Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8C-65-2012.pdf
PDF · 133.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľky U. L. H.. W., A.. X.X.XXXX, W. Ú. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ivanom Hricom - advokátom, AK, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves proti odporkyni O.Í. P. H.. O., A.. XX.XX.XXXX, A. W. Ú. XX, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutého vydržaním takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo 129 postavený na parcele č. C KN 208/2 o výmere 412 m2 - katastrálne územie Úhorná, obec Úhorná, okres: Gelnica, vedené Správou katastra Gelnica na Liste vlastníctva č. 151 p a t r í do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.8.2012 domáhala určenia, že nehnuteľnosti pozemok parcelné č. C KN 208/2 o výmere 412 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné č. 125, postavený na parcele C KN č. 208/2 o výmere 412 m2, katastrálne územie Úhorná, obec Úhorná, okres: Gelnica, vedené Správou katastra Spišská Nová na Liste vlastníctva č. 151 patria do jej výlučného vlastníctva. Návrh odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníckou sporných nehnuteľnosti a veľkosť jej podielu je 20/24 k celku. Odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti s veľkosťou podielu 4/24 k celku. Odporkyňa odišla okolo roku 1935 za prácou do USA, kde žila a zomrela bezdetná. Keďže vedela, že sa naspäť na Slovensko nevráti, pred svojím odchodom do USA svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach darovala svojej sestre C. L. D., H.. O. z vďačnosti za to, že zostala pri rodičoch a zabezpečí im starostlivosť až do ich smrti. Uvedený postup bol v danom období bežný pri odchode jedného z detí za prácou "za more". C. L. D. H.. O.Š. a jej manžel P. L. D. sa s ostatnými jej a súrodencami spoluvlastníkmi nehnuteľnosti finančne vysporiadali, na základe čoho malo dôjsť k prepisu vlastníckeho práva v prospech C. L. D. H.. O. (svokry navrhovateľky) a jej manžela. K zmene vlastníckeho práva k podielu odporkyne v prospech p. C. a jej manžela p. - P. nikdy nedošlo, nakoľko sa nezachovala písomná darovacia zmluva aj keď k darovaniu fakticky došlo. Vzhľadom na nižšiu znalosť práva a menej detailnú a pravidelne aktualizovanú evidenciu vlastníckeho práva sa obaja t.j. sestra odporkyne C. L. D. a jej manžel P. L. mylne domnievali, že nehnuteľnosti sú v ich výlučnom vlastníctve a že došlo k prepisu vlastníckeho práva. Dňa 17.1.1974 uzavrel p. P. L. ako predávajúci a p. Š. L. s manželkou U. L. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice N 27/74, NZ 27/74, ktorou previedol vlastnícke právo o veľkosti 1/2 z polovici k celku k nehnuteľnostiam pozemku č. EN 208/2 a k rodinnému domu s.p. 50 (po prečíslovaní č. 125) zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 445. Uvedené zmeny boli neskôr zapísané na liste vlastníctva č. 176. Spoluvlastnícky podiel po vlastníčke C. L. D. H.. O., zomrelej dňa 5.7.1973 v dedičskom konaní č. D 765/73 - 17 zo dňa 17.6.1974 (13/24 k celku) nadobudol na základe dohody dedičov syn poručiteľky Š. L.. Predmetom dedičského rozhodnutia boli pozemok parcela EN č. 208/2 a rodinný dom č. 50 (po prečíslovaní na č. 125) zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 445. Uvedené zmeny boli neskôr zapísané na liste vlastníctva č. 151. Na základe uvedených skutočnosti bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané duplicitne raz bolo zapísané o veľkosti 1/2 k celku v prospech navrhovateľky s nebohým manželom na liste vlastníctva č. 176 a súčasne bolo zapísané v prospech Š. L. manžela navrhovateľky na liste vlastníctva č. 151. Dňa 06.02.1990 sa rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi D 1447/89 - 9 stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej pod B 2/a vo vložke 452 po zomrelom otcovi P. L. v časti 7/24- inách zákonný dedič syn poručiteľa Š. L.. Dňa 14.06.2011 tento podiel po zomrelom Š. L.Š. vtom čase už zapísanom na liste vlastníctva č. 151 na základe notárskej zápisnice 2D/44/2011 a 8 D not 1 13/2011 zo dňa 14.06.2011 zdedila navrhovateľka. Nakoľko prededený podiel na nehnuteľnostiach nezodpovedal reálnemu užívaniu nehnuteľností navrhovateľka požiadala o prešetrenie v katastrálnom operáte príslušnú správu katastra. Duplicita zápisu bola zistená Správou katastra Gelnica až dňa 08.02.2012 za prítomnosti navrhovateľky a starostu obce Úhorná. Dňa 05.03.2012 rozhodla príslušná Správa katastra Gelnica rozhodnutím k.č. X 136/2012 na liste vlastníctva č. 176 a následne zrušila list vlastníctva č. 176. K oprave chyby teda došlo až po viac ako 30 rokoch odo dňa právnej skutočnosti dedenia resp. pôvodného prevodu kúpnou zmluvou. Navrhovateľka spolu so svojím manželom Š. L. začali užívať predmetné nehnuteľnosti rodinný dom č. 125 a pozemok súp. č. 208/2) z titulu dedičskej postupnosti po nebohej mame p. Š. L. (rozhodnutie D 765/73 - 17) a taktiež na základe kúpnej zmluvy zo dňa (N 27/74, NZ 27/74). Ich oprávnená držba začala teda najneskôr v roku 1974. Obaja spoločne ako manželia užívali nehnuteľnosti nerušene, dobromyseľne ako vlastný dom a vlastný pozemok. Tieto nehnuteľnosti sú od ostatných pozemkov nehnuteľností riadne v prírode vyčlenené. Počas celej doby držby ich odporkyňa nekontaktovala, nenárokovala si na jej podiel na nehnuteľnostiach a taktiež ich nežiadala o žiadnu úhradu - nájomné za užívanie nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve. Odporkyňa nemala taktiež žiadne iné námietky voči reálnemu stavu užívania navrhovateľky s manželom a s rodinou, čím by napadla opodstatnenosť a dobromyseľnosť zo strany navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka zistila rozpor skutkového stavu so stavom zapísaným v katastri až pri dedičskom konaní po nebohom manželovi v roku 2011 a neskôr z prešetrenia katastra, ktorý zistil duplicitný a najmä rozdielny zápis vlastníckeho práva navrhovateľky k domu a pozemku, ktorý užívala nerušene po dobu 38 rokov (od roku 1974). Týmto zistením je taktiež daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. u navrhovateľky, kedy nemá inú možnosť ako usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré užíva ako v konaní o určenie vlastníckeho práva pred príslušným súdom. Navrhovateľka sa počas celej doby oprávnenej držby správala ako vlastník nehnuteľností. Túto skutočnosť potvrdzujú čestné vyhlásenie p. G. X. a p. P. L., ktoré týmto vyhlásením potvrdili pravdivosť všetkých skutkových okolnosti uvedených navrhovateľkou. Navrhovateľka hneď po zistení rozporu skutkového stavu so stavom právnym, podala žiadosť o vyjadrenie na Slovenský pozemkový fond dňa 08.03.2012. Prílohou boli čestné vyhlásenia ako aj potvrdenie obce o tom, že obec Úhorná nemá žiadne výhrady voči tomu, aby navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo zo zákona vydržaním k nehnuteľnostiam toho času zapísaným v prospech O. P. v podiele 4/24-iny k celku. Slovenský pozemkový fond vyslovil výhrady voči nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním navrhovateľkou nakoľko mal za to, že oprávnenosť držby nebola dostatočne preukázaná a taktiež namietal to, že navrhovateľka nevyužila svoje právo domáhať sa vydržania v rámci konania o obnove evidencie pozemkov podľa ustanovenia § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. a preto ju odkázal na príslušný súd. Konanie o obnove evidencie pozemkov ROEP prebiehalo v obci Úhorná v rokoch 2003 - 2004, kedy navrhovateľka nemala žiadnu vedomosť o tom, že dom a pozemok, ktorý užíva po dobu 30 rokov je v spoluvlastníctve tretej osoby. Navrhovateľka má za to, že vyjadrenie zástupcu odporkyne v časti podielu na pozemku nie je právne dôvodné. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom. Medzi základné predpoklady vydržania patrí spôsobilý subjekt, predmet vydržania, dobrá viera, oprávnenosť držby a uplynutie vydržacej doby 10 rokov. Navrhovateľka je subjektom spôsobilým nadobúdať vlastnícke právo. K dnešnému dňu disponuje spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam o veľkosti 20/24 k celku. Predmet vydržania je individuálne určený, rozlíšiteľný a je spôsobilý byť predmetom vlastníckeho práva. Navrhovateľka je jeho podielovou spoluvlastníckou v nespornej časti 20/24-in k celku. Navrhovateľka počnúc rokom 1974 nakladala s vecou ako s vlastnou. Vychádzala nielen z informácií o riadnom a úplnom vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale bola aj účastníčka kúpnej zmluvy a ako kupujúca od nebohého svokra a taktiež jej nebohý manžel sa stal toho istého roku oprávneným a jediným dedičom nehnuteľností v príslušnom podiele. Navrhovateľka mala za to, že najneskôr týmito dvoma právnymi úkonmi nadobudla vlastnícke právo v celosti. Navrhovateľka s manželom so zreteľom na všetky okolnosti nehnuteľnosť užívala a realizovala práva spojené s touto vecou ako svojou, v dobrej viere, že im dom a pozemok patria. Túto skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie obce o tom, že navrhovateľka riadne, včas a pravidelne až do súčasnosti platila od roku 1974 daň z nehnuteľnosti aj za rodinný dom s.č. 125 aj za pozemok č. 208/2. Najneskôr v roku 1974 začala jej oprávnená držba s manželom, neskôr z titulu dedičskej postupnosti oprávnená držba navrhovateľky. K písomnému stanovisku zástupcu odporkyne navrhovateľka uviedla, že právny titul určenia vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam v celosti je ich vydržanie. Vydržanie sa považuje za pôvodný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Účelom vydržania vlastníckeho práva je zosúladenie dlhodobého faktického stavu oprávnenej nepretržitej držby držiteľa so stavom právnym. Predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sú stanovené zákonom. Zákon nevyžaduje, aby oprávnený držiteľ mal na predmete vlastníctva nejaký spoluvlastnícky podiel. Pri vydržaní sa primárne jedná o faktický stav, čiže aj keby nemala navrhovateľka na nehnuteľnostiach žiadny spoluvlastnícky podiel, nie to ešte väčšinový ako má, nie je vylúčené, že by súd po dôslednom uvážení mohol rozhodnúť o nadobudnutí nehnuteľností vydržaním. Skutočnosť, že vlastníkmi nehnuteľností boli jej predchodcovia, rodinní príslušníci, len prispieva k dobromyseľnosti navrhovateľky a je argumentom v jej prospech a to bez ohľadu na rozdielnosť názorov na veľkosť podielu navrhovateľky. Navrhovateľka preukázala uplynutie vydržacej doby.
Na pojednávaní U. L., uviedla, že sa vydala do Úhornej v roku 1962 a odvtedy tu býva. Obývala sporný dom, ktorý mal pôvodne súpisné číslo 50 a t. č. má súpisné číslo 125. V dome bývali jej svokrovci, švagriná, ona s manželom a dcérou. Keď svokra zomrela, tak svokor, aby ho dochovali, im predal dom a oni z neho vyplatili aj obe švagriné. Neskôr dom opravovali niekedy v roku 1965, mali aj stavebné povolenie, takže zostala pôvodná len kuchyňa a izba. Po smrti manžela, keď prebehlo dedičské konanie zistila, že na LV je zapísaná odporkyňa. Do uvedenej doby nemala o žiadnej P.j vedomosť, nikto jej ju nespomínal. Manžel zomrel v roku 2011, kedy sa o odporkyni dozvedela. O dom sa pritom celú dobu starali, dali nové okná, urobili studňu, pristavili dve izby a platili za celý dom daň. Uviedla, že jej svokra C. bola najmladšia asi z 5-tich súrodencov, odporkyňa bola tretia v poradí a dohodli sa tak, že C. dochová rodičov a Katarína jej za to daruje jej podiel na dome a na pozemkoch. Švagriná - sestra jej manžela P. L. by mohla potvrdiť to, že jej matka mala dohodu so svojou sestrou O., že táto jej darovala svoj podiel a vie aj o tom, že sa odsťahovala do zahraničia. O. nikdy nebola na návšteve a svokra jej tvrdila, že má všetko vysporiadané so svojimi súrodencami. Manžel keby o tom vedel, tak by za života určite dal všetko do poriadku. Uviedla, že dom s pozemkom je riadne oplotený.
Zástupca odporkyne, ako neznámej podielovej spoluvlastníčky prac. č. C KN 208/2 o výmere 412 m2, zastavené plochy a nádvoria, v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pretože navrhovateľka nepreukázala právny titul z ktorého vlastnícke právo odvodzuje. Tiež nepreukázala začatie držby, vstup do nej a jej dobromyseľnosť po celý čas. Navrhovateľka nepredložila darovaciu zmluvu a o jej existencii svedčí jedine tvrdenie navrhovateľky, ktorá ale nebola priamo účastníčkou zmluvy, teda tieto skutočnosti môže vedieť len sprostredkovane. Ak uvádza, že neznáma vlastníčka mala odísť do USA niekedy okolo roku 1935, tak v tom čase platilo na území Slovenskej republiky obyčajové právo. To na platný prevod vlastníckeho práva vyžadovalo písomnú formu a rovnako platil aj tzv. intabulačný princíp a teda na vznik vlastníckeho práva boli potrebné dve právne skutočnosti a to jednak prípadná zmluva a ako druhá právna skutočnosť zápis do pozemkovej knihy. Bez tohto zápisu bol prevod vlastníckeho práva absolútne neplatný a na takúto neplatnosť prihliada súd ex offo. Tvrdenie o darovacej zmluve, či už písomnej alebo ústnej, samo o sebe nemôže vzbudiť presvedčenie, že bez zápisu do pozemkovej knihy mohlo k prechodu vlastníckeho práva dôjsť. Keďže pani C. L. D.Á. a jej manžel nadobúdali podiely od ostatných súrodencov, dialo sa tak v súlade s právom o čom svedčia presné zápisy v pozemnoknižnej vložke č. 455 k.ú. Úhorná, ktorá tvorí prílohu návrhu a po nahliadnutí do tejto pozemnoknižnej vložky museli vedieť, že nie sú v nej vedení ako vlastníci v celosti. Už rímska zásada, ktorá je aj bola súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky uvádza, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má. Teda navrhovateľka aj pri jej prípadnej nevedomosti o vlastníckych pomeroch si nemôže uplatňovať vstup a pokračovanie dobromyseľnej držby, ktorú začal jej právny predchodca a ktorá by mala viesť k vydržaniu, lebo jej právni predchodcovia nikdy nenadobudli podiel O. P., H.. O.. Ak právny predchodca nie je dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti, nemôže potom jeho právny nástupca pokračovať v dobromyseľnej držbe. Správa katastra v konaní o oprave chyby skutočnosti prešetrila a chyby opravila. V súčasnosti je stav evidencie katastra správny, lebo kataster posudzoval rovnaké listiny ako boli pripojené k žalobe a nevyčítal z nich iné skutočnosti, resp. skutočnosti také, kedy by mohol zapísať na sporné nehnuteľnosti v celosti vlastníctvo na navrhovateľku. Správa katastra v konaní o oprave chyby skutočnosti prešetrila a chyby opravila. V súčasnosti je stav evidencie katastra správny, lebo kataster posudzoval rovnaké listiny ako boli pripojené k žalobe a nevyčítal z nich iné skutočnosti, resp. skutočnosti také, kedy by mohol zapísať na sporné nehnuteľnosti v celosti vlastníctvo na navrhovateľku. Pri vyhodnocovaní dôkazov je existencia duplicitného zápisu v katastri určite mätúca, no tento zmätok nemôže navrhovateľka využívať vo svoj prospech v tomto konaní, lebo logickým výkladom je zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy zo 17.1.1974 bola len stavba. Rovnako toto tvrdí aj Správa katastra Gelnica v rozhodnutí č. X 136/2012, z ktorého cituje navrhovateľka v žalobe: "Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavba súpisné číslo 125 na parcele C č. 208/2 je v katastri nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva č. 176 v podielovom spoluvlastníctve a v celosti na liste vlastníctva č. 151 pre k.ú. Úhorná. " Následne navrhovateľka opäť tendenčné uvádza, že by sa ani pri nahliadnutí na nesprávny list vlastníctva nedozvedela, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, aj keď Správa katastra jednoznačne hovorí o stavbe. Teda podiel 1/2 touto kúpnou zmluvou prešiel na Štefana Gajdoša, no týkalo sa to stavby. Následne dedičským rozhodnutím nadobudol podiel 13/24 na pozemku pod domom. Ak by sme pripustili výklad navrhovateľky, potom by Štefan Gajdoš nadobudol spolu 25/24: 12/24=1/2 + 13/24 = 25/24. Navrhovateľka vo svojom návrhu odvádza svoje výlučné vlastníctvo práve týmto spôsobom, kúpnou zmluvou a dedičským rozhodnutím, čo je na prvý pohľad nemožné. Nemožné to je aj z dôvodu, že P. L. mal previesť 1/2 ešte pred dedičským rozhodnutím o dedičstve po C. L. D.. C. L. D. zomrela 5.7.1973. Kúpnou zmluvou dňa 17.1.1974 previedol jej manžel P. L. 1/2 (zo stavby, čo vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy, kde je špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy) na Š. L. a jeho manželku - navrhovateľku no dedičstvo po nebohej C. bolo prejednané až 17.6.1974. Slovenský pozemkový fond má za to, že P. L. ani nemohol platne previesť podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred tým, čo bolo po jeho manželke prejednané dedičstvo. Určite tak nemohol nakladať s pozemkom pod domom, ku ktorému sa Slovenský pozemkový fond v tomto konaní vyjadruje. Teda posúdením všetkých skutočností, aj tým, že Správa katastra zrušila list vlastníctva č. 176 a nie č. 151 (ktorý bol a je správny), vyplýva, že práve dedičským rozhodnutím po nebohej C. nadobudol Š. L. podiel 13/24 a následne po P. podiel 7/24, ktorý aj teraz vlastní jeho manželka a dedička - navrhovateľka a teda podiel 20/24. Navrhol, aby navrhovateľka predložila dôkazy o tom, že sa neznáma vlastnícka odsťahovala okolo roku 1935 do USA, tiež aby predložila stavebné povolenie na dom, ktorý je predmetom konania a aby boli opísané okolnosti jeho výstavby, kto ho staval, kedy a taktiež kto vlastnil druhú 1/2 polovicu domu v čase, keď na LV č. 176 (ktorý bol zrušený) bol zapísaný titulom kúpnej zmluvy Š. L. v roku 1974. Taktiež navrhol preskúmať, či sú sporné nehnuteľnosti oplotené v akom rozsahu a kedy a kto ich oplotil. K rušeniu pri užívaní uvádzame, že odporkyňa má menšinový podiel 4/24 tiny, teda pri takomto podiele nie je oprávnené očakávať, že by sa mala domáhať užívania celej nehnuteľnosti alebo aby sa mala cítiť byť rušená vzhľadom na to, že navrhovateľka vlastní väčšinový podiel. Argumentácia navrhovateľky ohľadom platenia dane za pozemok nemôže byť vzatá v úvahu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že ak nie je dodržaná písomná forma listiny, tak takýto právny omyl nie je ospravedlniteľný. Podľa neho právny predchodcovia navrhovateľky vedeli o tom, že nie sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, nevstupovali oprávnene do držby a teda neboli dobromyseľní. Navrhovateľka a jej manžel nadobudli kúpnou zmluvou len 1/2 z domu a v čestnom prehlásení je uvedené, že sporné nehnuteľnosti boli prevádzané až tromi darovacími zmluvami, takže je tu rozpor medzi tvrdením navrhovateľky a tvrdeniami P. X. a P. L..
Opatrovník odporkyne pre konanie Obec Úhorná, zastúpený starostom obce žiadal vyhovieť návrhu navrhovateľky tvrdiac, že z dokladov, ktoré má obec k dispozícii - daňové priznanie a výmery vyplýva, že navrhovateľka platí daň z nehnuteľnosti za celú nehnuteľnosť aj za pozemok. Daňové priznania sa nemenili, keď pozeral aj do minulosti, nedošlo k zmene ani vo výmere. Na dani nie sú žiadne nedoplatky. O majetkovom probléme navrhovateľky sa dozvedel tak ako navrhovateľka až minulého roku, keď boli predvolaní na Kataster nehnuteľnosti Gelnica, kde im pani vysvetlila, že sú tam 2 listy vlastníctva na jednu nehnuteľnosť a vtedy sa navrhovateľka dozvedela, že figuruje tu na LV aj iný spoluvlastník. Z vyjadrenie navrhovateľky vyrozumel, že bola skutočne presvedčená, že vlastní celú nehnuteľnosť aj s pozemkom. Podľa neho navrhovateľka užíva nehnuteľnosť dlhú dobu a za celú dobu sa nikto, ani pani Machová ani jej právny nástupca o tento majetok nezaujímali, takže ona by mala nadobudnúť vlastníctvo k domu aj pozemku. Navrhovateľka sa stará v rámci finančných možností o dom, dala si nainštalovať nové plastové okná, zabezpečila si vlastnú studňu. V obci už nie sú ľudia, ktorí by si mohli pamätať udalosti z roku 1935. Pokiaľ ide o daň z nehnuteľnosti, podstatná je tá skutočnosť, ktorú uvedie daňovník, ktorý platí daň, obec neskúma či je tam aj iný vlastník. Stavebné povolenie na tento dom obec neeviduje, v tom období to nebolo v kompetencii obce. Uviedol, že v Obci Úhorná sa riešili v minulosti vlastnícke vzťahy tak, že stačilo, že sa dvaja chlapi ústne dohodli a podali si ruky, pre nich to malo váhu Zákona. Boli to jednoduchí ľudia, ktorí sa neobťažovali písomnými záležitosťami. Platilo to, ako sa dohodli. Jednoznačne navrhovateľka aj s manželom boli presvedčení že sporné nehnuteľnosti vlastnia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä rozhodnutím štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi D 765/73 - 17 Notárska zápisnica Nz 27/74, N 27/74 zo dňa 17.1.1974, rozhodnutím štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi D 1447/89 zo dňa 06.02.1990 pozemnoknižnou vložkou č. 445, rozhodnutím správy katastra k.č. X 136/2012 zo dňa 05.03.2012, správou z prešetrenia údajov zo dňa 08.02.2012, predvolaním účastníka zo dňa 17.01.2012, osvedčením o dedičstve 2D/44/2011, 8D not 113/2011 zo dňa 14.06.2011 a zistil tento skutkový stav :
Navrhovateľka sa domáha určenia, že nehnuteľnosti, pozemok pare. č. C KN 208/2 o výmere 412 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. 125 postavený na parcele C KN č. 208/2 o výmere 412 m2, k.ú. Úhorná, obec: Úhorná, okres: Gelnica, vedené Správou katastra Spišská nová ves na liste vlastníctva č. 151 patria do jej výlučného vlastníctva. Titulom nadobudnutia jej vlastníckeho práva bolo vydržanie, kúpna zmluva aj dedenie.
Slovenský pozemkový fond, ktorý je pasívne vecne legitimovaný, aby zastupoval odporkyňu ako neznámu vlastníčku v konaní o určenie vlastníckeho práva, avšak len vo vzťahu k pozemku ( v zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom a účinnom znení a podľa § 16, 17 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom a účinnom znení ) žiadal vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemku návrh zamietnuť, pretože navrhovateľka nepreukázala právny titul, z ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo. Rovnako nepreukázala vzhľadom na všetky okolnosti začatie oprávnenej držby, vstup do nej, jej dobromyseľnosť po celý čas. Nepredložila darovaciu zmluvu, odchod odporkyne do zahraničia. Namietal, že pani C. L. D. a jej manžel nadobúdali podiely od ostatných súrodencov a po nahliadnutí do tejto pozemnoknižnej vložky museli vedieť, že nie sú v nej vedení ako vlastníci v celosti. Keďže právni predchodcovia navrhovateľky nikdy nenadobudli podiel Kataríny Machovej, rod. Kočišovej, nemohla navrhovateľka ako právna nástupkyňa pokračovať v dobromyseľnej držbe. Poukázal na to, že predmetom kúpnej zmluvy zo 17.1.1974 bola len stavba a že predávajúci nemohol previesť podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred tým, čo bolo po jeho manželke prejednané dedičstvo. C. L. D. zomrela X.X.XXXX a dedičstvo po nebohej C. bolo prejednané až 17.6.1974. Následne dedičským rozhodnutím nadobudol manžel navrhovateľky podiel 13/24 na pozemku pod domom dedičským rozhodnutím po nebohej C. a po P. podiel 7/24, ktorý aj teraz vlastní navrhovateľka a to celkovo 20/24.
Na LV č. 176 pre katastrálne územie Úhorná bola zapísaná stavba súpisné číslo 125 na cele registra C č. 208/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve Š. L., nar. 11. 2. 1940 U. L., H.. W., nar. 3. 7. 1944, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2- ica Stavba bola na liste vlastníctva zapísaná pri zápise kúpnej zmluvy registrovanej na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi č. R 120/74 zo dňa 17. 1. 1974, zmena 6/76. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi P. L., nar. 18. 9. 1901, bytom Úhorná 50, ako predávajúcim a Š. L., nar. XX.X. XXXX a U. L. H.. W., A.. X. X. XXXX, E. W. Ú. XX ako kupujúcimi. Predmetom uvedenej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 445, spoluvlastnícky podiel pod BI/f, 2/b. 3/a, 4/b.
V pozemkovoknižnej vložke bolo zistené, že B l/f, 2/b, 3/a, 4/b nebol zapísaný vlastník Štefan, ale ako vlastníčka tu bola zapísaná Františka Gajdošová. rod. Kočišova. Po vlastníčke C. L. D.Š., H.. O., A.. XX. X. XXXX, N. dňa X. X. XXXX bolo vedené na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi dedičské konanie č. D 765/73 - 17 zo dňa 17. 6. 1974, zmena č. 13/74. Predmetom rozhodnutia č. D 765/73 - 17 boli okrem iného nehnuteľností zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 445 pod Blf, 2/b, 3/a a 4/b, a to parcela EN 208/2 a dom. s.č. 50 ( po prečíslovaní dom súpisné číslo 125). Nehnuteľnosti boli podľa uvedeného rozhodnutia zapísané na liste vlastníctva č. 151 pre katastrálne územie Úhorná do vlastníctva Š. L., A.. XX.X. XXXX, W. Ú. XX. Po vlastníkovi Š. L., A.. XX.X. XXXX, N. T. X. X. XXXX bolo na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi vedené dedičské konanie č. 2D 44/2011 zo dňa 14. 6. 2011. Predmetom uvedeného osvedčenia o dedičstve bola okrem iných nehnuteľností stavba súpisné číslo 125 zapísaná na liste vlastníctva č. 151 a nie na liste vlastníctva č. 176 pre katastrálne územie Úhorná, zmena č. 38/11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavba súpisné číslo 125 na parcele registra C č. 208/2 je v katastri nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva č. 176 v podielovom spoluvlastníctve a v celosti na liste vlastníctva č. 151 pre katastrálne územie Úhorná.
Správa katastra Gelnica vykonala vo veci dokazovanie listami vlastníctva č. 151 a 176 pre katastrálne územie Úhorná, pozemkovoknižnou vložkou č. 445 pre katastrálne územie Úhorná, kúpnou zmluvou registrovanou na Štátnom notárstve v Spišskej Novej vsi č. R 120/74 dňa 17. 1. 1974, rozhodnutie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. č. D 765/73 - 17 zo dňa 17. 6. 1974, osvedčenie o dedičstve č. 2D 44/2011 zo dňa 14. 6. 2011 a výsledkami prešetrovania PÚK 1/2012. Vykonaným prešetrovaním údajov katastra a dokazovaním zistila, že stavba súpisné číslo 125 na parcele registra C č. 208/2 je v katastri nehnuteľnosti duplicitne zapísaná a to v celosti na liste vlastníctva č. 151 a na liste vlastníctva č. 176 pre katastrálne územie Úhorná.
Z čestného vyhlásenia p. G. X. Y. F.. P. L. zo dňa 1.3.2012 vyplýva, že obe majú vedomosť o tom, že odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností niekedy v roku 1935 odišla do zahraničia, kde žila a zomrela. Pred svojim odchodom do zahraničia však darovala nebohej svokre odporkyne svoj spoluvlastníci podiel z vďačnosti za to, že sa postará o rodičov. Tento podiel darovala následne svokra navrhovateľky jej manželovi a on priamo navrhovateľke.
Z obsahu potvrdenia Obce Úhorná vyplýva, že obec nemala výhrady voči tomu, aby navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe osvedčenia notára, pretože spolu s manželom, ktorý zomrel dňa 9.2.2011 platili za pozemok ale aj za stavbu stojacu na pozemku daň z nehnuteľnosti a to od roku 1974, kedy dom s. č. 125 kúpili. Obec Úhorná neeviduje stavebné povolenie na stavbu domu so s. č. 125 a v obci nežije žiadna osoba, ktorá by mala vedomosť o darovacej zmluve uzavretej medzi odporkyňou a nebohou svokrou navrhovateľky.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade je predmetom konania určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. Takéhoto určenia sa navrhovateľka domáha tvrdiac, že má na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej právne postavenie by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu by teda odstránil neistotu alebo neurčitosť v jej právnom postavení bez toho, že by sa ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Súd vykonal dokazovania a zistil, že navrhovateľka preukázala naliehavosť právneho záujmu, pretože sa svojim návrh dožadovala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam to pozemku parcelné č. C KN 208/2 o výmere 412 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinnému domu súpisné č. 125, postavenému na parcele C KN č. 208/2 o výmere 412 m2, katastrálne územie Úhorná, obec Úhorná, okres: Gelnica, vedeným Správou katastra Spišská Nová na Liste vlastníctva č. 151, ktoré nadobudla najneskôr v roku 1974 a od uvedenej doby ich nerušene užíva v dobrej viere domnievajúc sa, že jej patrí, pričom právnym titulom nadobudnutia vlastníctva malo byť podľa navrhovateľky kúpa, dedenie ale aj vydržanie. Preukázala, že jej postavenie je bez tohto určenia ohrozené a neisté, pretože na LV č. 151 je ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v podiele 4/24 k celku zapísaná odporkyňa a tak navrhovateľka nemá inú možnosť ako svoje vlastnícke vzťahy usporiadať súdnou cestou.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.
Právnym dôvodom a titulom na základe ktorého sa navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo byť podľa navrhovateľky v prípade pozemku vydržanie a v prípade domu kúpna zmluva a dedenie. Navrhovateľka preukázala, že nakladala s nehnuteľnosťami ako s vlastnými avšak v prípade rodinného domu, na rozdiel od pozemku, jej tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami z ktorých sa dá usúdiť, že toto jej presvedčenie bolo dôvodné. V dome navrhovateľka žije od roku 1962. V roku 1974 ( dňa 17.1.1974) otec jej nebohého manžela kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice previedol na navrhovateľku a jej manžela 1/2 z rodinného domu s. č. 125 a následne v tom istom roku ( 17.6.1974) sa stal manžel navrhovateľky jediným a oprávneným dedičom podielu na dome v dedičskom konaní po svojej matke, teda najneskôr od roku 1974 navrhovateľka nerušene, nepretržite, pokojne, neprerušovane a dobromyseľne dom užívala, opravovala, domnievajúce sa, že jej vlastnícky patrí, nakladala s ním platila zaň daň i poistku, pričom jej dobromyseľnosť trvala po celý čas držby tejto stavby, teda 38 rokov. Pri posudzovaní oprávnenosti držby sporného domu súd vychádzal z ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. V tom prípade dobromyseľnosť znamená, že navrhovateľka bola ohľadne existencie svojho práva v omyle. Súd posudzovanie či navrhovateľka je alebo nie je dobromyseľná hodnotil objektívne nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľky, pričom bral v úvahu, že navrhovateľka ani pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od nej požadovať, nemohla mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že jej vec patrí. O dobromyseľnosti totiž je možné hovoriť aj tam, kde navrhovateľka drží vec v omyle, že jej patrí s tým, že ide o omyl ospravedlniteľný. V danom prípade navrhovateľka v čase keď jej bol dom darovaní a sčasti sa stal dedičstvom jej manžela podľa názoru súdu postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od nej požadovať a skutočne žila v dobrej viere, že je vlastníčkou domu.
V neprospech navrhovateľky nemôže byť skutočnosť, že v prípade kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol dom sa nejednalo o perfektnú zmluvu, ani to, že existoval duplicitný zápis v katastri nehnuteľností. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu, ale o takúto formu nadobudnutia vlastníctva v danej veci nešlo, pretože nadobúdacím titulom bolo vydržanie, pri ktorom je potrebné preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Existencia kúpnej zmluvy, LV č. 176, dedičského rozhodnutia, stavebného povolenia, ale aj príbuzenské vzťahy medzi spornými stranami, 51 rokov bývania v dome, boli plne spôsobilé vyvolať u navrhovateľky presvedčenie, že je vlastníčkou domu a to najneskôr od roku 1974 do roku 2011, do kedy dom nerušene užívala a udržiavala, platila daň i poistku.
Navrhovateľka svoje výlučné vlastníctvo odvádza od kúpnej zmluvy a dedičského rozhodnutia a jej dobromyseľnosť a vieru v to, že jej dom patrí svedeckou výpoveďou potvrdil aj starosta obce. Nemožno opomenúť, že aj právni predchodcovia navrhovateľky žili vo vedomí že im celý dom patrí, čomu nasvedčuje uzavretá poistka na dom, ktorú právni predchodcovia navrhovateľky uzavreli ako jeho majitelia ešte dňa 2.9.1940, kedy poistili dom súp. č. 50 proti škodám a tiež nie bez významu je poistenie domu nebohým manželom navrhovateľky dňa 5.4.1999.
Súd vzal v úvahu všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vyhovel návrhu navrhovateľky vo vzťahu rodinnému domu, avšak nie vo vzťahu k pozemku, pretože navrhovateľka súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení o jeho nadobudnutí. Táto skutočnosť nevyplývala ani z navrhovateľkou predloženého čestného prehlásenia P. X. Y. P. L., ktoré síce mali mať vedomosť o darovaní sporných nehnuteľností odporkyňou svokre navrhovateľky, ale zároveň v rozpore s tvrdením navrhovateľky uvádzali, že svokra navrhovateľky potom tieto sporené nehnuteľnosti darovala nebohému manželovi navrhovateľky a on ich daroval samotnej navrhovateľke.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľka žiadala určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, a to k rodinnému domu a k pozemkom.V časti určenie vlastníckeho práva vydržaním k rodinnému domu súd návrhu vyhovel. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Na základe uvedeného sa jedná o úspech len čiastočný, a preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.