Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-71-2023.pdf
PDF · 76.31 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/71/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. K.. X, XXX XX E. Y., proti odporcovi: Ľ. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX Q.P. N., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.07.2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2023 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil na nehnuteľný majetok odporcu záložné právo. Konkrétne malo ísť podľa navrhovateľa o rodinný dom, ktorého je odporca výlučným vlastníkom a ktorý ponúka v zmysle ním podanej inzercie na inzertnom portáli realitnej kancelárie Nestor Capital email: info@nestorcapital.sk, tel.: 0910/113331 na predaj.
2. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca sa voči nemu dopustil spáchania trestného činu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorým mu spôsobil majetkovú škodu vo výške 18.920,- eur, a to takým spôsobom, ako je popísane v obžalobe Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 02.06.2023, sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-XX, a ktorá bola 06.06.2023 doručená aj Okresnému súdu Humenné na prejedanie a rozhodnutie. Navrhovateľ zároveň zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý cez inzerciu ponúka na predaj. Navrhovateľ má preto dôvodnú obavu, že odporca sa snaží zbaviť predmetnej nehnuteľnosti, aby mu nemusel reálne nahradiť spôsobenú škodu trestným činom podvodu v celkovej výške 18.920,- eur.
3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ pripojil obžalobu Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 02.06.2023, sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-XX (Č.. B.. X).
4. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako "CSP"), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
13. Súd v prvom rade posúdil samotnú možnosť vykonať navrhovateľom navrhnuté zabezpečovacie opatrenia. Navrhovateľ v podanom návrhu ako jedinú listinu priložil kópiu obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné, sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 02.06.2023 z obsahu ktorej vyplýva, že odporca sa mal voči navrhovateľovi dopustiť trestného činu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že (cit. obžalobu č. l. 4) "...na základe ústnej dohody v mesiacoch apríl až jún roka 2021 vylákal od G. G. z Rovného, okr. Humenné finančné prostriedky vo výške 18.920 Eur, ktoré mu tento vo Výške 16.020 Eur vo viacerých platbách zaslal na bankový účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni na jeho syna M. T., taktiež dňa 10.05.2021 mu pri osobnom stretnutí v Bratislave na čerpacej stanici OMV pri Auparku odovzdal osobne v hotovosti sumu 2.500 Eur a v iný presne nezistený deň mu na rovnakom mieste osobne v hotovosti odovzdal sumu 400 Eur s tým, že pre neho z Českej republiky zabezpečí nákup motorových vozidiel, ktoré mali byť vyradené z armády Českej republiky a to 11 ks zn. PRAGA V3S, 3 ks zn. UVAZ, 1 ks zn. TATRA 815 a 1 ks náves valník, pričom aj napriek tomu, že mu ešte dňa 12.05.2021 napísal správu, z ktorej vyplýva, že tieto vozidlá už
boli zakúpené a vybavuje sa ich prevoz na Slovensko, tieto v skutočnosti nezakúpil a ani ich doposiaľ nedodal a peniaze mu nevrátil, čím takto G. G. spôsobil škodu vo výške 18.920 Eur."
14. Ako už súd uviedol vyššie, okrem predmetnej obžaloby navrhovateľ nepriložil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiaden iný dôkaz, ktorý v podanom návrhu označil. Konkrétne poukazoval na znenie inzerátu, prípadne hypertextový odkaz naň, avšak k návrhu tento pripojený nebol. Rovnako nebol k návrhu pripojený list vlastníctva, z ktorého by vyplývala špecifikácia nehnuteľnosti v súlade s ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ako kvalitatívna požiadavka na označovanie nehnuteľností.
15. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že dôvodom podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava navrhovateľa z exekúcie a to z dôvodu, že odporca sa mieni zbavovať majetku, aby sa vyhol náhrade škody spôsobenej trestným činom podvodu v celkovej výške 18.920,- eur
16. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP , nemal súd inú možnosť, ako návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť a to z dôvodu, že súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo len na veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty vo vlastníctve odporcu/dlžníka, čo v danom prípade nebolo splnené a nijak preukázané.
17. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľa prostredníctvom ním požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
18. Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol mal odporca vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené v bode II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.