spojeného, sankcionovanie odstúpenia je preto zo zákona vylúčené."
25. Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. Tieto dôvody stanovené zákonom však musí strana, ktorá od zmluvy odstúpila, v prípade súdneho sporu preukázať.
26. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť. Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Vždy je však potrebné skúmať, či vôbec dôvody na odstúpenie aj reálne existujú, či už zmluvne alebo zákonné.
27. Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní.
28. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na
ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. 2Obdo/33/2017)
29. Odvolací súd sa domnieva, že pokiaľ žalobca podával žalobu, disponoval listinou, ktorou oznamoval žalovanému odstúpenie od zmluvy o dielo, táto mala byť prílohou k žalobe ako listinný dôkaz, bez ohľadu na to, či sa mu podarilo doručiť túto listinu žalovanému alebo nie. Žalobcovi nič nebránilo túto listinu už v čase podania žaloby. Predloženie dôkazu odvolaciemu súdu, z toho dôvodu vzhľadom na ust. § 366 CSP, nie sú splnené dôvody, pre ktoré je nemožné takýto dôkaz akceptovať aj v priebehu odvolacieho konania.
30. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
31. Z týchto dôvodov sa domnieva odvolací súd že postup súdu prvej inštancie v tejto časti uplatneného nároku žalobcom bol vecne správne posúdený.
32. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd v napadnutej časti odvolaním žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil do sumy 3.301,25 eur, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že úspech v konaní v odvolacom konaní mal žalovaný, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).