Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-48-2012.pdf
PDF · 150.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. X. XXX/XX, XXX XX Y., bývajúceho na adrese E. C./XX, XXX XX G., štátne občianstvo: SR, proti odporkyni U.. U. F. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX/X, XXX XX Y. F., bývajúcej na adrese Y. F. XXX, XXX XX Y. F., štátne občianstvo: SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva R. F., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX, obidvom trvale bytom P. XX/X, XXX XX Y. F., bývajúcim na adrese Y. F. XXX, XXX XX Y. F., obidvaja štátne občianstvo: SR, obidvoch zastúpených J. práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa U. F., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne U.. U. F. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 16. 06. 2007 v Dolnej Strehovej, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dolná Strehová, vo zväzku 3, ročník 2007, na strane 49, pod poradovým číslom 01 r o z v á d z a.
Maloleté deti R. F., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude tiež zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého R. F., nar. XX. XX. XXXX sumou 180,- Eur mesačne a na výživu maloletého U. F., nar. XX. XX. XXXX sumou 180,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý na čas po rozvode manželstva stretávať sa s maloletými deťmi R. F., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 18.30 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti prevezme pred bytom odporkyne a odporkyni ich tiež pred jej bytom odovzdá.
Odporkyňa je p o v i n n á maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať ich navrhovateľovi.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 22. 10. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 23. 10. 2012 v spojení s jeho doplnením zo dňa 12. 12. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 13. 12.
2012 domáhal voči odporkyni rozvodu manželstva, ktoré s odporkyňou uzavreli dňa 16. 06. 2007 a súčasne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, synom R. F.i, nar. XX. XX. XXXX. a U. F., nar. XX. XX. XXXX. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa zoznámili v roku 1999. Postupom času ich vzťah sa prehĺbil a po 8 ročnej známosti uzatvorili manželstvo. Na začiatku manželstva žili v spoločnej domácnosti v V. neskôr bývali u jeho rodičov v Y. a po narodení maloletých detí bývali u rodičov odporkyne v Y. F.. V decembri 2009 sa presťahovali bývať do nájomného bytu v F., kde s odporkyňou bývali v spoločnej domácnosti do mája 2010. V ich manželstve sa začali prejavovať roztržky počas spoločného bývania u svokrovcov. V tomto čase došlo k vážnemu narušeniu medziľudských vzťahov medzi ním a rodičmi odporkyne, čo vyúsťovalo i do hádok medzi ním a odporkyňou. Nezhody vznikali ohľadom chodu domácnosti, názorov na starostlivosť o deti. Boli tu výčitky zo strany odporkyne, že preferuje prácu pred rodinou, vznikali nezhody v oblasti financií. V tejto dobe nastalo jeho odcudzenie od odporkyne, pričom neprekonateľné názorové rozdiely pokračovali medzi ním a odporkyňou, i keď sa presťahovali bývať do nájomného bytu v F.. Spolužitie s odporkyňou za danej situácie sa pre neho stalo neznesiteľným a preto sa snažil doma zdržiavať čo najmenej. Vo februári 2010 sa zoznámil s terajšou svojou priateľkou, keď po nezhodách a priznaní sa v máji 2010 k mimomanželskému vzťahu sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, keď tento stav pretrváva dodnes. K odporkyni stratil citový vzťah, pričom nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 04. 01. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 06. 02. 2013 k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s navrhovateľom uzavreli manželstvo po 8 ročnej známosti. Po uzavretí manželstva o nejaký čas otehotnela. Hneď od prvej chvíle s navrhovateľom vedeli, že čakajú dvojčatá. Aj napriek rizikovému tehotenstvu budúcnosť riešili a plánovali spoločne ako budúca rodina. Mala však pocit, že v čase odlúčenia, keď bola hospitalizovaná v súvislosti s tehotenstvom, začalo sa pravdepodobne niečo z navrhovateľovej strany zhoršovať niekde vnútorne. Deti sa narodilo predčasne. Ako rodina prežívali dni a noci plné únavy, stresu a tieto chvíle boli zaťažujúce pre nich, ako pre mladých rodičov. Namiesto radostného obdobia z rozrastania rodiny sa ich život točil okolo navrhovateľovho citového chladnutia voči nej, ako aj k jej a jeho rodine, priateľom. Prehliadala zmeny jeho nálad, aj malé klamstvá. Skôr bola smutná z toho, že sa uzatvára „do seba“, prestával z času na čas s ňou komunikovať. Nereagoval ani na jej požiadavku, aby sa odsťahovali od jej rodičov, pokiaľ nedostanú byt. Od narodenia detí po dobu dvoch rokov riešili diagnózu hyperaktivity obidvoch detí. V roku 2009 sa presťahovali bývať do prvého svojho bývania ako rodina, do bytu v F., kde strávili i prvé spoločné Vianoce. Prebdené noci, navrhovateľove povinnosti a celkový priebeh tohto obdobia nedávali odrazu ich manželstvu priestor na diskusiu, riešenie spoločných problémov. Navrhovateľ chvíľami akoby strácal záujem o vzájomnú komunikáciu, aj o rodinu. Zhodli sa, že ide o manželskú krízu z množstva povinností a stresu a že navštívia manželskú poradňu. Nestalo sa tak, a tak zostala zoči-voči skutočnosti, že navrhovateľ si asi našiel známosť, čo jej neskôr i potvrdil. Prežívala v tomto období hlbokú depresiu, z ktorej ju sčasti vytrhávali spoločné chvíle, keď akoby sa nič nedialo. Vedeli sa zasmiať, rozprávať, pri dobrej nálade išli na spoločné nákupy, výlety, aj keď to nebolo jednoduché. Ich spoločný intímny život tiež nepoľavoval, navrhovateľ sa k nemu nevyjadroval negatívne, teda dúfala, že ochladenie prejde. Jej prianie sa nestalo skutočnosťou. V niektorých momentoch, keď jej navrhovateľ pomáhal doma, začal ju obviňovať z vecí, ktoré jej vnútorne ubližovali, týkali sa domácnosti, jej povahy, financií. Dôvody konfliktov alebo zlej navrhovateľovej nálady boli pre ňu často prekvapujúce. Ona tiež vždy nebola v takom rozpoložení, žeby nereagovala podráždene. Snažila sa však nájsť „spoločnú reč“. Veľmi jej chýbala navrhovateľova veselosť, schopnosť zvládať s nadhľadom záťažové situácie, veľmi jej chýbala jeho podpora. Raz jej bez okolkov a emócií oznámil, že bude lepšie pre ňu, i pre deti, keď sa domov už nevráti. Že ju však bude finančne podporovať. Iné vysvetlenie nepodal. Nebol to však jediný šok, čoskoro zistila, že navrhovateľ toto rozhodnutie neurobil asi narýchlo a pravdepodobne odchod plánoval so svojou teraz už partnerkou. Navrhovateľ odišiel ku svojej terajšej partnerke, u ktorej žije doteraz v máji 2010. Po uzavretí manželstva s navrhovateľom pre ňu nastala nová životná etapa. Pre ňu sa stalo prioritou vytvoriť pevné rodinné zázemie, kde by si boli všetci rovnocenní, a našli to, čo im možno v ich rodinách chýbalo. Nemali vážnejšie zdravotné, citové alebo finančné problémy. V práci sa navrhovateľovi darilo a stav, ktorý nastal ona vnímala skôr ako reakciu na akýsi stereotyp, odmietanie udržiavať komunikáciu, keď ju mrzelo, a mrzí, že navrhovateľ sa nestotožnil so vzniknutými skutočnosťami v ich živote a našiel spôsob, ako situáciu zmeniť vo svoj prospech a odpútať sa. K narušeniu vzťahov došlo nielen v ich domácnosti, vzťahy dlhodobo viazli aj v rodine navrhovateľa. Navrhovateľ sa čoraz arogantnejšie správal kvôli drobnostiam k nej, k svokrovcom, k matke, k sestre, ku kamarátom. Boli veľmi zaskočený touto
jeho zmenou a tiež na druhej strane viditeľnou utiahnutosťou. Konflikty vznikali aj v oblasti financií, o práci a financiách sa prestal s ňou baviť. Ľudí okolo seba akoby považoval zrazu za menejcenných, či už kvôli vzdelaniu, schopnosti pracovať, kvôli znalostiam a zručnostiam. Po opadnutí emócií od septembra 2011 do marca 2012 súkromne riešili rodinný, manželský a partnerský vzťah. V tomto čase bola za to, že bude bojovať za záchranu manželstva. Navrhovateľ však akoby sa prispôsobil situácii, ktorá je, a nechce sa už vracať, keď už raz odišiel. Ďalším rozhodujúcim faktom podľa nej je žiaľ stanovenie diagnózy u detí, keď v roku 2012 bolo zistené, že obidve deti trpia rôznymi formami dg. Autizmus. Deti boli v čase odchodu navrhovateľa vystavené silnému emocionálnemu šoku. Navyše deti s touto diagnózou majú nepredvídateľné záchvaty, nečakané reakcie, afekty, útočné správanie a v takýchto chvíľach si uvedomuje, v akej situácii ich navrhovateľ nechal. Snažila sa to navrhovateľovi naznačiť, žiaľ neuspela, keď ich komunikácia s navrhovateľom viazne. S podaným návrhom sa nestotožňuje a nesúhlasí s návrhom vo forme, ako bol podaný, keď z návrhu je zrejmé, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza by nemali znamenať koniec ich manželstva a rodiny ako celku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa 16. 06. 2007 v Dolnej Strehovej, toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolná Strehová vo zväzku 3, ročník 2007, na strane 49, pod poradovým číslom 01. Obidvaja sú slovenskej národnosti, slovenskými štátnymi občanmi, u obidvoch z nich ide o manželstvo prvé, posledné spoločné bydlisko ako manželia mali na adrese F.. Z manželstva navrhovateľa a odporkyne pochádzajú dve maloleté deti, synovia R. F., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX.
Z výsluchu navrhovateľa, ako účastníka konania súd zistil, že inicioval rozvodové konanie preto, lebo s odporkyňou nežijú skoro 3 roky v spoločnej domácnosti. Od mája 2010 žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, priateľkou, s ktorou nadviazal mimomanželský vzťah vo februári 2010. Ide o ženu rozvedenú, ktorá má jedno maloleté dieťa vo veku 16 rokov, ktoré sa nenachádza v jej osobnej starostlivosti. Zvrat v ich manželstve s odporkyňou nastal vtedy, keď žili u rodičov odporkyne. V tomto čase začalo dochádzať k názorovým podstatným rozdielom medzi ním a odporkyňou, ale aj medzi ním a rodičmi odporkyne. Názory boli rozdielne na chod domácnosti, na výchovu detí, na financie. Počas celého spolužitia s odporkyňou „kasu“ držal on, avšak odporkyni nič nechýbalo, keď zabezpečoval finančne celý chod domácnosti on. Odporkyňa mu začala však v oblasti financií vyčítať, že zle hospodári, že stále si musí od neho peniaze pýtať. On jej vždy ohľadne peňazí povedal, že keď bude niečo potrebovať, aby si peniaze na to od neho pýtala. Nemala prístup k spoločným peniazom, ktoré boli na jeho účte, čo vyúsťovalo k názorový rozdielom. Problémy boli aj pri výchove detí, odporkyňa však v tejto oblasti od neho žiadala, aby sa do výchovy detí nestaral. Tiež sa stávalo, že dvakrát do týždňa chodieval neskôr z práce, čo mu vyčítala. Odporkyňu si váži ako matku svojich detí, akceptuje ju, váži si to, čo robí pre ich deti, ale to je asi všetko. S priateľkou plánujú spoločnú budúcnosť. Počas troch rokov ako žijú s odporkyňou oddelene v podstate nekomunikujú vôbec, len ohľadne výchovy detí. I v období, keď už bývali sami na F., kríza pokračovala, odporkyňa pociťovala tiež napätie, lebo sa hádali. Vyjadrovala sa v tom zmysle, že nech počká, kým deti pôjdu do školy, že potom sa rozvedú. Určite nevidí perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Kríza v ich manželstve nastala skôr, než sa zoznámil s terajšou priateľkou. Názorové rozdiely sa medzi nimi prejavili asi po roku po uzavretí manželstva a to vtedy, keď prišli deti a bolo treba okrem iného riešiť i otázku bývania.
Z výsluchu odporkyne, ako účastníčky konania súd zistil, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva v takej podobe, ako ho podal navrhovateľ. S navrhovateľom sa poznali pred uzavretím manželstva dosť dlho, istý čas žili pred uzavretím manželstva i v spoločnej domácnosti. Je pravdou, že kríza v ich partnerskom vzťahu nastala, nastala v čase, keď bývali u jej rodičov. Nebolo to však pre nejaké názorové rozdiely, ale bolo to preto, že navrhovateľ sa začal od nej, od rodičov a od rodiny separovať, začal sa odcudzovať. Prvá kríza v ich partnerskom vzťahu nastala asi 10 mesiacov potom, ako sa narodili deti. V tomto čase navrhla navrhovateľovi, aby sa z domácnosti jej rodičov odsťahovali. Navrhovateľ však už v tomto období nemal záujem to riešiť. Akoby to bolo pre neho nepodstatné. Je pravdou, že v tomto čase, keď bývali u jej rodičov, chod domácnosti riešila jej matka. Uvedomovala si, že je to zásah do
ich súkromia, ale v tomto čase bola vyťažená prácou s deťmi a na ostatné jej nezostával čas. Bývali v matkinom dome, preto sa varilo spoločne. Prvého pol roka po narodení detí v podstate ani nebolo možné, aby sa z domácnosti jej rodičov odsťahovali, pretože by sama starostlivosť o maloleté deti nezvládla. Výrazne pri starostlivosti o maloleté deti jej pomáhala matka. Čo sa týka financií, pociťovala to tak, keďže navrhovateľ hospodáril s peniazmi a ona k peniazom nemala prístup len, keď si peniaze vypýtala, že je to ponižovanie. Keď bývali v spoločnej domácnosti ešte ako slobodní, mali každý účet sám. Keď uzavreli manželstvo, všetky peniaze dali na jeden účet, spočiatku bola uvedená ako spoludisponent k účtu, neskôr navrhovateľ toto jej právo spoludisponenta s účtom zrušil. Na chod domácnosti u jej rodičov ničím neprispievali s tým, že peniaze si šetrili na byt v F.. Je pravdou, že počas spolužitia u jej rodičov vznikali drobné konflikty. Keď im bol pridelený nájomný byt v F., presťahovali sa bývať v decembri 2009 do F.. Vo februári 2010 jej na to navrhovateľ oznámil, že má priateľku. Od mája 2010 nežijú s navrhovateľom v spoločnej domácnosti. Ona inú známosť nemá, a ani nemala. Jej vzťah k navrhovateľovi je zmiešaný, skôr je to smútok, než hnev, a sú tam i citové väzby. Za dnešnej situácie si však nemyslí, žeby obnovili manželské spolužitie, pretože navrhovateľ nemá na tom záujem. Je pravdou, že v ich manželstve nastala kríza, ktorú bolo potrebné riešiť, ale navrhovateľ sa obrátil úplne iným smerom.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozviesť manželstvo len v prípade, ak je preukázaná existencia zákonných dôvodov na rozvod manželstva uvedených v citovaných ustanoveniach. Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania dospel k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a vážne rozvrátené, pričom si neplní žiadnu zo základných funkcií manželstva, a to ani ekonomickú, ani biologickú a ani výchovnú. Obidvaja manželia zhodne potvrdili, že problémy v ich manželstve nastali asi rok po narodení maloletých detí. V tomto čase manželia žili u rodičov odporkyne, kedy sa začali vyhrocovať problémy medzi manželmi najmä v oblasti hospodárenia a nakladania s financiami. Celý chod domácnosti finančne zabezpečoval navrhovateľ, ktorý pracoval, odporkyňa zabezpečovala každodennú starostlivosť o dve maloleté deti, dvojičky. Finančne bola závislá od navrhovateľa, ktorý riadil finančný chod domácnosti a to sám. Odporkyni odovzdával síce peniaze, ale len na vyžiadanie, čo odporkyňa pociťovala ako ponižovanie, keď sama nemohla s finančnými prostriedkami nakladať, i keď nepoprela, že navrhovateľ dostatočným spôsobom po finančnej stránke zabezpečoval rodinu. Nepochybne k problémom v partnerskom vzťahu sa pridružilo i to, resp. tá skutočnosť, že chod domácnosti tak, ako uviedla odporkyňa zabezpečovala jej matka, keďže sama starostlivosť o dve maloleté deti, dvojičky a o rodinu nezvládala, v tomto jej vypomáhala matka. Vznikali tu problémy medzi navrhovateľom a i rodičmi odporkyne, odporkyňa ich hodnotila ako drobné konflikty, i keď si uvedomovala, že chod aj ich domácnosti v podstate riadi jej matka, čo chcela riešiť odsťahovaním sa od svojich rodičov, keď uvedené navrhla i navrhovateľovi. V podstate odchod od jej rodičov po narodení maloletých detí do pol roka ich veku ani nebol možný, pretože sama, nakoľko navrhovateľ pracoval a zostával niekedy i dlhšie v práci by starostlivosť o deti
nezvládla, keď v tejto starostlivosti jej výrazne vypomáhala matka. Odporkyňa potvrdila, že už v tomto období, teda v období žitia u jej rodičov však nastala v ich manželstve s navrhovateľom kríza, navrhovateľ sa začal citovo odcudzovať. V novembri 2009 sa s navrhovateľom odsťahovali od jej rodičov, keď nadobudli do nájmu v F. byt a mali možnosť sami riadiť chod domácnosti. Uvedené však neprispelo k zlepšeniu partnerského vzťahu, naopak navrhovateľ riešil krízu v manželstve tým, že si vo februári 2010 našiel novú známosť, a v máji 2010 ukončil spolužitie s odporkyňou. Od tohto času žije so svojou priateľkou, s ktorou podľa vyjadrenia plánuje spoločnú budúcnosť. Od mája 2010 manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, známosť navrhovateľa pretrváva, táto trvá takmer už 3 roky. Za danej situácie potom nie je predpoklad, aby manželstvo účastníkov obnovilo si svoje funkcie, teda nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia medzi manželmi. Perspektíva zlepšenia tohto stavu nie je reálna, pretože rozvrat manželstva je hlboký a dlhodobý, pričom navrhovateľ nemá snahu o obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko tento stav pretrváva dlhodobo, tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že manželstvo účastníkov je len formálnym vzťahom, ktorého umelé udržiavanie nemá spoločenský význam a keďže v rámci takéhoto vzťahu nemôžu byť plnohodnotne realizované žiadne funkcie manželstva, neexistujú ani žiadne relevantné skutkové a právne dôvody na to, aby nedošlo k rozvodu manželstva účastníkov, i keď odporkyňa výslovne neprejavila súhlas s rozvodom manželstva. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol, keď príčiny rozvratu manželstva súd videl v tom, že v manželstve účastníkov vznikli problémy po narodení maloletých detí, dvojičiek, čo výrazne zaťažilo partnerský vzťah manželov, manželia nemali vytvorenú samostatnú domácnosť v zmysle samostatného bývania, spolužitie manželov s rodičmi odporkyne prinášalo problémy, manželia mali nezhody a to krátko po uzavretí manželstva, teda asi rok po narodení maloletých detí v hospodárení, v oblasti financií, pri chode domácnosti, partnerská kríza sa prehlbovala, manželia ju neriešili kým z pohľadu partnerstva kríza ešte bola riešiteľná, navrhovateľ krízu riešil mimomanželskou známosťou, čím zásadne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 Zákona o rodine, a to povinnosť manželov byť si verní, i keď obidvaja manželia zhodne potvrdili, že navrhovateľova známosť bola len dôsledkom partnerskej krízy. Rozvodom manželstva účastníkov konania sa nič nemení na pomeroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, i keď sú to deti v útlom veku, pretože rodičia i tak nežijú v spoločnej domácnosti, teda maloleté deti nie sú vychovávané v spoločnej rodine rodičov. Teda rozvod manželstva rodičov maloletých detí sa ich pomerov nedotkne, lebo ich otec i tak žije od mája 2010 oddelene u priateľky, je to takmer 3 roky, teda ide o dlho trvajúci stav, a keďže nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia medzi manželmi, nebol dôvod ani z tohto pohľadu nevyhovieť návrhu na rozvod manželstva.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obdivom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti R. F., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX.
Zo spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, spisovej značky 7P/75/2010 súd zistil, že rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom pred rozvodom manželstva boli upravené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/75/2010-48 zo dňa 04. 10. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 10. 2010. Na základe tohto rozsudku maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi maloletých detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom 04. 08. 2010 výživným po 150,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, styk otca s maloletým deťmi bol upravený na každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V tomto čase otec maloletých detí bol zamestnaný u spoločnosti EMOS SK, s.r.o., Hlinická 409/22, 014 01 Bytča, keď dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 770,80 Eur, matka maloletých detí v tomto čase bola nezamestnaná, jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 164,- Eur mesačne. Obidvaja rodičia v tomto čase mali vyživovaciu povinnosť jedine k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen, spisovej značky 16C/187/2010 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Zvolen, č.k. 16C/187/2010-32 zo dňa 17. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 02. 2011 bol schválený súdny zmier medzi manželmi, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu odporkyne manželským výživným v sume 70,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám odporkyne a to od 01. 12. 2010.
Obidvaja rodičia na čas po rozvode manželstva sa dohodli na osobnej starostlivosti o maloleté deti s tým, že súhlasne žiadali, aby po rozvode súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že ich táto bude zastupovať a spravovať ich majetok. O osobnej starostlivosti o maloleté deti žiadali rozhodnúť v zmysle rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/75/2010-48 zo dňa 04. 10. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 10. 2010. Navrhovateľ žiadal v zmysle tohto rozsudku upraviť aj jeho styk s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva, keď žiadal, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Odporkyňa žiadala tento styk rozšíriť tak, aby otec maloletých detí bol oprávnený sa s nimi stretávať na čas po rozvode manželstva každý párny týždeň v mesiaci, ale už od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., keďže vzťah otca s maloletými deťmi je dobrý, a deti majú pozitívny vzťah k otcovi. Navrhovateľ sa nebránil takémuto rozšíreniu styku, avšak žiadal ho upraviť od piatka od 19.00 hod. alebo od 20.00 hod. do nedele do 18.00 hod., keďže z pracovných dôvodov by časovo nemohol prevziať deti už v piatok o 18.00 hod., keďže sa stáva, že končí v piatok prácu i neskôr. S maloletými deťmi sa stretáva pravidelne v domácnosti svojej matky každý druhý víkend od soboty do nedele, čo odporkyňa potvrdila.
Kolízny opatrovník v správe zo dňa 20. 02. 2013 uviedol, že rodina je vedená v evidencii od roku 2010 a to na základe konania o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 04. 10. 2010 sp. zn. 7P/75/2010 zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal vyživovacou povinnosťou 150,- Eur na každé z detí. Orgán SPOD a SK nevykonával pre rodinu opatrenia SPOD a SK, tiež nedisponuje negatívnymi poznatkami o rodine, celkovú starostlivosť a výchovný prístup matky k maloletým deťom hodnotí kladne.
Rešpektujúc prejav vôle rodičov, ako i stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý hodnotí výchovný prístup matky k maloletým deťom kladne, a tento nezistil v starostlivosti matky o maloleté deti nedostatky, súd obidve maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a tiež spravovať ich majetok, rešpektujúci i tak súdnu úpravu Okresného súdu Veľký Krtíš vykonanú rozsudkom č.k. 7P/75/2010-48 zo dňa 04. 10. 2010, právoplatným dňa 12. 10. 2010, keď matka maloletých detí zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti riadne, otec nevzniesol žiadne výhrady k starostlivosti matky o maloleté deti, napokon matka každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti od ich narodenia i zabezpečuje, keď potom ani na čas po rozvode manželstva rodičov nebol dôvod meniť výchovné prostredie maloletých detí, a maloleté deti preto súd ponechal v starostlivosti matky i na čas po rozvode manželstva. Čo sa týka úpravy styku, túto od predchádzajúcej súdnej úpravy
zmenil, ale len v tom, že otec na čas po rozvode manželstva je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci už od piatka od 18.30 hod. do nedele do 18.00 hod., keď je v záujme maloletých detí, aby styk otca s maloletými deťmi bol čo najširší, otec neuvádzal, žeby matka bránila mu v styku s maloletými deťmi, s maloletými deťmi sa pravidelne stretáva každý párny týždeň v mesiaci podľa doterajšej súdnej úpravy a to v domácnosti svojej matky, keď potom bolo dôvodné vyhovieť požiadavke matky a upraviť tento styk so začiatkom stretávania už v piatok, avšak nie o 18.00 hod., ale o 18.30 hod., keď je na otcovi, aby si zabezpečil svoje pracovné povinnosti tak, aby deti o 18.30 hod. v piatok v párnom týždni v mesiaci vyzdvihol pred bytom matky, neskoršia hodina vzhľadom na vek maloletých detí neprichádzala do úvahy, pretože maloleté deti, nakoľko otec sa s nimi stretáva v domácnosti svojej matky istý čas musia stráviť na ceste pri presune do domácnosti matky otca maloletých detí, následne sa musia pripraviť na spanie, upokojiť sa, zvládnuť zmenu prostredia z matkinho na otcove, keď potom bolo dôvodné začiatok styku upraviť na 18.30 hod.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Obidvaja rodičia majú dve vyživovacie povinnosti, a to len k deťom pochádzajúcim z manželstva. Matka je nezamestnaná, od 01. 01. 2013 poberá rodičovský príspevok pri zabezpečení riadnej starostlivosti o maloleté deti v sume 249,50 Eur mesačne, tiež poberá rodinné prídavky na deti v sume 46,20 Eur mesačne od 01. 01. 2013, ako to súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 31. 03. 2013. Nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 30. 01. 2013, nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dôchodkové dávky, ani nemocenské dávky, ako súd zistil zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš zo dňa 30. 01. 2013, tiež nepoberá okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov žiadne dávky alebo príspevky k dávkam v hmotnej núdze, ako to súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 31. 01. 2013. Otec maloletých detí je zamestnaný u spoločnosti EMOS SK s.r.o., Hlinická 409/22, 014 01 Bytča, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 961,56 Eur, ako to súd zistil z jeho mzdového listu za rok 2012, ktorý bol predložený jeho zamestnávateľom dňa 31. 01. 2013. Otec maloletých detí poberá i daňový bonus na maloleté deti, ktorý nebol zahrnutý do tohto výpočtu jeho priemerného mesačného čistého príjmu. Otec maloletých detí podľa Mestského úradu Y. zo dňa 04. 02. 2013 je prihlásený k trvalému pobytu na adrese M. R. X. XXX/XX, Y., matka maloletých detí podľa správy obce Y. F. zo dňa 11. 02. 2013 žije toho času v prenajatom bytu v obci so svojimi maloletými synmi, je na predĺženej rodičovskej dovolenke, nakoľko synovia sú zdravotne postihnutí a preto si vyžadujú zvýšenú starostlivosť. O svoje deti sa stará s láskou a trpezlivo.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 19. 02. 2013 súd zistil, že otec maloletých detí nežije na adrese svojho trvalého pobytu, ale žije v G. na adrese E. C./XX v spoločnej domácnosti s priateľkou. Daný byt má vo vlastníctve jeho priateľka. Počas úpravy styku s maloletými deťmi otec sa zdržiava na adrese Y., O. mieru XX, keď na tejto adrese byt patrí matke otca maloletých detí. Jedná sa o 3-izbový byt, kde deti majú k dispozícii vlastnú izbu zariadenú zostavou nábytku do detskej izby a majú tu aj svoje samostatné lôžka. Otec maloletých detí je zamestnaný vo firme EMOS SK v Bytči ako obchodný zástupca pre stredné Slovensko. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.100,- Eur. Z tohto mesačne prispieva na úhradu výdavkov spojených s bývaním (nájom, inkaso) sumou 100,- Eur, taktiež mesačne uhrádza poistky pre maloletých synov a svoju poistku v celkovej sume 100,- Eur.
Riadne a načas si plní svoju vyživovaciu povinnosť spolu v sume 300,- Eur. Maloletým synom sa snaží prispievať aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Otec maloletých detí sa vyjadril, že s maloletými synmi má vytvorený veľmi dobrý vzťah, pravidelne s nimi strávi v domácnosti svojej matky každý druhý víkend od soboty do nedele.
Rodičia maloletých detí na čas po rozvode manželstva sa nevedeli dohodnúť na výške výživného pre maloleté deti. Otec navrhoval určiť výživné pre maloleté deti v sume po 150,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, matka žiadala určiť výživné pre maloleté deti v sume 200,- Eur mesačne pre každé dieťa zvlášť, čo odôvodňovala zvýšenými nákladmi v súvislosti so zdravotným stavom detí.
Z výsluchu otca ako účastníka konania súd zistil, že tento priemerne mesačne v čistom zarába 1.000,- Eur, z čoho platí 300,- Eur výživné pre maloleté deti, manželské výživné 70,- Eur mesačne. Pôžičky nespláca žiadne. Každému z maloletých detí platí poistku v sume 40,- Eur mesačne. Tiež si platí svoju životnú poistku v sume 60,- Eur mesačne. Jeho výdavky na bývanie predstavujú sumu 120,- Eur mesačne. Keďže deti chodia k nemu každý druhý týždeň, má s tým spojené výdavky na naftu, na jedlo, deťom kupuje hračky a skoro každý mesiac i oblečenie. Nevlastní nehnuteľný majetok, ani cenný hnuteľný majetok. Motorové vozidlo, ktoré využíva v súvislosti s činnosťou obchodného zástupcu je firemné, s činnosťou obchodného zástupcu všetky výdavky mu hradí zamestnávateľ. Vlastnil motorové vozidlo, ale v minulosti, toto bolo pokazené, boli by vysoké náklady na jeho opravu, takže ho predal za sumu 2.600,- Eur, keď z tejto sumy matke maloletých detí nedal žiadnu čiastku. Jeho priateľka pracuje, je zamestnaná, zarába tiež priemerne v čistom mesačnom 1.000,- Eur.
Z výsluchu matky, ako účastníčky konania súd zistil, že táto zabezpečuje maloletým deťom celodennú starostlivosť, 3-krát týždenne na 4 hodiny s maloletými deťmi navštevuje predškolské špeciálne zariadenie. Toto navštevuje s maloletými deťmi v Lučenci, s čím má zvýšené náklady na dopravu. Maloleté deti navštevujú toto predškolské zariadenie od septembra 2012. Deti sprevádza so svojou matkou. Buď chodia autobusom, alebo ich odvezie jej otec. S týmto má zvýšené výdavky 60,- Eur mesačne na dopravu, poberá však na toto príspevok od sociálneho úradu. S deťmi pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu v Banskej Bystrici raz za pol roka, od nového roka s maloletými deťmi navštevuje všeobecnú detskú lekárku, resp. lekára vo Veľkom Krtíši, pretože pôvodný ošetrujúci detský lekár maloletých detí zomrel, s čím má zvýšené výdavky na cestovné. S deťmi tiež navštevuje urologickú ambulanciu v Lučenci polročne, s čím má výdavky na dopravu. Od septembra minulého roku s deťmi navštevuje špeciálne centrum vo Zvolene Symbia, toto navštevuje raz polročne, s čím má výdavky na dopravu. Deťom zakupovala homeopatické prípravky, avšak potrebuje peniaze na cestovné, tak zmenila túto liečbu na vitamínové prípravky pre maloleté deti, s čím má výdavky mesačne priemerne od 40,- do 60,- Eur pre obidve deti. Raz polročne ďalej navštevuje i alergologickú ambulanciu s deťmi v Lučenci. Jej príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloleté deti, výživné otec platí v sume 300,- Eur mesačne, tiež poberá manželské výživné od otca maloletých detí v sume 70,- Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľný majetok, ani cenný hnuteľný majetok. Výdavky má s bývaním 200,- Eur mesačne na nájom, pôžičky nespláca žiadne, ďalej má výdaje na svoje osobné potreby, tiež má zvýšené výdavky spojené s tým, že maloleté deti od septembra 2012 začali navštevovať predškolské zariadenie. Jej výdavky spolu priemerne na mesiac činia 760,- Eur.
Zo správ psychologickej ambulancie PhD. Daniela Jánošíková, Kalinčiakova 29 917 01 Trnava zo dňa 12. 03. 2012 súd zistil, že u obidvoch maloletých detí bola zistená ako pervazívna vývinová porucha - detský autizmus F 84.0 (z prognostického hľadiska možno zvažovať aj susp. vysoko funkčný autizmus).
Podľa rozhodnutia Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri Základnej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím internátnej, Karola Supa 48, 984 03 Lučenec, Č.j.: 419/2012 a Č.j.: 418/2012 zo dňa 26. 06. 2012 obidve maloleté deti boli prijaté do Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri tejto základnej škole s platnosťou od 26. 06. 2012.
Podľa lekárskych posudkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, číslo spisu: A/2012/12034 a číslo spisu A/2012/12035 zo dňa 07. 05. 2012 súd zistil, že u maloletých ide o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, keď lekárske posudky boli vydané na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., keď z týchto lekárskych posudkov vyplýva, že u maloletých detí zhľadiska klinickej diagnózy bola zistená pervazívna vývinová porucha - detský autizmus s poruchou správania F84, s mierou funkčnej poruchy v percentách: 70 %.
Podľa posudkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 16. 05. 2012, číslo A/2012/12044/LEK a číslo: A/2012/12045/LEK obidve maloleté deti majú naďalej zistený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Ďalšia kontrola zdravotného stavu posudkovým lekárom nebola stanovená, keďže u maloletých detí sa jedná o stav trvalý.
Súd s prihliadnutím na takto zistené pomery obidvoch rodičov, majetkové, osobné, ako aj zárobkové, tiež s prihliadnutím na zistené pomery maloletých detí a ich potreby dospel k záveru, že je dôvodné určiť zo strany otca za súčasného stavu výživné pre maloleté deti v sume po 180,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Obidvaja rodičia majú vyživovacie povinnosti len voči deťom pochádzajúcim z manželstva, žiadne iné vyživovacie povinnosti nemajú. Matka maloletých detí je nezamestnaná, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav obidvoch maloletých detí zabezpečuje maloletým deťom celodennú starostlivosť. Príjem má z rodičovského príspevku, keďže je na predĺženej rodičovskej dovolenke a to v sume 249,50 Eur mesačne, keď tiež poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 46,20 Eur mesačne, príspevok na dopravu v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí 60,- Eur mesačne a výživné od otca maloletých detí pre seba v sume 70,- Eur mesačne, tiež výživné pre maloleté deti od otca maloletých detí v sume 300,- Eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá. Otec maloletých detí je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 961,16 Eur, žiaden iný príjem nemá, ešte poberá daňový bonus na obidve maloleté deti, ktorý pre účely výšky výživného súd nezahrnul do čistého priemerného mesačného príjmu 961,16 Eur. Podľa vyjadrenia matky maloletých detí, tento daňový bonus jej neodovzdáva. Matka maloletých detí preukázateľne pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí sa nemôže zamestnať, teda inak si nemôže zabezpečiť žiaden iný príjem. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného u maloletých detí bola diagnostikovaná pervazívna vývinová porucha - detský autizmus F84.0, keď z prognostického hľadiska možno zvažovať u nich aj susp. vysoko funkčný autizmus, ako to vyplýva zo správ psychologickej ambulancie PhD. Daniely Jánošíkovej, Trnava zo dňa 12. 03. 2012. Maloleté deti od 26. 06. 2012 boli zaradené do Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri Základnej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím internátnej v Lučenci, od septembra 2012 navštevujú predškolské zariadenie podľa vyjadrenia matky 3-krát týždenne na 4 hodiny. Matka maloletých detí má s týmto zvýšené výdavky pre maloleté deti na dopravu, na čo je jej poskytovaný príspevok zo sociálneho úradu v sume 60,- Eur mesačne. Maloleté deti však navštevujú odborné ambulancie, neurologickú, urologickú a alergologickú raz polročne, s čím má matka zvýšené výdavky na dopravu, ale predovšetkým má zvýšené výdavky na dopravu v súvislosti s návštevou všeobecného detského lekára maloletých detí od roku 2013. Od poslednej súdnej úpravy výživného pre maloleté deti sa zmenili pomery matky a maloletých detí i v tom, že matka maloletých detí si vytvorila samostatnú domácnosť, býva v prenajatom byte, teda má vyššie náklady na nájomné a s tým spojené výdavky, ako keď bývala s rodičmi v čase poslednej, resp. predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Otcov príjem sa zvýšil od tejto predchádzajúcej súdnej úpravy výživného zo sumy 770,80 Eur mesačne na sumu 961,16 Eur mesačne, keď potom súd na základe uvedených skutkových okolností prihliadnuc tiež na to, že matka maloletých detí zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti každý deň a vyvažuje tak časť svojej peňažnej vyživovacej povinnosti touto starostlivosťou voči maloletým deťom, podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 180,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, keď maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Je pravdou, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti každý druhý víkend, že má náklady na dopravu v súvislosti s presunom maloletých detí, ale vzhľadom na jeho zistený príjem i popri tom je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v sume 180,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Navyše rozvodom manželstva matka maloletých detí stratí nárok na manželské výživné v sume 70,- Eur mesačne, čiže bude odkázaná na výživu len z rodičovského príspevku. Priznanou výškou výživného pre maloletého deti nateraz podľa názoru súdu bude dostatočne zabezpečená riadna výživa a všetky odôvodnené potreby maloletých detí.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).