Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-419-2011.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Subarea
4Co/419/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: X. B., F. H. XXXX/XB, N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. F. O., advokátom so sídlom v N., Q. E. XXA, proti odporcom 1/ G. W., bytom F. W., D. XXX/X, 2/ P. W., naposledy bytom J. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníkom E., o zaplatenie 357,33 Eur s prísl., o odvolaní odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. septembra 2011, č.k. 10C/52/2011-62, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ z m e ň u j e takto:
Návrh navrhovateľa proti odporkyni 1/ z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 178,67 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 56,20 Eur od 21.12.2001 do zaplatenia a s 15,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 122,47 Eur od 15.04.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 178,67 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 56,20 Eur od 21.12.2001 do zaplatenia a s 15,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 122,47 Eur od 15.04.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 1/ ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 10,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 86,34 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a 3 Eurá z titulu hotových výdavkov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 10,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 86,34 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a 3 Eurá z titulu hotových výdavkov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca odporcov P. W., zomretý XX.XX.XXXX odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste č. XXXXXXX na adrese J. XXX. Medzi ním a navrhovateľom došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy na odber elektrickej energie č. XXXXXXX. Keďže navrhovateľ na základe tejto zmluvy riadne plnil, vznikol mu nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dodanú elektrinu. Bolo preukázané, že právny predchodca odporcov túto cenu za žalované obdobie navrhovateľovi nezaplatil, preto bola pohľadávka navrhovateľa prihlásená medzi pasíva do dedičstva po poručiteľovi P. W.. Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici 9D 887/02-382 zo dňa 26. februára 2009 dedičmi po poručiteľovi P. W. sú deti G. W., a P. W. (odporcovia 1/, 2/). Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia sa stali dedičmi po P. W. a zo súpisu pasív vyplýva, že v konaní uznali pohľadávku navrhovateľa vo výške 357,33 Eur za odobratú elektrickú
energiu. Z uznesenia o dedičstve vyplýva, že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej sa stali každý v 1/2-ici nadobúdateľom majetku v celkovej výške 81.615,18 Eur. Bola tak preukázaná výška ceny jednotlivými dedičmi nadobudnutého podielu z dedičstva. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dedičia zodpovedajú za všetky dlhy poručiteľa, a to do výšky ceny nadobudnutého majetku. Z dedičskej dohody vyplynulo, že za pasíva dedičstva zodpovedajú dedičia každý po 1/2-ici. V zmysle tejto dedičskej dohody každý z nich zodpovedá za dlh poručiteľa u veriteľa Stredoslovenská energetika, a.s. vo výške 178,67 Eur. Omeškanie nastalo pri faktúre č. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX dňom nasledujúcom po splatnosti faktúry dňa 21.12.2001 a pri faktúre č. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX dňom 15.04.2002. Od uvedeného dňa preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 2- násobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska ku dňu omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21 Eur a trov právneho zastúpenia za 3 služby právnej pomoci po 26,56 Eur + cestovné na pojednávanie dňa 28.09.2011 zo Žiliny do F. W. osobným motorovým vozidlo pri počte km 70, paušálnej náhrade 0,183 Eur, spotrebe 5,3 litra/100 km a cene benzínu 1,331 Eur vo výške 17,75 Eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,35 Eur + 1x režijný paušál v roku 2009 po 6,95 Eur a 2x režijný paušál v roku 2011 po 7,41 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 172,68 Eur vrátane 20 % DPH. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov 6 Eur, čo predstavuje 2x poplatok za zisťovanie pobytu v Centrálnej evidencii pobytu obyvateľov na zistenie adries odporcov. S poukazom na ust. § 740 Občianskeho zákonníka zaviazal každého z účastníkov konania na polovicu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/. V odvolaní uviedla, že z dôvodu náhleho ochorenia dieťaťa sa nemohla zúčastniť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a vyjadriť sa k danej veci. S rozsudkom však nesúhlasí, keď splatnosť faktúr za odber elektrickej energie ich otca P. W. bola dňa 20.12.2001 a 14.04.2002. O dlžnej sume spolu s bratom P. v tom čase netušili, nakoľko boli ešte maloletí. Dedičstvo po otcovi bolo ukončené až 26.02.2009, pričom do tejto doby nemohli s nehnuteľnosťou, ktorú im otec zanechal manipulovať. Navrhovateľ sa ozval až niekoľko rokov od vzniku dlhu a mala za to, že toto konanie bolo účelové, s úmyslom obohatiť sa na úrokoch z omeškania. Vďaka finančnej kríze nie je možné nehnuteľnosť doposiaľ predať a keďže je slobodná matka na materskej dovolenke, nie je schopná z vlastných finančných zdrojov otcov dlh zaplatiť. Ďalej uviedla, že splatnosť faktúr bola v roku 2001 a 2002, preto vzhľadom na dĺžku trvania tejto pohľadávky uplatnila námietku premlčacej doby.
Opatrovník odporcu 2/ odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ uviedol, že žiadosťou zo dňa 24.02.2003 si uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, v dedičskom konaní po poručiteľovi P. W.. Dedičia poručiteľa mali od tohto okamihu o pohľadávke navrhovateľa vedomosť, nakoľko jeho pohľadávka bola zahrnutá do pasív predmetného dedičského konania. Zo znenia uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9D 887/02-382 zo dňa 26.02.2009 vyplýva, že zákonní dedičia poručiteľa uznali pasíva dedičského konania uvedené v súpise, teda okrem iného aj jeho pohľadávku, a to vo výške 357,33 Eur. Vzhľadom na taký úkon odporcov 1/, 2/ mal za to, že títo uznali jeho dlh, čo do dôvodu aj do výšky, a to aj s poukazom na to, že úkony vykonané pred notárom možno považovať ako za úkony vykonané pred súdom (§ 175za O.s.p.). Aj z prejavu odporcu 1/, t.j. zo žiadosti o odklad vymáhania pohľadávky zo dňa 15.03.2010 možno vyvodiť, že odporca 1/ o dlhu navrhovateľa vedel, ako aj to, že odporca 1/ svoj dlh voči navrhovateľovi uznal. K uplatnenej námietke premlčania zo strany odporkyne 1/ v podanom odvolaní uviedol, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené až dňa 29.10.2009. K tomuto dňu sa s určitosťou dozvedel, kto v zmysle § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za dlhy poručiteľa a v akej výške, teda žaloba bola podaná na príslušnom súde jednoznačne v 3-ročnej premlčacej dobe. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,76 Eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výroku o uložení povinnosti odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 1/ je dôvodné.
Odporkyňa 1/ v podanom odvolaní zniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľa.
V preskúmavanej veci zostalo v odvolacom konaní posúdiť otázku premlčania uplatneného práva, pretože ostatné otázky, týkajúce sa najmä základu a výšky žalovanej pohľadávky a rozsahu zodpovednosti jednotlivých odporcov 1/, 2/ za dlhy poručiteľa, neboli medzi účastníkmi sporné.
Ust. § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neuvádza osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je stanovená v dĺžke 3 rokov a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné uplatniť podaním žaloby na súde. Vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Akonáhle začala plynúť premlčacia doba, uplynie do konca, pokiaľ nenastane taká skutočnosť, ktorá by nepretržitosť jej behu mohla ovplyvniť. V dôsledku tejto skutočnosti môže nastať zastavenie alebo prerušenie plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na to, že ide o významný zásah, vyvolávajúci vážne právne následky, k zastaveniu alebo prerušeniu plynutia môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
Občiansky zákonník v ust. § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o ods. 1 O.s.p.), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n O.s.p.). V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 O.s.p., pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované.
Na beh premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho zákonníka). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosť v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k zmene subjektov dochádza. Teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva sa právnemu nástupcovi započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula už jeho právnemu predchodcovi.
V danom prípade dlh poručiteľa P. W. predstavovala cena ním odobratej elektrickej energie, ktorú navrhovateľ vyúčtoval faktúrami č. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2001 na sumu 112,39 Eur (3.386,-Sk) splatnou dňa 20.12.2001 a faktúrou č. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX zo dňa 25.03.2002 na sumu 244,94 Eur (7.379,-Sk) splatnou dňa 14.04.2002. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začala teda plynúť deň nasledujúci po splatnosti uvedených faktúr, t.j. 21.12.2001 a 15.04.2002. Plynutie tejto premlčacej doby sa nezastavilo ani neprerušilo, pretože nenastala taká skutočnosť, ktorá by jej beh mohla ovplyvniť. Smrť poručiteľa P. W. dňa XX.XX.XXXX neovplyvnila bez premlčacej doby, ktorá začala plynúť v prípade prvej faktúry dňa XX.XX.XXXX a v prípade druhej faktúry dňa 15.04.2002. Právni nástupcovia poručiteľa P. W., teda odporcovia 1/, 2/ vstúpili do jeho práv a povinností vrátane práva započítať si už uplynutú premlčaciu dobu svojho predchodcu. Vstup odporcov 1/, 2/ do práv a povinností poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) má za následok, že navrhovateľ si mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie pohľadávky na súde proti ním, a to v 3-ročnej lehote počítanej od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr. Na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv ani prebiehajúce dedičské konanie po poručiteľovi P. W., ani uplatnenie pohľadávky navrhovateľom v tomto dedičskom konaní. Nešlo tu totiž o uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že 3- ročná premlčacia doba uplynula dňa 21.12.2004, resp. dňa 15.04.2005. Navrhovateľ si svoje právo
proti odporcom 1/, 2/ však uplatnil na súde dňa 01.04.2011, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Keďže odporkyňa 1/ v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania, odvolací súd bol povinný na ňu prihliadať.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ podľa § 220 O.s.p. zmenil, tak že návrh navrhovateľa proti odporkyni 1/ zamietol.
Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/, rozhodol o náhrade trov celého konania medzi týmito účastníkmi. O náhrade trov celého konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .