Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. N. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa na hlavnom pojednávaní dňa 21.2.2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný: N. D. nar. X.X.XXXX H. R., E.U.E., trvale bytom F., Z.. X. G. Č.. XX, živnostník, netrestaný, na slobode,

je vinný, že

dňa v čase o 09:15 hod. v Trnave po ul. Pri Kalvárii, označenej ako vedľajšia cesta, viedol osobné motorové vozidlo zn. Nissan Murano, EČ: TT-907CE, pričom pri vchádzaní do križovatky s ulicou Cukrovou nerešpektoval dopravnú značku P1 "daj prednosť v jazde", následkom čoho vošiel do jazdnej dráhy vozidla Opel Corsa, EČ: TT-124EP, ktoré po ulici Cukrovej, označenej ako hlavná cesta, viedla vodička K. U., následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, pričom pri dopravnej nehode utrpela poškodená K. U. otras mozgu, pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hrudníka, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 3 týždňov a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa . Za to sa odsudzuje:

Podľa , s použitím §, ods. 2, a ods. 2 na peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) euro.

Podľa sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa je obžalovaný povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť poškodenému :

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 náhradu škody vo výške 1.492,01 euro,

- Sociálnej poisťovni, so sídlom ul. 29. Augusta 8, 813 63 Bratislava náhradu škody vo výške 987,30 euro.

Podľa sa poškodená K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č.. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka okresnej prokuratúry Trnava podala na obvineného N. D. na tunajšom súde dňa 3. 10. 2012 obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa na tom skutkovom základe, ako uvedený vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor. Súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný N. D. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle a urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania prečinu, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Po splnení ďalších zákonných podmienok súd jeho vyhlásenie o vine prijal a rozhodol, že sa nevykoná dokazovanie vo vzťahu k otázke viny a ďalšie dokazovanie sa vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste, respektíve náhrade škody. Vo vzťahu k tomuto dokazovaniu nenavrhli procesné strany vypočuť žiadnych svedkov.

Z listinných dôkazov súd oboznámil:

- odborné vyjadrenie znalca z odvetvia zdravotníctvo,

- uplatnenie nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,

- uplatnenie nároku na náhradu škody Sociálnou poisťovňou,

- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR,

- výpis z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného,

- odpis registra trestov obžalovaného,

- správu Allianz Slovenská poisťovňa a.s. z 31.1.2012

- fotokópiu pokladničného bloku zo dňa 7.2.2012 o úhrade za opravu motorového vozidla pošk. U.,

- faktúru č. 2120020052 zo dňa 27.1.2012 za opravu motorového vozidla pošk. U.Č.L.,

- potvrdenie firmy W. E. spol. s .r.o. - zamestnávateľa pošk. U. o jej mzde a mzdových nárokoch z pracovného pomeru,

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 8.2.2012 o priznaní nemocenských dávok poškodenej U..

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k jednoznačnému záveru, že vinu obžalovaného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa bola preukázaná na tom skutkovom základe, ako uvedené v obžalobe. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu tohto skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine, ktoré plne korešponduje s výsledkami dokazovania vykonaného v prípravnom konaní. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine. Na tomto základe súd jeho vyhlásenie prijal a vina obžalovaného je týmto dostatočne preukázaná. Listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní preukazujú výšku náhrady škody, ktorú si uplatnila jednak Všeobecná zdravotná poisťovňa, ďalej Sociálna poisťovňa, ako je poškodená G. U.Č.L..

Všeobecná zdravotná poisťovňa predložila súdu vyčíslenie úhrad poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej K. U. v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil obžalovaný. Náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia poškodenej K. U. vyčíslili celkovo na sumu 1.492,01 euro. Sociálna poisťovňa si v trestnom konaní proti obžalovanému uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý pozostáva z vyplatených dávok nemocenského poistenia, ktoré boli vyplatené poškodenej K. U.Č.L. počas trvania jej pracovnej neschopnosti spôsobenej poškodením zdravia pri dopravnej nehode v celkovej výške 987,30 euro.

Poškodená G. U. si na hlavnom pojednávaní u uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 4.128 euro, pričom táto suma pozostáva :

- z doplatku za opravu motorového vozidla, ktorá nebola krytá vyplateným poistným plnením vo výške 204,76 euro,

- náhrady ušlej mzdy vo výške 628,21 euro, ktorá predstavuje rozdiel medzi nárokom na mzdu a vyplatenými dávkami nemocenského poistenia za obdobie jej práceneschopnosti,

- náhrady mzdy za nevyplatený 13. plat v dôsledku práceneschopnosti vo výške 564,63 euro, ďalej

- bolestného vyčísleného odborným vyjadrením znalca z odvetvia zdravotníctvo vo výške 1.230,40 euro a tiež

- náhrady za psychickú traumu, ktorú utrpela v súvislosti s dopravnou nehodou a zraneniami vo výške 1.500 euro (ktorej výšku si stanovila poškodená zrejme sama).

K tomuto uplatnenému nároku na náhradu škody predložila poškodená G. U.O.H. na hlavnom pojednávaní i doklady.

Nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnila v trestnom konaní Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa považuje súd za preukázaný, riadne a včas uplatnený. Preto súd rozhodol o priznaní náhrady tejto škody tak Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako i Sociálnej poisťovni.

Podľa poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

V zmysle citovaného ustanovenia si poškodená G. U.Č.L. neuplatnila včas nárok na náhradu škody, keďže tento vyčíslila a odôvodnila až po otvorení hlavného pojednávania v konaní pred súdom. Preto súd túto poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z ďalších oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného a zo záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke súd zistil, že obžalovaný bol v období od roku 2007 do roku 2011 celkovo 10 krát postihnutý za priestupky v cestnej premávke, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty a ďalej bol 4 krát priestupkovou postihnutý iným spôsobom ako v blokovom konaní za priestupky v cestnej premávke.

Z uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu obžalobe kladie za vinu a tento skutok má všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa . Obžalovaný poškodenej G. U. z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona, konkrétne o premávke na pozemných komunikáciách. V súvislosti s porušením uvedeného zákona spôsobil poškodenej G. U. škodu na zdraví v rozsahu ako uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Jeho konanie súd hodnotil ako nedbanlivostné v zmysle písmeno a) .

Pri rozhodnutí o treste, jeho výške a spôsobe výkonu súd vychádzal najmä z ustanovení . Nakoľko obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, považoval súd za dostatočné uloženie peňažného trestu, spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla. V zmysle ustanovenia dospel súd k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody a postačuje i uloženie peňažného trestu. Výšku peňažného trestu stanovil v sume 1.000,- euro a v zmysle pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil i náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Ako poľahčujúce okolnosti súd zhodnotil, že obžalovaný sa k spáchaniu prečinu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle nenašiel a preto mu trestnú sadzbu uvedenú v upravil v zmysle . Nakoľko sa obžalovaný dopustil spáchania uvedeného prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla uložil mu v zmysle i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Tento trest je uložený v dolnej polovici trestnej sadzby pri dolnej hranici trestnej sadzby a plní najmä účel takzvanej individuálnej prevencie. Pri ukladaní trestu sa súd zaoberal i návrhom obhajoby na podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovaného, ktoré odôvodňovala tým, že sú splnené podmienky uvedené v .

Podľa v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodením o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v paragrafe 216 ods. 1.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovaného. Jednou z podmienok na podmienečné zastavenie trestného stíhania je skutočnosť, že obžalovaný nahradil škodu z spôsobenú trestným činom, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní však bolo preukázané, že obžalovaný nepodnikol potrebné kroky na úhradu škody v celej výške, ktorá vznikla poškodenej K. U. v súvislosti z jeho prečinom. Je síce pravda, že poškodená vyčíslila svoj nárok na náhradu škody až na hlavnom pojednávaní, no pokiaľ chcel obžalovaný dosiahnuť podmienečné zastavené trestného stíhania, mohol v rámci trestného konania vykonaného do hlavného pojednávania zistiť od poškodenej, aký nárok na náhradu škody si uplatňuje a v prípade, že by bol tento preukázaný, mohol urobiť kroky potrebné na jeho zaplatenie. Možno konštatovať, že minimálne nárok poškodenej, ktorý vyplýva z rozdielu medzi jej priemernou mzdou a vyplatenými dávkami nemocenského poistenia za obdobie trvania jej práceneschopnosti je nárokom odôvodneným. Obžalovaný však na hlavnom pojednávaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa s poškodenou snažil uzavrieť dohodu o náhrade škody, ktorú je trestným činom spôsobil, respektíve, že by takúto škodu pred konaním hlavného pojednávania zaplatil. V súvislosti s návrhom na podmienečné zastavenie trestného stíhania dospel súd k záveru, že nie je splnená ani tá podmienka vyžadovaná , podľa ktorej možno považovať rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania za dostatočného vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu. Tak ako je vyššie uvedené obžalovaný sa v priebehu niekoľkých posledných rokov opakovane dopustil spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré bol opakovane postihovaný v blokovom konaní, ako aj mimo tohto konania. Berúc do úvahy tieto skutočnosti považoval súd za potrebné rozhodnutie o potrestaní obžalovaného v rámci trestného konania, avšak iba trestom výchovnej povahy s minimálnym sankčným postihom.

Obhajoba ďalej pri úvahách nad trestom pre obžalovaného uviedla, že pokiaľ by nebol proti trestnému rozkazu podaný odpor a tento by nadobudol právoplatnosť dol 1. 1. 2013, vzťahovala by sa naň amnestia vyhlásená prezidentom Slovenskej republiky dňa 2. 1. 2013.

V zmysle rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii, ktoré bolo uverejnené v Z.z. pod číslom 1/2013 prezident odpúšťala niektoré kategórie trestov odňatia slobody, ktorých je výkon bol podmienečne odložený, ďalej nevykonaných trestov odňatia slobody, ako i trestov vyhostenia. Vyhlásená amnestia sa teda nevzťahovala na peňažné tresty, ani na tresty zákazu činnosti. Preto sa nemožno s vyššie uvedeným názorom obhajoby stotožniť. Naviac treba dodať, že ide o situáciu ktorá nenastala, pretože obžalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor a preto nemá význam sa ňou zaoberať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.