Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-354-2012.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov A. nar. XX. XX. XXXX, bytom S. a S. nar. XX. XX. XXXX., bytom F., v konaní o zvýšenie výživného na mal. dieťa takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. K. od 01. 12. 2012 na sumu 130 eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že posledné rozhodnutie o výživnom na mal. dieťa bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod č. k. XP XXX/XXXX-XX, kde otec mal. dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu mesačne sumou 66,96 eur. Poukázala, že u dieťaťa sa zmenili pomery tým, že začala navštevovať X ročník T. čím sa zvýšili náklady na dieťa. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná, evidovaná je ako uchádzačka o zamestnanie, jej jediným príjmom je náhradné výživné na mal. K. prídavky na dve mal. deti a výživné na mal. syna Z., ktorý pochádza z mimomanželského vzťahu. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa je živnostník.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. XP XXX/XXXX,. obsahom spisu, ako aj výpoveďami prítomných účastníkov na pojednávaní z čoho mal zistený tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu súd zistil, že posledné rozhodnutie o výživnom na mal. K. bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku dňa XX. XX. XXXX pod č. k. XP XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX. Súd predmetným rozsudkom schválil rodičovskú dohodu rodičov, zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,- Sk počnúc dňom 01. 06. 2007. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vychádzal z týchto zistení. Dieťa pochádzalo z mimomanželského vzťahu, rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do septembra 2006. V čase určenia výživného dieťa malo X roky, bolo v celodennej starostlivosti matky, matka bola s ním na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na tri mal. deti vo výške 4.440,- Sk. Matka okrem vyživovacej povinnosti k mal. K. mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k dcére F. a synovi Z. ktoré pochádzali z iného vzťahu, kde otcovia mal. detí boli zaviazaní prispievať na ich výživu spolu vo výške 4.000,- Sk. Matka s deťmi bývala v 3-izbovom byte, kde mesačné náklady na bývanie predstavovali sumu 4.500,- Sk. Dieťa bolo zdravé, zvýšené náklady na ňu nemala. Otec dieťaťa bol živnostník, živnosť mal vydanú na rozsah všeobecného podnikania. Uviedol, že nemá stabilný mesačný príjem. Z predloženého daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2006 mal základ dane 278.115,- Sk. Otec býval u svojich rodičov, ktorým na bývanie a stravu mesačne prispieval sumou 3.000,- Sk.
Z výpovedi matky mal. dieťaťa súd zistil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom podala na súd dvakrát návrh na zvýšenie výživného, avšak po preukázaní zárobkových možností a schopností otca svoj návrh vzala späť, čím chcela uviesť, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili náklady na mal. dieťa a doposiaľ stanovené výživné je nepostačujúce. Uviedla, že mal. K. v septembri XXXX . nastúpila do X ročníka T. Zvýšili náklady spojené s nástupom dieťaťa na ZŠ. Matka platí ročne ZRPŠ vo výške 20 eur a od novembra 2012 má náklady aj so zakupovaním školských potrieb a učebných pomôcok z dôvodu, že prestali byť ako rodina riešená v hmotnej núdzi. Dieťa chodí na turistický krúžok, kde sú náklady spojené s účasťou na rôznych výletov a to cestovné a stravné, prípadne vreckové. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, kde mesačne na stravu vynakladá sumu cca. 16 eur. Dieťa je zdravé. Náklady sa zvýšili spojené s prirodzeným rastom dieťaťa na ošatenie, obutie a stravu. Otec na výživu neplatí stanovené výživné už asi tri roky, o dieťa sa nezaujíma, upravený styk, ktorý bol otca s dieťaťom nevyužíva. Matka na dieťa poberá náhradné výživné. Matka ďalej uviedla, že okrem mal. K. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Z. ktorý je žiakom X. ročníka T.. Otec dieťaťa je zaviazaný platiť na jeho výživu mesačne sumou 85 eur, ktoré si však neplní pravidelne. Skončila jej vyživovacia povinnosť k dcére F., ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti a pracuje na dohodu. Matka dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v hmotnej núdzi nepoberá od novembra 2012. Jej príjem predstavuje prídavky na dve deti a náhradného výživného. Matka spolu s deťmi býva v podnájme v 4-izbovom byte, kde za podnájom mesačne platí 60 eur, ďalej uhrádza náklady spojené s bývaním a to vo výške 162 eur a zálohovité platby za elektrinu vo výške 38 eur, za plyn 7 eur, za káblovú televíziu 4 eur. Poukázala, že finančne jej vypomáha jej matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou.
Otec mal. dieťaťa uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa. Odôvodnil to tým, že je nezamestnaný, evidovaný je ako uchádzač o zamestnanie od XX. XX. XXXX.. Pracuje na dohodu u zamestnávateľa G. s dohodnutým hrubým mesačným príjmom vo výške 100 eur ako pomocný robotník v piliarskej výrobe. Ďalej uviedol, že živnosť, ktorú vykonával v čase posledného rozhodnutia zrušil k XX. XX. XXXX z dôvodu nedostatku zákaziek.
Činnosť vykonával v oblasti stavebníctva, zatepľovanie domov a bytoviek. Taktiež podnikal v oblasti lesného hospodárstva. Poukázal, že dávku v hmotnej núdzi nepoberá pretože mu nebola priznaná z dôvodu neplatenia odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovni. Uviedol, že dôvodom neplatenia odvodov bola skutočnosť, že nemal vyrobené peniaze a nemal z čoho odvody platiť a to bolo aj dôvodom zrušenia živnostenskej činnosti. Ďalej uviedol, že iný príjem nemá. U neho sa zmenili osobné pomery, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. M. nar. XX. XX. XXXX. a k mal.. nar. XX. XX. XXXX, ktoré sa narodili z mimomanželského vzťahu. Obe deti sú v celodennej starostlivosti matky. Matka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou jej stará matka. Matka mal. detí je na rodičovskej dovolenke. Poukázal, že on býva u svojich rodičov v 3-izbovom byte. Jeho rodičia sú dôchodcovia. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia a súrodenci. Vzhľadom k svojim finančným možnostiam nie je schopný si zabezpečiť ani základné potreby a z tohto dôvodu na výživu mal. K. neprispieva.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník pre mal. dieťa ÚPSVaR v Kežmarku na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrhu matky vyhovieť.
Predmetom tohto konania je zvýšenie výživného na mal. Sandru Ničpanovú.
Podľa § 163 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možností a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vychádzal, že výživné musí zodpovedať odôvodeným potrebám oprávnených, v tomto prípade mal. K. a zároveň aj možnostiam a schopnostiam povinného, v tomto prípade otca dieťaťa.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takého rozhodnutia je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolnosti, teda je zmena prechodného charakteru na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zmena zdravotného stavu, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovacích osôb a pod.
V danom prípade od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku dňa XX. XX. XXXX pod č. k. XP XXX/XXXX-XX, bolo preukázateľné, že došlo k zmene pomerov u mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo na T., čím sa zvýšili náklady na mal. dieťa. Zvýšenie nákladov nepoprel ani otec mal. dieťaťa. Avšak k výraznej zmene došlo u otca mal. K. ktorý zrušil živnostenskú činnosť, je nezamestnaný, evidovaný je na ÚPSVaR v Kežmarku ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným príjmom je príjem z dohody o pracovnej činnosti, kde má dohodnutú mesačnú mzdu 100 eur. U otca došlo i k zmene osobných pomerov, kde mu pribudli z mimomanželského vzťahu dve vyživovacie povinnosti. Preto súd s poukazom na vyššie citovaného zákonné ustanovenie, berúc do úvahy predovšetkým zárobkové možnosti a schopnosti povinného, jeho majetkové pomery, ako aj životnú úroveň, návrh navrhovateľky zamietol i keď bolo preukázateľné, že u mal. dieťaťa sa zvýšili náklady spojené so zmenou pomerov u dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).