Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-392-2009.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/392/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpený LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava proti odporcovi: J.. C. A., A. X. X, XXX XX Bratislava o zaplatenie 89,62 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.10.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 89,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne odo dňa 02.11.2006 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 25.10.2006 na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré mesto bolo odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: BA-147NP, ktorého prevádzkovateľom bol odporca, nakoľko vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke. Technický odťah vozidla vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby uzatvorenej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto, zriadenej navrhovateľom. Návrhom si uplatnil nárok na úhradu ním vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím vozidla, ktoré odporca nezaplatil.
Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 14.01.2013, kde uviedol, že vyhláška obmedzuje parkovanie v Starom meste, v danej veci si nie je vedomý, že porušil nejaké predpisy, má za to, že miesto, na ktorom parkoval, nie je chodníkom, uvedené miesto použil iba z dôvodu vyloženia nákladu, nakoľko na ulici, kde parkoval, nie je zabezpečené žiadne parkovacie miesto za účelom vyloženia nákladu. Ďalej uviedol, že zriaďovateľ si určuje miesta na parkovanie svojvoľne, pričom má vedomosť, že na miestach, z ktorých mu bolo odtiahnuté vozidlo, následne po niekoľkých dňoch zriaďovateľ vyznačil parkovacie miesta. Zároveň namietal, že zriaďovateľ ponecháva niektoré vozidlá bez oďťahu, a iba so zabezpečovacím zariadením, napriek tomu, že stoja na miestach, kde je parkovanie zakázané. Na záver uviedol, že proti rozhodnutiu o uložení sankcie podal opravný prostriedok, o vybavení ktorého nemá žiadnu vedomosť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: protokolom o odstránení vozidla zo dňa 25.10.2006, protokolom o výdaji vozidla zo dňa 25.10.2006, zriaďovacou listinou organizácie VEPOS zo dňa 30.01.1992, poverením starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto zo dňa 15.02.2006, zmluvou o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006, fotografiami parkovaných vozidiel, podaním odporu proti rozkazu o uložení sankcie zo dňa 10.12.2006 a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zriaďovacej listiny organizácie VEPOS súd zistil, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Staré mesto zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorá vykonáva správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy v mestskej časti Staré mesto. Zo zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenou medzi VEPOS Bratislava Staré mesto ako príkazcom a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom súd zistil, že príkazca osvedčil a splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách patriacich do jeho správy. Z protokolu o odstránení vozidla zo dňa 25.10.2006 súd zistil, že vozidlo Z.M.: A. bolo dňa 25.10.2006 odstránené z ulice X. M. A. z dôvodu státia v zóne D56a na základe nariadenia správcu komunikácií Bratislava - Staré mesto. Zo zápisu o výdaji motorového vozidla zo dňa 25.10.2006 súd zistil, že spoločnosť ASTER spol. s r.o., ktorá vykonala odťah vozidla ho dňa 25.10.2006 vydala odporcovi a v protokole poučila odporcu o vzniku pohľadávky vo výške 2 700,- Sk za nútený odťah vozidla.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase odtiahnutia vozidla kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty.
Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona ak prekážku cestnej premávky nemožno bezodkladne odstrániť, je ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, správca cesty prekážku označí na náklady jej pôvodcu.
Podľa § 40 ods. 3 cit. zákona prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä červenou zástavkou, zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetelným majákom, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí ustanovenie § 23 ods. 3 a na označenie vozidla za zníženej viditeľnosti aj ustanovenie § 31 ods. 2.
Podľa § 40 ods. 4 cit. zákona správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
a) ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané,
b) ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie,
c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom a ak podlieha evidenčnej povinnosti alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a trvalého pobytu, alebo bez názvu a sídla držiteľa na viditeľnom mieste na jeho pravej strane s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
Podľa § 40 ods. 5 cit. zákona ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Podľa čl. 2 zákona ods. 2 č. 460/1992 Zb. Ústava SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 2 zákona ods. 2 č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V danom prípade nebolo sporné, že k odtiahnutiu vozidla došlo v uvedenom čase a odporcovi bolo vydané.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Staré mesto zriadilo dňom 01.02.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorá vykonávala správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy v mestskej časti Staré mesto. Na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenou medzi VEPOS Bratislava Staré mesto ako príkazcom a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom príkazca osvedčil a splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách patriacich do jeho správy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že organizácia VEPOS, ktorá bola zriadená miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava Staré mesto, mala vykonávať na základe zriaďovacej listiny správu a údržbu miestnych komunikácií. Zmluvou o výkone odťahovacej služby organizácia VEPOS osvedčil a splnomocnil spoločnosť ASTER s.r.o. výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, pričom uvedená spoločnosť mala vystupovať pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za úradný postup pri výkone odtiahnutia motorového vozidla s tým, že zmluvné strany vyslovili, že nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca.
Súd vychádzal pri posudzovaní danej veci z právneho názoru vysloveného v rozsudku NS SR zo dňa 26.02.2004, sp.zn. 3Cdo 70/03, že správca cesty vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť ASTER s.r.o. nebola oprávnená vykonať odťah predmetného vozidla odporcu a preto navrhovateľovi nepatrí náhrada nákladov naň vynaložených. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle § 124 ods. 6 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách sa všeobecné predpisy o správnom konaní nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, nakoľko ide iba o vylúčenie procesnoprávnych predpisov na stanovené prípady a uvedený zákon je aj pri použití daného ustanovenia právnym predpisom verejného práva. Na správcu komunikácie ako orgánu verejnej správy sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V súlade s uvedeným by správca verejnej komunikácie mohol jemu zákonom zverený výkon verejnej moci zmluvne previesť na podnikateľské alebo iné subjekty iba vtedy, ak by mu to zákon dovoľoval alebo ukladal. V zmysle zákona č. 135/1961 Zb. bol však správca pozemných komunikácií oprávnený zveriť správu komunikácií iba právnickej osobe ním na tento účel založenej alebo zriadenej. Pokiaľ správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu inej osobe (navrhovateľovi), postupoval v rozpore s uvedeným zákonom, čím je zmluva o výkone odťahovej služby neplatná pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu, keď odťah vozidla bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nevznikla správcovi komunikácie ani pohľadávka predstavujúca náklady odťahu vozidla. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd zároveň konštatuje, že argumenty uvádzané odporcom považoval za právne bezvýznamné vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci a zároveň za nedôvodné vo vzťahu k samotnému odťahu vozidla, nakoľko sa tvrdenia ako aj dôkazy predložené odporcom netýkali prejednávanej veci. Pokiaľ ide o podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie za priestupok, uvedené nemá vplyv na posúdenie odťahu vozidla, nakoľko toto bolo vykonané na základe rozhodnutia mestského policajta o odstránení vozidla, teda na základe iného rozhodnutia ako toho, voči ktorému mal odporca podať opravný prostriedok. Navyše, uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.