Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/211/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu: D. R., nar. X.X.XXXX, bytom R., O.. G. XXX/XXX, prechodne bytom U., F. XX, proti žalovaným 1. N. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. Y., F.. Q.H. XX/X, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Y., F.. Q. XX/X, o zaplatenie 1 244,51 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. -55 z 30.4.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výrokov, ktorými v časti bola žaloba zamietnutá.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 985,39 eur so 6 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia a trovy konania 44,00 eur. Povolil žalovaným dlh na istine, úrokoch z omeškania a trovách konania zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 50 eur vždy k 25-tému dňu v mesiaci s tým, že pri omeškaní, čo i len jednej splátky, sa stáva splatný celý dlh. Žalobu v časti o zaplatenie 259,12 eur so 6 % ročným úrokom od 19.9.2008 do zaplatenia zamietol a zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 6 % ročne zo sumy 985,39 eur od 19.9.2008 do 31.3.2011.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaným v 1. a 2. rade, ako manželom, bol poskytnutý úver č. 758708786 vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk). Z uvedeného úveru nezaplatili k 26.6.1997 sumu 450,11 eur (13.560,- Sk), preto veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Tomu návrhu bolo vyhovené a priamym dlžníkom (žalovaným v 1. a 2. rade) a ručiteľovi (žalobcovi) platobným rozkazom bola uložená povinnosť zaplatiť 450,11 eur (13.560,- Sk) so 6 % úrokmi od 17.5.1997 do zaplatenia. Ďalej boli zaviazaní na úhradu trov konania vo výške 17,92 eur (540,- Sk) a na poplatok 3,52 eur (106,- Sk). Platobný rozkaz bol všetkým účastníkom konania doručený, nebol proti nemu podaný odpor a 1.8.1997 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe tohto platobného rozkazu bolo začaté exekučné konanie (sp. zn. EX 1558/2007) u súdneho exekútora Mgr. Ivana Šteinera, PhD pre vymoženie 428,39 eur (12.905,80 Sk), úroku z omeškania k 18.4.2007 vo výške 247,12 eur (7.444,70 Sk) a 6 % úrok z istiny 428,39 eur (12.905,80 Sk) od 19.4.2007 do zaplatenia, trovy konania 17,92 eur (540,- Sk), poplatok 3,52 eur (106,- Sk) a trovy exekučného konania. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zo strany povinných (účastníci konania) nepodali námietky proti upovedomeniu. Tak isto neboli nepodané námietky voči trovám exekúcie, ani voči exekučným príkazom. V exekučnom konaní bola uspokojená pohľadávka veriteľa v celkovej výške 1.126 eur (33.922,- Sk), ktorá suma pozostávala z istiny 428,39 eur (12.905,80 Sk), poplatku 3,52 eur (106,- Sk), úrokov z omeškania vo výške 272,25 eur (8.201,80 Sk), trov predchádzajúceho konania vo výške 17,92 eur (540,-

Sk), trov exekúcie 16,60 eur (500,- Sk), trov exekútora 387,32 eur (11.668,40 Sk), ktorú sumu uhradil ručiteľ priamych dlžníkov, t.j. v tomto konaní žalobca.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. , , , , mal za preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade ako priamym dlžníkom bol poskytnutý zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., úver vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk), že žalobca žalovaným v 1.a 2.rade za tento úver ručil. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania ani spornými neboli. Spornou bola iba skutočnosť, že žalobca v rámci exekučného konania zaplatil celkovo čiastku 1.126 eur (33.922,- Sk), ktorú skutočnosť mal za preukázanú správou súdneho exekútora a výpismi o bankových prevodoch žalobcu na účet súdneho exekútora.

Neprihliadal na námietku žalovaných týkajúcu sa výšky pohľadávky, ktorá bola veriteľom vo vzťahu k nim a ručiteľovi v exekučnom konaní uplatnená, z dôvodu, že ani jeden z účastníkov konania nepodal odpor proti platobnému rozkazu, preto sa stal právoplatný a vykonateľný, pričom žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s., istinu, ktorá bola predmetom platobného rozkazu, nedlhovali preto vychádzal z toho, že pohľadávka uplatnená v exekučnom konaní, bola preukázaná a zodpovedá dlhu, ktorý mali účastníci konania voči Slovenskej sporiteľni. Vzhľadom na výsledky exekučného konania mal za to, že nárok oprávneného a trovy exekučného konania boli uspokojené tak, ako ich vyčíslil súdny exekútor, teda mal za preukázané, že nárok veriteľa v tejto výške bol uspokojený v rámci exekučného konania ručiteľom.

Mal za preukázané, že žalobca, ako ručiteľ, minimálne od vydania platobného rozkazu mal vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2.rade, ako priami dlžníci, svoj dlh voči veriteľovi nesplnili. Napriek tejto skutočnosti však žalobca svoj ručiteľský záväzok nesplnil, stalo sa tak až v rámci exekučného konania, preto nepovažoval za dôvodnú náhradu, ktorú plnil za dlžníkov v časti trov konania, pretože pokiaľ by si svoj ručiteľský záväzok splnil pred prebiehajúcimi súdnymi a exekučnými konaniami, trovy konaní by sa neboli hradili. Z celkových trov súdneho konania a exekučného konania považoval za oprávnenú úhradu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, v rozsahu 2/3 z trov oboch konaní a za dôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny, poplatku, úrokov z omeškania v rozsahu 2/3 výšky trov v konaní, zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu celkovej čiastky 985,39 eur s prísl. a vo zvyšnej časti vo výške istiny 259.12 eur s prísl., žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za nedôvodnú považoval žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 6 % ročne zo sumy 985,39 eur od 19.9.2008 do 31.3.2011 a v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca listom zo 7.3.2011 vyzval žalovaných na plnenie žalovanej sumy a určil lehotu na plnenie do 31.3.2011, teda v období do uplynutia lehoty ním poskytnutej na plnenie žalovaní neboli v omeškaní.

O trovách konania rozhodol podľa a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Úspech v konaní predstavoval 79,18 %, neúspech 20,82 % v pomere úspechu a neúspechu tak predstavuje 58,36 %, preto zaviazal žalovaných na úhradu trov konania vo výške 58,36 % z celkových trov konania (zaplateného súdneho poplatku).

V súlade s povolil žalovaným splácať dlh na istine, úrokoch z omeškania a trovách konania v mesačných splátkach po 50 eur, zohľadniac sociálnu situáciu žalovaných, ako aj skutočnosť, že žalobca so splácaním dlhu v tejto sume mesačne súhlasil.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní. Namietali správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že platili Slovenskej sporiteľni splátky za pôžičku, našla sa polovička, čo bolo vyplatené, čo aj vedia preukázať, preto žiadali, aby ešte raz bola prepočítaná istina. Ďalej poukazovali na to, že vzhľadom na sociálnu situáciu nemôžu splácať mesačné splátky po 50 eur, sú ochotní splácať iba po 10 eur každý mesiac. Zdôrazňovali, že skutočný stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, čo sa doteraz nenašlo.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa ktorými v časti bola žaloba zamietnutá neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatnými ( ), preto nemohli byť v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd prejednal vec podľa , rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo žalobe v časti vyhovené a vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody poukazuje ( ) a k odvolacím námietkam udáva:

Z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňujú odvolacím dôvodom podľa , t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ().

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak po:

a) sa týkajú podmienok konania vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia súdu alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danom prípade uvedený odvolací dôvod nie je spôsobilým odvolacím dôvodom, pretože námietky odvolateľov sa netýkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, skutočností súvisiacich s vylúčením sudcu alebo obsadením súdu, nepoukazovali na skutočnosti, ktorými by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obaja odvolatelia boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 a nepreukázali, aby dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nemohli označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaní v odvolaní síce poukazujú na nové dôkazy, tieto nové dôkazy však žiadnym spôsobom neoznačili. Je teda zrejmé, že neoznačili žiadne nové dôkazy.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav. Pri rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho predpisu, správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, použil toto ustanovenie a povolil žalovaným dlh na istine úrokov z omeškania a trovách konania zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur s podmienkou, že pri omeškaní čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

vychádza pri určovaní lehoty na plnenie určitej povinnosti zo zásady, že lehotu na plnenie stanoví súd. Jej dĺžka je v zásade tri dni. Súd je však v odôvodnených prípadoch oprávnený určiť lehotu aj dlhšiu alebo stanoviť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach vo splátkach, pričom súčasne určí výšku splátok a podmienky ich zročnosti.

Pri rozhodovaní o určení, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach v zmysle cit. je potrebné prihliadať na povahu prejednávanej veci, povinný nárok, osobné pomery účastníkov.

Vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú žalovaní majú splácať s prihliadnutím aj na nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery žalovaných, odvolací súd má za to, že povolenie splácať priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 eur je primerané možnostiam žalovaných, aj s prihliadnutím na dobu, po ktorú by uvedený dlh splácali.

Odvolací súd má za to, že povolenie splátok po 10 eur mesačne v danom prípade neprichádza do úvahy, predovšetkým z dôvodu, že pri poskytnutí splátok v takejto výške by žalovaní splácali dlh po dobu desiatich rokov, čo odvolací súd považuje za neprimeranú dĺžku, odporujúcu dobrým mravom.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania, by mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalobca. Tomuto však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané. Žalovaní v odvolacom konaní neboli úspešní, preto nemajú právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.