Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa Z. F., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom X., R. W. XXX/XX, proti odporkyni M. F., rod. A., štátnej občianke Slovenskej republiky, trvale bytom S., J. XXXX/XX, t.č. bytom X., R. W. XXX/X, zastúpenej v konaní O. R. so sídlom Q.. Y. XX, U., X. W., F. X, W., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k deťom: mal. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. R. zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pracovisko Z. na čas po rozvode, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2012, č.k. -60, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. výživné vo výške 40 Eur mesačne a na výživu maloletého R. vo výške 30 Eur mesačne k rukám otca. Upravil styk tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním rozvratu manželstva, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý, v dôsledku čoho manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o tom, komu majú byť na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti, prihliadal súd prvého stupňa predovšetkým na to, aby medzi deťmi boli zachované a udržiavané úzke súrodenecké väzby, čo znamená nerozdeľovať súrodencov. Každé z detí preferuje iného rodiča, a preto pri rozhodovaní v otázke zverenia komplexne zvažoval vyjadrenia samotných maloletých detí, ich vek a mieru preferencií detí na rodičov, záver psychologických konzultácií, ako aj zistenia, ktorý z rodičov doposiaľ viac zabezpečoval starostlivosť o deti a domácnosť. Konštatoval, že deti majú pozitívne vzťahy k obom rodičom, u mal. W. možno vidieť miernu preferenciu matky, pričom maloletý nemal jasno v situácii, čo by nastalo v prípade odsťahovania matky z doterajšieho bydliska. U maloletého R. bola konštatovaná výraznejšia preferencia otca, keď jednoznačne uviedol, že chce žiť s otcom. Vzal preto do úvahy, že mal. W. má XX rokov, a preto sa ho úprava zverenia bude týkať len na dobu jedného roka, zatiaľ čo mal. R. má XX rokov a úprava zverenia sa ho bude dotýkať na podstatne dlhšiu dobu. Považoval za preukázané, že doposiaľ väčšiu starostlivosť o deti zabezpečoval otec, a to nielen po materiálnej stránke, ale zaujímal sa aj o ich záujmy, výsledky v škole, prípravu do školy a pod., čo vyplynulo zo správy zo školy, ktorú maloletý R. navštevuje. Taktiež samotná skutočnosť, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti deti z vlastnej vôle odišli bývať k otcovi, podporuje tieto závery súdu.

Po zvážení všetkých týchto skutočností s odporučením psychológa nerozdeľovať súrodencov, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a upravil styk s matkou. Zvažoval aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale vzhľadom na postoj maloletého R., ktorý striedavú osobnú starostlivosť odmietol, mal za to, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme maloletých detí a rovnako aj z dôvodu, že matka pracuje v 3-zmennej prevádzke so striedaním rannej, poobedňajšej a nočnej zmeny v týždenných intervaloch a potrebnú starostlivosť by deťom počas jej poobedňajšej a nočnej zmeny nemohla poskytovať. Pri úprave vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb detí zodpovedajúcich ich veku, ako aj z pomerov na strane rodičov. Maloletý W. má XX rokov, je žiakom X. ročníka Strednej odbornej školy v D. Q. T., navštevoval hokejový klub v R., kým pre zranenie neprestal hrávať hokej. Maloletý R. je žiakom X. ročníka Základnej školy v D. Q. T., záujmovo sa venuje futbalu a hokeju, krúžky nenavštevuje. Otec detí v minulosti pracoval ako živnostník, od 01.03.2012 bol zamestnaný ako robotník s priemernou čistou mzdou 605 Eur mesačne a od 05.09.2012 zmenil zamestnávateľa, kde dosiahol v septembri príjem 857 Eur. Matka detí je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 441 Eur, rodičia nemajú žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zmeniť tak, že maloleté deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého W. sumou 80 Eur mesačne a na maloletého R. 70 Eur mesačne, pričom styk otca s maloletými sa neupraví. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že maloleté deti väčšinu času trávia u matky, ku ktorej majú pozitívny vzťah a je v plnej miere schopná poskytnúť deťom starostlivosť po všetkých stránkach, čo aj konštatoval súd prvého stupňa, s tým, že matka mimo výživného zakupuje deťom oblečenie, taktiež im pripravuje potravu. Pokiaľ by boli deti zverené do starostlivosti otcovi, vyslovila obavy o ich ďalší mravný vývoj, keďže v dome s navrhovateľom býva aj jeho matka, ktorá vo väčšej miere pravidelne konzumuje alkohol. Odporkyňa je zároveň rozhodnutá, napriek rozvodu, zostať bývať v X., práve z toho dôvodu, aby mohla byť čo najčastejšie so svojimi deťmi a aby tieto mohli navštevovať tú istú základnú a strednú školu ako doteraz.

Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zotrval na stanovisku, že má dobré predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Tvrdenia matky maloletých detí o údajnom alkoholizme matky navrhovateľa považoval za nepravdivé. Zdôraznil, že po tom, ako sa navrhovateľ odsťahoval z novostavby rodinného domu, maloleté deti na základe vlastného rozhodnutia prišli za ním bývať do domu jeho rodičov, kde mladší syn R. má samostatnú izbu, v ktorej sa často pripravuje do školy a pri učení mu pomáha navrhovateľ a jeho sestra. Pripustil, že o zabezpečenie stravovania pre maloleté deti sa stará aj odporkyňa.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v spojenom konaní s rozvodom manželstva v zmysle ust. rozhodol o úprave pomerov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. V celom rozsahu sa v zmysle ust. stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Ustanovenie umožňuje maloletému dieťaťu, ktoré je účastníkom konania a ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, tento názor vyjadriť a súd má zároveň povinnosť na jeho názor prihliadnuť. Názor maloletého dieťaťa pritom súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb

zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Právo svoje názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú, zabezpečuje článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občianskoprávnymi súdmi.

Názorom dieťaťa sa preto musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni a na ten účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.

Súd prvého stupňa v súlade s citovanými ustanoveniami odročil pojednávanie, ktoré sa konalo 18.05.2012, za účelom návštevy účastníkov na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR W. ako manželskej poradne a taktiež aj vykonania a zistenia stanoviska maloletých detí. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. podal 20.06.2012 správu zo psychologických konzultácií, z ktorej je zrejmé, že vypočul okrem rodičov aj obe maloleté deti, najmä na otázku ďalšieho spolužitia na čas po rozvode rodičov. Z tejto správy vyplýva, že maloletý W. F. sa javil v priebehu konzultácie uvoľnene, uviedol, že istý čas býval s otcom, teraz býva u mamy a oddelené žitie odôvodnil tak, že matka sa venovala viac kamarátkam, ako rodine. Prejavil názor, že by zostal žiť s matkou a prípadne si vie predstaviť aj striedavú starostlivosť. V prípade, že by sa matka odsťahovala z W., tak v situácii jasno nemá, lebo by to znamenalo zmeniť všetko od domova, kamarátov, školy a podobne, z čoho má obavy. Taktiež nechce prísť o svojho brata. Maloletý R. F. taktiež v priebehu konzultácie reagoval spontánne, primerane a na situáciu v rodine nahliadal kriticky. Jednoznačne uviedol, že v prípade rozvodu chce zostať žiť s otcom. Odmietol aj striedavú osobnú starostlivosť. Taktiež sa vyjadril v tom zmysle, že si nedokáže predstaviť, že by mal fungovať bez svojho brata, na ktorom mu veľmi záleží. V závere správy sa uvádza, že obe maloleté deti majú pozitívne vzťahy k obom rodičom, avšak u staršieho W. s miernou preferenciou matky, u mladšieho naopak s výraznejšou preferenciou otca. U oboch je však zjavné silné citové puto medzi súrodencami, ktoré považujú za nevyhnutné zachovať.

Súd prvého stupňa preto správne považoval za základ svojho rozhodnutia správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W., v rámci ktorej boli zreteľne vyjadrené názory maloletých detí. Opodstatnene považoval za prioritnú zásadu zachovania súrodeneckých väzieb, ktorá sa má prejaviť v tom, že obe deti budú zverené tomu istému z rodičov. Prihliadol správne na tú skutočnosť, že je to maloletý R., ktorý má XX rokov, ktorý výrazne preferuje otca, kým maloletý W. dovŕši v priebehu roka 2013 plnoletosť a sám sa následne rozhodne s kým chce naďalej žiť.

Takto zistené stanovisko maloletých detí súd prvého stupňa zohľadnil aj v súlade so zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že aj za trvania manželstva otec detí zabezpečoval výchovu, pričom neboli zistené závady osobnosti otca ani v jeho osobných pomeroch, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti.

Záujem matky, ako aj jej prínos pre zdravý rozvoj maloletých detí bude zachovaný formou styku s maloletými, ktorý súd prvého stupňa upravil v širšom rozsahu, s prihliadnutím na vek detí, ako aj doterajšie vzťahy k obom rodičom. Zároveň je možné akceptovať aj dohody rodičov o prípadnom krátkodobom pobyte u niektorého z nich, najmä počas prázdnin tak, aby bola zabezpečená starostlivosť aj v prípade dočasnej neprítomnosti niektorého z rodičov v súvislosti s jeho pracovnými alebo osobnými odôvodnenými záujmami.

Súd prvého stupňa zároveň v súlade s predpokladmi upravenými v ust. § 62 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom určil výživné, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca a ktoré zodpovedá jej zárobkovým a majetkovým pomerom, ako aj potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov podľa

, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, pričom citované zákonné ustanovenie platí v zmysle ust. aj pre odvolacie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .