Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-365-2012.pdf
PDF · 84.68 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/365/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného J. X., nar. XX. XX. XXXX, s miestom podnikania X. XX, XXX XX U. U., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Katarínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX U. U., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 173/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/449/2010-18 zo dňa 30. 05. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/449/2010-18 zo dňa 30. 05. 2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/449/2010-18 zo dňa 30. 05. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná dňa 07. 07. 2008 notárom JUDr. Pavlom Jombíkom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 3, pod sp. zn. N 292/2008, NZ 28840/2008, NCRls 28542/2008. V notárskej zápisnici dlžník a povinná osoba (povinný) vyhlásil, že dňom napísania notárskej zápisnice, t.j. dňa 07. 07. 2008 uzavrel s veriteľom a oprávnenou osobou (oprávneným) zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému v celosti a v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 1.659,70 Eur, pričom prevzatie tejto sumy vopred pred podpísaním notárskej zápisnice v hotovosti povinný potvrdil podpisom na notárskej zápisnici. Uvedená suma predstavuje celkový dlh povinného voči veriteľovi z titulu poskytnutého úveru. Oprávnený a povinný sa dohodli, že povinný je povinný zaplatiť veriteľovi okrem poskytnutej istiny aj dohodnutý úrok vo výške 165,97 Eur za každý mesiac trvania úveru. Istinu plus dohodnutý úrok sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť najneskôr do 07. 08. 2008 s tým, že povinný je uzrozumený s tým, že ak nezaplatí svoj dlh riadne a včas, je oprávnený oprávnený účtovať si úrok z omeškania vo výške 1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Oprávnený a povinný sa dohodli, že ak povinný nezaplatí svoj dlh riadne a včas v zmysle zmluvy o úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6,64 Eur za každý deň omeškania s úhradou poskytnutého úveru alebo jeho časti. Povinný zároveň prehlásil, že tento dlh, čo do dôvodu a čo do výšky v plnom rozsahu uznáva.
Vzhľadom na povahu zmluvných strán okresný súd zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd zistil, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné
len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť (v prípade, ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej výške bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní,. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o úvere), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne, tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne. Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice.
Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojim úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať čo do dôvodu a výšky dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon, je od počiatku nespôsobilým titulom. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči oprávnenej osobe, v dôsledku ktorého notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s vysloveným názorom okresného súdu. Uviedol, že podľa notárskej zápisnice zmluva o úvere medzi zmluvnými stranami bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vyhlásenie o uznaní záväzku podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, aj uznanie dlhu
- záväzku podľa jeho názoru je potrebné posudzovať podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z hľadiska uznania tohto úkonu sa nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu dlhu, ktorý sa uznáva, ale postačuje, ak z obsahu úkonu uznania bude záväzok bezpečne identifikovateľný, napr. odkazom na zmluvu, z ktorej záväzok vznikol. Uznanie dlhu bolo spísané písomne vo forme notárskej zápisnice, ktorá obsahovala aj výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne s uzavretím ústnej zmluvy o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval. Uznanie dlhu z časového hľadiska vzniklo až po uzavretí ústnej zmluvy o úvere a po prevzatí finančných prostriedkov povinným a v tomto prípade nie je relevantné, či to bolo v totožný deň, pretože v čase uznania dlhu tento už existoval, povinný preto uznal dlh existujúci, aj keď v momente uznania dlhu splatný nebol. Poukázal na to, že okresný súd po preskúmaní notárskej zápisnice a zistení, že spĺňa všetky náležitosti exekučného titulu v predmetnej veci dňa 17. 06. 2010 vydal poverenie. Následne po dvoch rokoch výkonu exekúcie okresný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a exekúciu vyhlásil za neprípustnú bez odôvodnenia odlišného právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 22. 03. 2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 17. 06. 2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Pavlom Jombíkom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 3 dňa 07. 07. 2008. Obsahom notárskej zápisnice bolo vyhlásenie povinného, že dňom napísania notárskej zápisnice, t.j. dňa 07. 07. 2008 uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinný súčasne v notárskej zápisnici prehlásil že dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznáva podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka a prehlásil, že v prípade, že neplní záväzok včas a riadne, súhlasí s vykonateľnosťou záväzku uvedeného v notárskej zápisnici podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní uviedol, že súd mal posudzovať uznanie dlhu podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu (záväzku) je upravené v Občianskom zákonníku v ust. § 588 aj v Obchodnom zákonníku v ust. § 323 ako zabezpečovací inštitút. Právna úprava v Obchodnom zákonníku je voči Občianskemu zákonníku ucelená, a preto sa odvolací súd stotožnil s názorom oprávneného, že práva úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku sa v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Uznanie dlhu podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Uznanie záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky, čo teda znamená, že Obchodný zákonník vyžaduje v citovanom ustanovení jednoznačné určenie uznaného záväzku, teda spôsobu vymedzenia záväzku a nie spôsob vymedzenia. V uznaní dlhu musí byť obsiahnutý prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu. Odvolací súd z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresný súd uznanie
záväzku posudzoval podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto námietku oprávneného o tom, že okresný súd mal uznanie záväzku (dlhu) posudzovať podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval za irelevantnú.
Okresný súd správne poukázal na to, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať a že právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (ust. § 574 ods. 2, ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Okresný súd vyslovil názor, že obsahom notárskej zápisnice je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne, tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne. Táto skutočnosť predstavuje rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej je založené rozhodnutie okresného súdu v predmetnej veci. V danom prípade notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere, t.j. dňa 07. 07. 2008, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnuté finančné prostriedky s príslušenstvom v určitej lehote. Z uvedeného vyplýva, že danom prípade vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Keďže podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, takéto uznanie dlhu povinného je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže úkon povinného, ktorým uznal dlh v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je absolútne neplatným právnym úkonom, potom povinný nemohol svojim konaním v notárskej zápisnici platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinný uznal dlh voči oprávnenému, v dôsledku ktorého notárska zápisnica, na základe ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju až potom, ako bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje súdu zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Preto okresný súd správne postupoval, keď aj napriek skutočnosti, že vo veci bolo vydané poverenie, skúmal, či existujú dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné