Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-147-2012.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2013 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného Q. V., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. V. L. Q. K. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom V.. A. XXXX/XX, D., prechodne bytom D., K. N. XX,
j e v i n n ý, že
po tom, čo poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Zvolen dňa 30.12.2010 začal uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-169/ZV-ZV-2011, dňa 17.01.2011 v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného konaného na Obvodnom oddelení Zvolen, okres D. uviedol nepravdu o tom, že dňa 06.10.2009 na pobočke pošty vo D., pošta D. 1 neprevzal od pracovníčky pošty A.. P. A. finančnú hotovosť vo výške 442,91,- Eur ako rozdiel dávky v hmotnej núdzi zo Sociálnej poisťovne poukážkou s číslom XXXXE a podpis na poštovej poukážke s podacím číslom XXXXE bol pravdepodobne sfalšovaný, lebo podpis nepatrí jemu, dokonca sa ani na jeho podpis nepodobá a uvedené uviedol do zápisnice o výsluchu svedka napriek tomu,
že bol povereným príslušníkom PZ pred týmto úkonom riadne poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, č. 62/2011 zo dňa 04.11.2011 vyplynulo, že Q. V. je pisateľom podpisu na poštovom peňažnom poukaze s číslom XXXXE, pričom trestné stíhanie bolo následne uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 22.11.2011 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011,
t e d a
- ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
č í m s p á c h a l
- prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/200/2012-17 dňa 15.08.2012 obžalobu na obvineného Q. V., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. V. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku s tým, že on je práve poškodeným v danej trestnej veci, nakoľko dňa 06.10.2009 si neprevzal žiadnu finančnú hotovosť - rozdiel dávky v hmotnej núdzi a invalidného dôchodku vo výške 442,91 Eur od pracovníčky pošty D. 1a prevzatie tejto sumy ani nepodpísal. Obžalovaný uviedol, že po dôchodok si chodí každý mesiac na poštu, pričom dôchodok mu je vyplácaný na proti podpis po predložení dokladu totožnosti. Pracovníčka pošty vždy jeho totožnosť overí občianskym preukazom (ďalej len OP), pričom pred inkriminovaným dňom predkladal OP s číslom SP XXXXXX. Poukázal na to, že podpis na poštovom peňažnom poukaze č. XXXXE nie je jeho, uvedený poukaz podpísala jemu neznáma osoba, ktorá na tento účel použila nepravý OP, pretože v čase údajnej výplaty dôchodku dňa 06.10.2009 už nemal OP s číslom SP XXXXXX, nakoľko tento mu bol odcudzený, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť, kedy túto stratu OP nahlásil na polícii. Po nahlásení straty mu na polícii vydali doklad ako náhradný OP, ktorým sa preukazoval pri preberaní následných dôchodkov až do vydania nového OP. Nový OP si prevzal dňa 22.02.2010. Zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že v danom prípade pochybila pracovníčka pošty D. 1, A.. P. A., ktorá nedodržala zákonný postup pri vyplácaní peňažných prostriedkov, keďže riadne neoverila totožnosť osoby, ktorej vyplácala peniaze. Na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť, ako je možné, že výplatu ďalších dôchodkov a to za mesiace november - december 2009 prevzal na pošte D. 1 na proti podpis dňa 23.12.2009 na OP s číslom B. XXXXXX (č.l. 49-50) a tiež za mesiace január - február 2010 prevzal dôchodok opäť na proti podpis dňa 19.02.2010 rovnako na OP s číslom SP XXXXXX, pričom prevzatie uvedených dôchodkov nenamieta, pričom sám uviedol, že v tom čase už mal nahlásenú stratu OP s číslo SP XXXXXX, avšak podľa oznámenia oddelenia dokladov OO PZ Zvolen túto stratu nahlásil až dňa 19.02.2010. Závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo č. 62/2011 zo dňa 04.11.2011, v ktorom znalec jednoznačne označil obžalovaného za pisateľa podpisu na spornom poštovom peňažnom poukaze 3120E, obžalovaný považuje za mylné. Pokiaľ ide o sv. A.. P. A., na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že túto vidí prvýkrát.
Svedkyňa A.. P. A. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že pracuje na Pošte D. 1 a do jej pracovnej náplne patrí aj vyplácanie dôchodkov. Jej práca spočíva v tom, že si od klienta - poberateľa dôchodku vypýta jeho OP resp. iný doklad totožnosti napr. pas, pričom si porovná fotku s konkrétnym klientom, skontroluje platnosť tohto OP a či sa zhodujú údaje z OP s poukážkou na vyplácanie dôchodku. Po takto vykonanej kontrole poukážku nahodí do systému, následne ju dá klientovi podpísať a až potom mu vyplatí dôchodok. Svedkyňa uviedla, že rovnakým spôsobom postupovala aj v inkriminovaný deň 06.010.2009, kedy vyplatila dôchodok obžalovanému. Vylúčila možnosť, že by vyplatila dôchodok inej osobe ako obžalovanému. Uviedla, že existuje ešte možnosť vyplatenia dôchodku splnomocnencovi, ktorý sa preukáže splnomocnením, čo však nebol daný prípad. Obžalovaný poberal dôchodok prostredníctvom peňažného poukazu len za obdobie od 17.04.2009 do 07.11.2009, nakoľko od 08.11.2009 poberá dôchodok formou kvitančného listu, čiže má každý mesiac rovnaký dôchodok resp.
raz za rok pri valorizácii sa mu dôchodok zvýši. Pokiaľ by prišla osoba s náhradným dokladom od polície namiesto OP, tak v prípade poštového poukazu sú peniaze zadržiavané na pošte len po dobu splatnosti uvedenej v tomto poukaze a v prípade výplaty dôchodku na kvitančný list, sa dôchodok len na základe náhradného dokladu nevyplatí a dôchodok je potom zadržiavaný na pošte po dobu 3 mesiacov, čo je čas primeraný na vybavenie si nového OP. Svedkyňa poukázala na to, že v prípade, ak by chcela vyplatiť dôchodok osobe, ktorá by za týmto účelom predložila OP a zjavne by takáto osoba nezodpovedala veku uvedenému v OP, buď si prizve kolegyňu ako svedka na prevzatie dôchodku alebo si vyžiada ešte iný doklad totožnosti. Poukázala na skutočnosť, že v prípade kvitančného listu sa nemôže vyplatiť dôchodok inej osobe ako poberateľovi dôchodku uvedenému v tomto liste na rozdiel od poštového poukazu, kedy môže napr. syn prevziať za otca dôchodok ale len do výšky do 200,- Eur. Svedkyňa k osobe obžalovaného uviedla, že tohto pozná z pošty, predtým len z videnia, nakoľko v minulosti býval v blízkosti jej bydliska. Čo sa týka vyjadrenia obžalovaného, že ju nepozná a vidí ju na hlavnom pojednávaní po prvýkrát, svedkyňa uviedla, že pracuje už dlhšiu dobu na pošte, pričom mu aj v minulosti vyplácala dôchodok, naposledy aj tento mesiac (február 2013).
Svedok J.. V. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako policajt na OO PZ Zvolen, kde vykonával vyšetrovanie v rámci trestnej veci, v ktorej ako poškodený vystupoval obžalovaný Q. V.. Svedok uviedol, že obžalovaného videl len 2-krát pri podaní trestného oznámenia, doplnení trestného oznámenia a pri jeho vypočutí v procesnom postavení poškodeného, pričom mu boli prečítané a vysvetlené aj všetky poučenia vrátane § 346 Trestného zákona o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy (č.l. 39), čo obžalovaný potvrdil aj podpísaním zápisnice o výsluchu.
Zo záverov znaleckého posudku č. 62/2011 zo dňa 04.11.2011 vypracovaného znalcom z odboru písmoznalectvo, prečítaného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že obžalovaný Q. V. je pisateľom podpisu na predloženom spornom peňažnom poštovom poukaze číslo 3120E. Sporný podpis na peňažnom poštovom poukaze č. XXXXE vykazoval len zhodné alebo podobné rukopisné znaky ako porovnávacie podpisy od obžalovaného. Znalec skonštatoval, že tento sporný podpis z pohľadu svojej celkovej úrovne, výraznej variability a rytmickej a ťahovej „neukáznenosti“ patrí medzi prakticky nenapodobiteľné rukopisy a preto zistené zhody medzi porovnávacími rukopismi majú jednoznačný význam.
Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, najmä vyšetrovacieho spisu pod ČVS: ORP-169/ZV-ZV-2011 /č.l. 31-90/, uznesenia o zastavení trestného stíhania /č.l. 91-93/, uznesenia o zamietnutí sťažnosti /č.l.94-97/ správ o priestupkoch/č.l.100-101/, odpisu registra trestov na obžalovaného /č.l. 11/ a správ z Mesta Zvolen a z Mestskej polície Zvolen / č.l. 103/.
Obžalovaný Q. V. spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa najmä tým, že v danej trestnej veci je to práve on, kto je v postavení poškodeného, keďže on osobne žiadny peňažný poukaz dňa 06.10.2009, na základe ktorého mal prevziať dôchodok vo výške 442,91,- Eur, nepodpísal, pretože v čase údajnej výplaty dôchodku dňa 06.10.2009 už nemal občiansky preukaz (OP) s číslom B. XXXXXX, na ktorý mali byť tieto peniaze vyplatené, nakoľko tento OP mu bol ešte pred tým odcudzený a mal už nový OP s iným číslom. Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere vyvracia skupina dôkazov a to výpoveď pracovníčky pošty - svedkyne A.. P. A., ktorá podrobne a hodnoverným spôsobom popísala postup pri výplate dôchodkov ich príjemcom vrátane overenia totožnosti príjemcu na základe ním predloženého OP resp. iného dokladu totožnosti, keď potvrdila, že pozná obžalovaného v súvislosti s výkonom svojho povolania, nakoľko mu už viackrát, naposledy v mesiaci február 2013 a taktiež dňa 06.10.2009 vyplácala na pošte uvedeným spôsobom, po predchádzajúcom overení jeho totožnosti, dôchodok. Svedkyňa potvrdila, že obžalovanému boli aj neskôr v dňoch 23.12.2009 a 19.02.2010 vyplatené dôchodky na základe predloženého OP s č. SP XXXXXX, čo vyplýva z potvrdenia na kvitančnom liste o výplate dôchodkov obžalovanému, a to napriek tvrdeniu obžalovaného, že v tomto období mal mať OP s č. SP XXXXXX už odcudzený, pričom až dňa 08.03.2010 mu bol vyplatený dôchodok už na základe nového OP s č. Z. XXXXXX, čo bolo taktiež preukázané kvitančným listom. Výpoveď svedkyne A.. A. potvrdzujú aj ďalšie zabezpečené listinné dôkazy najmä správa OR PZ Zvolen, oddelenia dokladov ohľadne straty OP s č. SP XXXXXX a písomne vypracovaný znalecký posudok. Podľa oznámenia OR PZ Zvolen, oddeleniu dokladov obžalovaný nahlásil stratu OP s č. SP XXXXXX až dňa 19.02.2010, kedy mu bolo vystavené Potvrdenie o občianskom preukaze, hoci v písomne podanom trestnom oznámení zo dňa
22.12.2010 (č.l. 32) aj v zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa 17.01.2011 (č.l. 42) tvrdil, že OP s č. B. XXXXXX mal už v inkriminovanom období, t.j. dňa 06.09.2010 odcudzený resp., ako uviedol v písomne podanom odpore proti trestnému rozkazu dňa 27.12.2012, v uvedenom období už mal vydaný nový OP. Z tejto správy OR PZ Zvolen, oddelenia dokladov ďalej vyplýva, že dňa 22.02.2010 zaevidovali nález uvedeného OP a obžalovaný zároveň požiadal o vydanie nového OP, ktorý mu bol vydaný pod č. Z. XXXXXX a tento nový OP si obžalovaný osobne prevzal až dňa 24.02.2010. S prihliadnutím na uvedené je potom otázne, prečo obžalovaný nepopiera aj vyplatenie ďalších dôchodkov v dňoch 23.12.2009 a 19.02.2010, keďže tieto boli podľa kvitančného listu vyplatené na údajne odcudzený OP s č. B. XXXXXX, tak ako to bolo v prípade predmetného dôchodku vyplateného dňa 06.10.2009. Tvrdenie obžalovaného, že dňa 06.10.2009 nepodpísal poštový peňažný poukaz XXXXE, na základe ktorého mu mali byť vyplatené finančné prostriedky titulom dôchodku vo výške 442,91,- Eur, jednoznačne vyvracia písomne podaný znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorý označil obžalovaného za jednoznačného pisateľa sporného podpisu na poštovom peňažnom poukaze XXXXE zo dňa 06.10.2009.
Podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu obžalovaného, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a tento spáchal práve obžalovaný, pričom obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, keďže ako trestnoprávne zodpovedný subjekt vedomý si svojho konania v zápisnici o výsluchu poškodeného vykonaného na OO PZ Zvolen uviedol nepravdu o tom, že dňa 06.10.2009 na pobočke Pošty D. 1 neprevzal od pracovníčky pošty finančné prostriedky titulom dôchodku a uviedol, že podpis na poštovej poukážke s podacím číslom XXXXE bol pravdepodobne sfalšovaný, lebo podpis nepatrí jemu, dokonca sa ani na jeho podpis nepodobá, napriek tomu, že bol poučený o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, keď na základe jeho tvrdení bolo povereným príslušníkom OO PZ Zvolen začaté trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom neskôr zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo jednoznačne vyplynulo, že pisateľom podpisu na poštovom peňažnom poukaze 3120E je práve obžalovaný, na základe čoho bolo následne trestné stíhanie uznesením povereného príslušníka OO PZ Zvolen zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, teda ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný vplyv pre rozhodnutie v trestnej veci. Preto súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby prokurátora.
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Doposiaľ nebol súdom potrestaný ani priestupkovo riešený.
Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného prečinu spočíva v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných
rozhodnutí súdov, prokurátorov, vyšetrovateľov alebo policajných orgánov, pokiaľ vykonávajú prípravné konanie podľa Trestného poriadku.
Obžalovanému poľahčovala okolnosť, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j/). Nepriťažovalo mu nič. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanému uložil trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 1 rok až 3 roky 8 mesiacov, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Jedná sa o trest uložený na samej spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, ktorý súd považoval v danom prípade za primeraný a spravodlivý s poukazom na charakter trestného činu, ako aj osobu obžalovaného, keď sa jedná o invalidného dôchodcu, ktorý sa doposiaľ nedostal do rozporu so zákonom. Súd mal za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný a na jeho nápravu, tiež ochranu spoločnosti, postačí aj podmienečný trest odňatia slobody, keďže uloženie alternatívneho druhu trestu, s prihliadnutím na osobné a zdravotné pomery obžalovaného, neprichádzalo v danom prípade do úvahy. Preto súd výkon vyššie uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorá skúšobná doba je taktiež určená na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej, keď túto môže súd ukladať až na 5 rokov. Obžalovaný bude musieť počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jeho nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neosvedčil a podmienečný trest vykoná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).