Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/64/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. T., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, B., 2/ J. T., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, B., 3/ E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/ XX, B., všetci právne zastúpení JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom L. X, P., proti odporcom: 1/ SAD LIORBUS, so sídlom Bystrická cesta 62, Ružomberok, IČO: 31 403 431, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom E. XXXX/XX, I., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní na zaplatenie 400.440,- Sk (13.292,17 Eur) a 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne od 1.9.2007 s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -426, zo dňa 6. decembra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré im boli spôsobené smrťou F. T. - manžela navrhovateľky 1/ a otca navrhovateľov 2/ a 3/. Dňa 30.9.2005 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu autobusu odporcu 1/ a cyklistu F. T., ktorý pri zrážke zahynul. Odporca 1/ tak zodpovedá za škodu, ktorá touto dopravnou nehodou vznikla podľa ust. a odporca v rade 2/ na základe z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Okresný súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 320/2010 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity z odboru doprava cestná zo dňa 6.12.2010 dospel k záveru, že zo strany vodiča autobusu sa objektívne nedalo zabrániť stretu s cyklistom, ktorý závažným spôsobom porušil dopravné predpisy. Túto skutočnosť vyhodnotil ako dôvod, pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti odporcu 1/ za spôsobenú škodu v zmysle ust. . Ustálil, že škodu usmrtenie si cyklista F. T. privodil sám, čím podľa nesie zavinenie na vzniku škody uplatňovanej navrhovateľmi. Ďalej dospel k záveru, že navrhovateľom nevznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Pokiaľ si ju títo uplatňovali voči odporcovi 1/, vo vzťahu k jeho osobe sa nemožno domáhať tejto nemajetkovej ujmy. V tomto prípade sa neprenáša povinnosť z vodiča autobusu na jeho zamestnávateľa odporcu 1/, ako je to v prípade náhrady škody podľa ust. , resp. . Okrem toho, vo vzťahu k odporcovi 2/ ustálil, že nárok na nemajetkovú ujmu presahuje vzhľadom k súčasnej platnej právnej úprave inštitút zodpovednosti za škodu, s ktorým sa viaže povinné zmluvné poistenie. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa 2/ na pozostalostnú rentu, v tomto smere okresný súd ustálil, že tento nárok nevznikol, poukazujúc na ustanovenia Rozhodnutie o trovách konania podľa ponechal na samostatné uznesenie po právoplatnom skončení veci.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že ich žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietali, že pri rozhodovaní o ich nároku okresný súd nezohľadňoval ustanovenia a , podľa ktorých vodič má jazdiť iba takou rýchlosťou, aby mohol zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má dohľad. Poukazovali na to, že vodič autobusu zbadal poškodeného F. T. cca 3 až 4 metre pred zrážkou, a to už nemohol zastaviť autobus, ak išiel rýchlosťou 40 km/h. Okresný súd podľa ich názoru prekročil oprávnenie, pokiaľ hodnotil zavinenie poškodeného. Prioritne sa mal zaoberať posúdením existencie zodpovednosti odporcov e 1/ a 2/ na vzniku škody, pri ktorej sa berú do úvahy iné atribúty, než v súvislosti so zavinením poškodeného. Ďalej uviedli, že okresný súd nebol viazaný rozhodnutím o zastavení trestného stíhania vodiča - zamestnanca odporcu 1/, ani odôvodnením a konštatovaním zavinenia F. T.. Pri ustálení nedôvodnosti uplatneného nároku nesprávne vychádzal iba z jednej vety znaleckého posudku, nezohľadnil námietky navrhovateľa k obsahu tohto posudku a nevysporiadal sa s nimi, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Okresný súd sa dôsledne nezaoberal posúdením otázky, na akú vzdialenosť mohol vodič vidieť poškodeného v prehľadnej križovatke, keby sa riadne venoval vedeniu motorového vozidla. Rovnako nezobral do úvahy rozporné tvrdenia vodiča, že poškodeného videl 3 - 4 metre pred sebou a závermi znaleckého posudku o tvrdení, že vodič začal reagovať na poškodeného 24 až 30 metrov pred miestom zrážky. Ak by sa následne vychádzalo zo záverov znaleckého posudku, tak by autobus musel byť v čase, kedy zbadal vodič poškodeného na vedľajšej ceste, vchádzal by do križovatky a podľa pravidiel cestnej premávky by mal dať prednosť všetkým vozidlám na hlavnej ceste, t.j. aj poškodenému. Ďalej okresný súd nezohľadnil, že vodič autobusu vychádzal z cesty, kde je povolená rýchlosť 40 km/h a on išiel rýchlosťou 45 až 50 km/h, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Zo zistení a záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že nemohlo dôjsť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti odporcu 1/ za škodu, ktorá bola spôsobená navrhovateľom usmrtením poškodeného F. T.. Dopravná nehoda sa stala v priestoroch križovatky, pričom vodič autobusu odporcu 1/ mal ísť len takou rýchlosťou, aby na vzdialenosť, na ktorú má dohľad autobus, zastavil. Bol povinný, keďže vychádzal z vedľajšej cesty, dať prednosť všetkým vozidlám, ktoré boli na hlavnej ceste, preto, pokiaľ by aj prechádzal poškodený F. T. do pravého pruhu na hlavnej ceste, mal prednosť pred vodičom autobusu. Na záver uviedli, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s ich argumentáciou, ktorá spočívala v predkladaní súdnych rozhodnutí riešiacich obdobnú situáciu.

Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov označil ich odvolanie za nedôvodné. Poukázal na to, že ničím nepreukázali existenciu spoločnej a nerozdielnej viazanosti odporcu 1/ a odporcu 2/ voči uplatnenému nároku. Stotožnil sa s právnym posúdením veci okresným súdom. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Odporca v rade 2/ sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci, sa navrhovatelia podaným žalobným návrhom domáhali nárokov z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a náhrady nemajetkovej ujmy.

Okresný súd vychádzal z ust. , ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Rovnako správne postupoval, pokiaľ sa zaoberal posúdením existencie liberačných dôvodov v zmysle . Tieto ustanovenia však nesprávne vyložil a v súvislosti s nimi nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa , sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v zákone, a to konkrétne v . Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho. V ustanovení (citovaný v napadnutom rozsudku) sú uvedené dva liberačné dôvody, tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ust. (rovnako citovaný v napadnutom rozsudku). Prvým liberačným dôvodom je preukázanie, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom je podľa zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného.

Okresný súd v prejednávanej veci ako primárny liberačný dôvod videl výlučné zavinenie poškodeného F. T. na spôsobenej škode. V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že predpokladom zníženia náhrady škody z dôvodu zavinenia poškodeného je, že konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v . V rozsahu, v akom sa poškodený svojim protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Aj u poškodeného je potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou (jedinou alebo jednou z príčin) vzniku škody.

Okresný súd vychádzal z uvedených zákonných ustanovení, avšak v súvislosti s ich aplikáciou nedostatočne zistil skutkový stav veci. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožňuje s námietkou odvolateľov, že okresný súd zobral do úvahy iba časť záverov znaleckého posudku, ktoré sa týkali posúdenia pohybu poškodeného F. T. po komunikácii a konštatovali, že vytvoril náhlu technickú prekážku autobusu odporcu 1/. Bez ďalšieho túto skutočnosť vyhodnotil ako protiprávne konanie poškodeného F. T.. V tejto časti je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Nemožno zistiť, v čom konkrétne spočívalo porušenie povinnosti poškodeného. Závery znaleckého posudku konštatujú spôsobenie technickej prekážky, avšak okresný súd si neustálil, či spôsobenie technickej prekážky znamená aj porušenie povinnosti poškodeného. V tejto súvislosti zároveň krajský súd rovnako považuje za dôvodnú námietku odvolateľov, že okresný súd sa nedôsledne vysporiadal so závermi znaleckého posudku a najmä s námietkami, ktoré voči jeho záverom navrhovatelia vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku vzniesli. Navrhovatelia poukazovali na porušenie právnych predpisov vodičom autobusu, ktoré skutočnosti boli konštatované aj samotným znalcom v znaleckom posudku (neprimeraná rýchlosť, neprispôsobenie jazdy stavu a povahe vozovky atď.). Tieto námietky sa týkali vnútorných okolností prevádzky (teda smerovali voči ľuďom - vodičovi, ktorý sa podieľal na prevádzke dopravného prostriedku), pri ktorých liberácia vôbec nie je možná. Okresný súd sa však s týmito námietkami nevysporiadal. Z tohto hľadiska následne vyhodnotil krajský súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá odzrkadľuje závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pri odôvodnení rozhodnutia je dôležité, aby rozhodnutie reagovalo na podstatné a právne významné argumenty uvádzané účastníkmi konania. Nie je potrebné, aby sa súd v rozhodovaní vyporiadaval so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov, ale aby sa zameral na tie, ktoré sú pre posúdenie veci právne významné. Tieto okolnosti považoval krajský súd za právne významné a prvostupňový súd sa k nim nevyjadroval.

Teda, pokiaľ ide o ustálenie existencie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku - autobusu, je potrebné, aby okresný súd vyhodnotil námietky navrhovateľov, ktoré sa týkajú porušenia povinnosti zákona o prevádzke na pozemných komunikáciách práve vodičom autobusu odporcu 1/. V tejto súvislosti sa javí ako vhodné na uvedené okolnosti a námietky vznášané navrhovateľmi vypočuť znalca, ktorý predmetný znalecký posudok vyhotovil, aby sa k týmto riadne vyjadril. Následne sa okresný súd bude po takto doplnenom dokazovaní opätovne zaoberať splnením podmienok existencie, resp. neexistencie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak bude zvažovať a posudzovať ako liberačný dôvod spoluzavinenie poškodeného, aj v tejto súvislosti je nutné, aby sa dôslednejšie zaoberal vyhodnotením vzniku zodpovednosti poškodeného v zmysle ust. . Svoje rozhodnutie následne odôvodní tak, aby bolo zrejmé porušenia akej povinnosti sa poškodený dopustil a v súvislosti s tým, k akej škode došlo.

Ďalším nárokom, ktorý si navrhovatelia uplatňovali, bola nemajetková ujma, ktorá im bola spôsobená smrťou poškodeného F. T., čím bolo zasiahnuté do ich práva na ochranu osobnosti. Krajský súd sa v tomto prípade nestotožňuje so záverom okresného súdu o nemožnosti analogického použitia ust. . Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, keď je určujúcim faktorom existencia miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom občianskoprávne sankcie podľa postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu v zmysle analógie v spojení s tohto zákona. V tomto kontexte teda je nutné posudzovať aj nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k odporcovi v rade 1/.

Na základe uvedených skutočností a za súčasnej procesnej situácie, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude vychádzať okresný súd z právnych záverov vyjadrených odvolacím súdom, doplní dokazovanie v naznačenom smere, vec opätovne prejedná a rozhodne. Nové rozhodnutie vyhotoví tak, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo štandardným podmienkam vyplývajúcich z ust. , zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.