Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-59-2012.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený AK: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: A. K., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/C, N., o zaplatenie 181,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 151,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 97,79 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 151,84 Eur od 23.8.2012 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia a ďalšie splátky sú splatné vždy každý nasledujúci mesiac až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1, uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona podľa ktorého rozhodol.
Súd v danom konaní rozhodoval o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal toho, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 181,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 181,84 Eur od 22.12.2006 do zaplatenia. Ešte pred otvorením pojednávania zobral svoj návrh v časti príslušenstva späť a žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 151,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 97,79 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 151,84 Eur od 23.8.2012 do zaplatenia. Svoj nárok si navrhovateľ uplatňoval z dôvodu neplnenia si záväzku zo zmluvy o úvere zo dňa 01.02.2006.
Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
V predmetnej veci odporkyňa uznala nárok navrhovateľa čo do dôvodu i výšky a preto súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nakoľko navrhovateľ zobral svoj návrh v časti istiny 30 Eur a príslušenstva z tejto istiny späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporkyňa vzhľadom na svoju finančnú situáciu, keď tohto času je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 231 Eur a žije sama v domácnosti, keď si musí hradiť výdavky s bývaním vo výške 150 Eur žiadala, aby jej súd žalovanú istinu aj s úrokmi povolil splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne. Vzhľadom na jej sociálnu situáciu a finančné problémy, ale tiež i s ohľadom na výšku žalovanej istiny, súd povolil odporkyni splácať žalovanú istinu s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Zároveň však súd poukazuje na § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. bol do Občianskeho súdneho poriadku zaradený novelou účinnou od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.
Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti resp. úmernosti. V danom prípade súd nepovažoval trovy konania za primerané. Tu súd vychádzal nielen z výšky žalovanej istiny, ale predovšetkým z toho, že obdobné návrhy podáva navrhovateľ opakovane.
Dôvodová správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne, a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.
Predmetom tohto konania je pohľadávka vo výške 151,84 Eur, teda pohľadávka nízka. Trovy konania, ktoré si uplatnil navrhovateľ vo výške 140,99 Eur považuje súd za neprimerane vysoké k žalovanej pohľadávke. Uvedené súd konštatuje aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že z úradnej činnosti má vedomosť o tom, že obdobné žaloby ako je táto, má navrhovateľ podaných značné množstvo s tým, že tieto sú v mnohých prípadoch upravované iba minimálne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, na zámer nariadenia a dôvodovej správny k nej, ale s prihliadnutím na sociálnu situáciu odporkyne, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 202 ods. 1 O.s.p. a § 207 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ je oprávnený podať odvolanie iba v časti splatnosti istiny a príslušenstva, v časti zastavenia konania a v časti trov konania a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.