Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/128/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti odporcovi F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. F., M. Č.. XXXX/X, za účasti Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom v Skalici, Petrovská č. 10, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie 313,37 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,26 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,90 € od 19.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,56 € od 19.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 18.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 19.11.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 31,32 € na účet JUDr. Jozefa Kempa, advokáta so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 09.07.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 14.06.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 313,37 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,90 € od 19.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,56 € od 19.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 18.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 19.11.2009, zo sumy 232,11 € od 19.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, ako postupca na strane jednej (ďalej len "právny predchodca") a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod referenčným číslom: XXXXXXXXXX. Odporca ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca sa v zmysle zmluvy

zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Jeho právny predchodca vystavil odporcovi faktúry č. 705517812 splatnú dňa 18.08.2009 na sumu 19,90 €, č. 6706528392 splatnú dňa 18.09.2009 na sumu 21,56 €, č. 7707541267 splatnú dňa 17.10.2009 na sumu 19,90 €, č. 9708551711 splatnú dňa 18.11.2009 na sumu 19,90 € a č. 9709564587 splatnú dňa 18.12.2009 na sumu 232,11 €, ktoré odporca neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca dostal do omeškania a vzniklo mu právo na úroky z omeškania podľa . Pohľadávka jeho právneho predchodcu z týchto faktúr bola predmetom postúpenia. Nakoľko odporca faktúry neuhradil, podal voči nemu návrh na súd.

Dňa 02.10.2012 doručil navrhovateľ súdu písomné podanie zo dňa 28.09.2012 (č.l. 16 spisu), v ktorom okrem iného uviedol, že uplatnená zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi. Na základe zmluvy o pripojení sa právny predchodca navrhovateľa a odporca dohodli, že v prípade 18 mesačnej viazanosti poskytne odporcovi program služieb Turbo 2 Plus (Magio internet Turbo 2 Solo) za zľavnený mesačný paušálny poplatok 19,90 € s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 23,66 € s DPH. Celková výška poskytnutej zľavy v prípade zmluvy o pripojení bola teda 67,68 €, t.j. 425,88 € (ako 23,66 € krát 18 mesiacov) mínus 358,20 € (ako 19,90 € krát 18 mesiacov). V uvedenom prípade teda odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu poskytnúť odporcovi program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu koncového zariadenia z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z tohto získava. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Dňa 10.10.2012 doručilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom v Skalici, Petrovská č. 10, súdu písomné podanie zo dňa 25.09.2012 (č.l. 54 spisu), ktorým podľa a (ďalej len "") vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu; dňa 07.11.2012 doručil vedľajší účastník na strane odporcu súdu písomné podanie zo dňa 31.10.2012 označené ako "vyjadrenie" (č.l. 71 spisu), v ktorom okrem iného poukázal na to, že medzi účastníkmi sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy; navrhovateľ uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená a to bez ohľadu na skutočnosť aký čas zostáva do konca doby viazanosti; v tomto konaní navrhovateľ poukázal na to, že odporca porušil podmienku, pričom včas a riadne neuhrádzal cenu za poskytnuté služby; uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje odporcu ako spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom; zmluvnú pokutu má odporca zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti; svedčí o tom aj skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty v danom prípade spolu v sume 232,11 € a poplatok v sume 1,66 € je neprimeraná hodnote zľavy právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá bola v tom prípade v sume 67,68 €; vzhľadom na osobitné postavenie odporcu ako spotrebiteľa v záväzkovom vzťahu s navrhovateľom má za to, že nie je dôvod na vyvodenie následku k inej ako dohodnutej kúpnej ceny za poskytnuté služby; právny predchodca navrhovateľa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej činnosti rozhodol, že poskytne dohodnuté služby a tvrdenia navrhovateľa, že ide o zľavnenú sumu sú len marketingové praktiky; cieľom je zaviazať spotrebiteľa na čo najdlhšiu dobu odberania jeho služieb, pričom spotrebiteľa zrejmými nekalými obchodnými praktikami presviedča, že mu služby poskytuje za "zľavnenú cenu"; inú ako

predajnú cenu služieb nemožno považovať z hľadiska záväzku odporcu za relevantnú; na základe uvedeného navrhol návrh navrhovateľa v tejto časti zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania.

V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor ( ). Podľa , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 06.02.2013 (č.l. 74 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:

Zo zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2009 (č.l. 19-20 spisu) v spojení s dodatkom č. 1 k cenovým výmerom zo dňa 29.05.2009 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako účastníkom na strane druhej podľa a nasl. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre odporcu zriadiť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu 4G Turbo 2 Plus a odporca sa zaviazal platiť za zriadenie a poskytovanie uvedenej komunikačnej služby cenu podľa platnej tarify; zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s viazanosťou dojednaného programu služieb 18 mesiacov; pre prípad porušenia záväzku 18 mesačnej doby využívania služby bola dojednaná zmluvná pokuta v sume 116,- € a to jednak podľa cenového výmeru a jednak podľa tarify (výslovná formulácia v zmluve: "v prípade, že účastník poruší zmluvný záväzok doby viazanosti je Slovak Telekom, a.s., oprávnený vyúčtovať odporcovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov podľa cenového výmeru; k zmluvnej pokute bude zároveň pripočítaná pokuta za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov stanovená v tarife na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby" (bod 7 písm. g/ zmluvy); s účinnosťou od 01.06.2009 došlo k zmene názvu programu služieb 4G Turbo 2 Plus na program služieb Magio internet Turbo 2 Solo.

Z faktúry č. 705517812 splatnej dňa 18.08.2009 na sumu 19,90 € (č.l. 3 spisu) súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi poskytnuté služby v sume 19,90 € za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2009.

Z faktúry č. 6706528392 splatnej dňa 18.09.2009 na sumu 21,56 € (č.l. 4 spisu) súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi poskytnuté služby v sume 21,56 € za obdobie od 01.08.2009 do 31.08.2009.

Z faktúry č. 7707541267 splatnej dňa 17.10.2009 na sumu 19,90 € (č.l. 5 spisu) súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi poskytnuté služby v sume 19,90 € za obdobie od 01.09.2009 do 30.09.2009.

Z faktúry č. 9708551711 splatnej dňa 18.11.2009 na sumu 19,90 € (č.l. 6 spisu) súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi poskytnuté služby v sume 19,90 € za obdobie od 01.10.2009 do 31.10.2009.

Z faktúry č. 9709564587 splatnej dňa 18.12.2009 na sumu 232,11 € (č.l. 7 spisu) súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvné pokuty spolu v sume 232,11 € za obdobie od 01.11.2009 do 30.11.2009 (a to zmluvnú pokutu v sume 116,- € označenú ako Magio internet Solo a v sume 116,11 € označenú ako Magio internet Solo viazanosť 18 mesiacov).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011 (č.l. 28-33 spisu) v spojení s prílohou č. 2 k zmluve (č.l. 8 spisu; č.l. 35-52 spisu) súd zistil, že Slovak Telekom, a.s., ako postupca postúpil svoju pohľadávku

voči odporcovi v sume 313,37 € z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty na navrhovateľa a to dňom podpisu zmluvy; zo zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia boli peňažné pohľadávky vzniknuté na základe zmlúv o pripojení uzavretých medzi postupcom a jeho klientmi ako dlžníkmi so všetkými právami s nimi spojenými, pričom každá jedna pohľadávka platne vznikla, riadne existuje, vznikla na základe príslušnej zmluvy o pripojení a je špecifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom dlžníka, výškou k rozhodujúcemu dňu, dátumom splatnosti, variabilným symbolom faktúry a referenčným číslom dlžníka (článok I bod 1 písm. a/ a b/ zmluvy; článok II bod 1 zmluvy).

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení a , ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; ).

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa a prvá veta , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.

Súd mal preukázané že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení zo dňa 26.03.2009, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k využívaniu služieb právneho predchodcu navrhovateľa odporcom došlo v celom rozsahu len za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (). Sporná zmluva o pripojení bola uzavretá po 01.01.2008, preto súd na právny vzťah navrhovateľa a odporcu aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008, súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu a náhradu škody mal právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť až po tomto dátume. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že pohľadávka z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011 na navrhovateľa. Z dokazovania súčasne vyplýva, že odporca využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa, cenu poskytnutých služieb splatných v období od augusta 2009 do novembra 2009 fakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi spolu v sume 81,26 €, ktoré odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 81,26 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,90 € od 19.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,56 € od 19.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 18.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 19,90 € od 19.11.2009 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 19.08.2009, ku dňu 19.09.2009, ku dňu 18.10.2009, resp. ku dňu 19.11.2009 (prvý deň omeškania odporcu s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od uvedených dní, ktoré predstavujú deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby kedy sa odporca dostal do omeškania s ich úhradou. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvné pokuty spolu v sume 232,11 € s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovanej zmluvnej povinnosti (nezotrvanie v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 18 mesiacov) dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu spolu v sume 232,11 €. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala "benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi (zľava na cene poskytnutých služieb)", pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú cenu služieb (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania vyplýva, že odporca neplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ).

Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení v znení dodatku k nej predstavuje výška povinnej mesačnej ceny služieb sumu 19,90 €. Pri dobe viazanosti 18 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť odporcu zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 358,20 € (18 x 19,90 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 232,11 €, čo predstavuje takmer 65 % z celkovej hodnoty minimálnej ceny služieb; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti zmluvná pokuta v sume 232,11 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 19,90 € (teda viac ako 11-násobok jeho hodnoty). Takáto výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nezotrvania v zmluvnom vzťahu počas dojednanej doby 18 mesiacov. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel riadnej a zľavnenej ceny poskytnutých služieb a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Bez povšimnutia nemôže podľa názoru súdu zostať ani skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa dojednal s odporcom v podstate dve zmluvné pokuty na jedno porušenie dojednanej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 18 mesiacov (vyplýva to z formulácie v zmluve o pripojení, že v tomto prípade je oprávnený uplatniť zmluvnú pokutu podľa cenového výmeru a súčasne aj podľa tarify), čo je podľa názoru súdu samo osebe neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej nepovažoval za dôvodnú.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca rozhodol súd podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie súdu bol odporca v konaní pomerne úspešnejší (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 81,26 € s príslušenstvom a bol zamietnutý v časti o zaplatenie sumy 232,11 € s príslušenstvom) a preto mu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže však odporca žiadny návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a žiadne trovy konania mu ani nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu rozhodol súd podľa a prvá veta , podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Nakoľko v časti uplatnenej sumy 232,11 € s príslušenstvom bol navrhovateľom zamietnutím návrhu pomerne neúspešnejší a právo na náhradu pomernej časti trov konania vzniklo odporcovi, vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva obmedzenie vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že k čiastočnému zamietnutiu návrhu došlo z argumentačne obdobných dôvodov ako ich vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, jeho náklady vynaložené na právnu pomoc považoval súd za vynaložené účelne. V prejednávanej veci preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Z hľadiska náhrady trov konania bol navrhovateľ úspešný v časti o zaplatenie sumy 81,26 €, t.j. 25,93 %, v časti o zaplatenie sumy 232,11 € bol tak úspešný odporca, t.j. 74,07 %, preto odporcovi (resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu) vzniklo právo na náhradu 48,14 % (74,07 % - 25,93 %) jeho účelne vynaložených trov. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z celej pôvodne uplatnenej sumy 313,37 € bez príslušenstva. Účelne vynaložené trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak pozostávajú z uplatnených trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 € a 2. vyjadrenie k návrhu v sume 24,90 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 65,06 €, z ktorých 48,14 % predstavuje sumu 31,32 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).