Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-2463-2010.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/2463/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Linde Gas k. s., Odborárska 23, Bratislava, IČO: 31 373 861, zast. Mgr. Martou Záhorskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Odborárska 23, proti povinnému: CHANEL spol. s r. o., Němcovej 28, Košice, IČO: 36 580 741, o vymoženie 1.321,83 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 22, pod sp. zn. EX 1374/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 99,53 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 11. 2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 21. 1. 2011, bola vykonaním exekúcie poverená súdna exekútorka Mgr. Marcela Zummerová.
Dňa 8. 6. 2011 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 9. 5. 2011, s odôvodnením, že súdna exekútorka oznámila oprávnenému listom zo dňa 28. 4. 2011, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného, a to aj na základe osobného šetrenia exekútora v mieste podnikania povinného. Povinný ako podnikateľský subjekt nevykonáva žiadnu činnosť za účelom dosiahnutia zisku už niekoľko rokov. V rámci exekučného konania neboli vymožené žiadne peňažné prostriedky, nakoľko povinný nemá bankové účty. Povinný nie je držiteľom, ani vlastníkom motorového vozidla, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Povinný podnikal v prenajatých priestoroch. Vzhľadom exekútorkou zistené skutočnosti oprávnený navrhol zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1. písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe predložených listín má súd za preukázané, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie, k čomu dospela súdna exekútorka po dôkladnom šetrení jeho majetkových pomerov a teda na základe existujúceho zákonného dôvodu súd zastavil exekúciu podľa citovaného § 57 ods. 1 písm. h), pričom prihliadol aj na návrh oprávneného o zastavenie exekúcie z
titulu nemajetnosti povinného, ktorú zaslal exekútorovi po tom, čo bol súdnou exekútorkou oboznámený s priebehom exekúcie. V nadväznosti na uvedený dôvod zastavenia exekúcie súd rozhodoval o trovách exekúcie.
Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že v priebehu rozhodovania o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na súdom prijatý záver o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko súd prihliadol na tú skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie bol súdu doručený (8. 6. 2011) predtým, než došlo k výmazu povinného z Obchodného registra (23. 11. 2012). Zrušenie povinného bez likvidácie a následný jeho zánik len potvrdzujú správnosť postupu súdnej exekútorky v predmetnej exekúcii.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, že exekúcia je zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, hradí oprávnený. Súd preto zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval opodstatnenosť trov exekúcie uplatnených súdnou exekútorkou v podaní zo dňa 3. 6. 2011.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu (zákon. č. 283/2002 Z. z.)
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods.1, ods.2 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútorka uplatňovala odmenu, ktorú jej priznáva vyššie citované ustanovenie vyhlášky v minimálnej výške 33,19 € vrátane 20 % DPH vo výške 6,64 €, nakoľko od 2. 10. 1998 je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázala kópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ktoré bolo vydané dňa 29. 3. 2004. Súd preto priznal súdnej exekútorke minimálnu výšku odmeny vo výške 39,83 € vrátane DPH.
Podľa § 22 vyhlášky si exekútorka uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné................................................................................................................12,50 €
b) cestovné náhrady: služ. cesta Michalovce - Košice a späť, spolu 120 Km, vykonaná dňa 9. 2. 2011 za účelom súpisu majetku povinného v jeho sídle. Sadzba za 1 km = 0,183 €, priem. spotreba 11,2 l/100 km, cena PHM 1,399 €/liter.........................40,70 €
c) kolkové známky za výpis z Obchodného registra....................................................6,50 €
Spolu hotové výdavky...............................................................................................59,70 €.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov v časti cestovného, ktoré si exekútorka vyúčtovala, súd mu ich priznal vo výške, v akej si ich uplatňovala, nakoľko mal za preukázané, že hotové výdavky boli vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom súd vychádzal z písomných dôkazov predložených exekútorkou, predovšetkým vyúčtovanie cestovných výdavkov, kópie dokladov o zaplatení za pohonné hmoty v čase vykonania pracovnej cesty, kópia technického preukazu vozidla, ktorým bola vykonaná pracovná cesta do sídla povinného, úradný záznam o účele a výsledku pracovnej cesty. Rovnako súd postupoval aj pri náhrade hotových výdavkov za kolkové známky a poštovné, ktorého vynaloženie súdnou exekútorkou bolo preukázané priloženou doručenkou s odtlačkom pečiatky podacej
pošty, resp. priloženou obálkou nachádzajúcich sa buď v pripojenom exekučnom spise zn. EX 1374/2010 alebo priamo v súdnom spise.
Trovy exekúcie, ktoré súd považoval za účelné a nevyhnutne vynaložené v súvislosti s účelom vykonávanej exekúcie, predstavujú sumu 99,53 €.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.