Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-18-2013.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. - G. Y. a.s., so sídlom Ku Z. 5, XXX XX Y., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. R. a.s., so sídlom O. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, Svätoplukova 12, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.8.2012, č.k. 27Cb/185/2007-317 v znení opravného uznesenia zo dňa 12.12.2012, č.k. 27Cb/185/2007-336 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 8,5% úrok zo sumy 51.298,19 eur od 16.5.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 56,40 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 5.1.2007 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 52.447,49 eur so 14 % úrokom od 24.6.2005 do zaplatenia.
Rozsudkom Okresného súdu Košice l č.k. 27 Cb /185/2007-251 zo dňa 31.3.2011 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 51.298,19 eur so 14 % úrokom z omeškania od 24.6.2005 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania 3.416,78 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol .
Krajský súd v Košiciach, pod sp.zn. 2Cob/150/2011 dňa 19.12.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 51.298,19 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania. Zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok zo sumy 51.298,19 eur a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalobca žiadal, aby súd priznal úroky z omeškania zo sumy 51.298,19 eur od 16.11.2006, kedy zaslal žalovanému výzvu na uhradenie pohľadávky. Poukázal nato, že v zmysle poštového hárku dostatočne preukázal, že zásielku doporučene zaslal žalovanému, pričom žalovaný túto zásielku prevzal, keďže žalobcovi sa zásielka ako nedoručená nevrátila. Žalobca zásielku doručoval na adresu žalovaného zapísanú v obchodnom registri, kde žalovaný preberal aj súdom zasielané zásielky. V prípade, ak by žalovaný z akéhokoľvek dôvodu zásielku neprevzal, pošta by zásielku vrátila. Nakoľko však presný deň prevzatia výzvy žalovaným nie je žalobcovi známy, uplatňuje si žalobca úrok z omeškania uplynutím 30
dní odo dňa odoslania výzvy zo dňa 16.11.2006. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, túto si uplatňuje v zmysle občianskeho práva vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v deň omeškania.
Poukázal tiež nato, že za výzvu na plnenie je možné považovať aj doručenie žaloby žalovanému, ktorú prevzal spolu s platobným rozkazom 15.5.2007.
Žalovaný žiadal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnuť poukazujúc na tú okolnosť, že žalobca nepredložil žiaden hodnoverný doklad o tom, aby doručil žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa nedostal do omeškania s jeho vydaním a preto nie je povinný platiť úroky z omeškania. Podanie návrhu na súd nie je výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V zmysle intencií krajského súdu súd zisťoval, či žalobca vyzval a kedy žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z predloženej výzvy žalobcu zo dňa 16.11.2006 nesporne vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie dlhovanej sumy z titulu neuhradenia faktúry č. XXXXXXX vo výške 50.229,95 USD. V zmysle poštového hárku zo dňa 16.11.2006 zásielka bola doručovaná pod podacím číslo XXXXXXXX na adresu žalovaného M. R. N., E. X a pošta potvrdila na tomto doručovacom hárku, že zásielku na doručenie prevzala. Zásielka ako nedoručená žalobcovi vrátená nebola.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995, § 3, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase od 25.4.2007 do 28.10.2008 bola výška diskontnej sadzby NBS 4,25 % p.a..
Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje zákon tak, že dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie veriteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že žalobca doručoval žalovanému výzvu na zaplatenie dlhovanej sumy 16.11.2006. Ak by aj žalovaný výzvu neprevzal na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri, nesporné je že žalobu spolu s platobným rozkazom prevzal 15.5.2007, kedy nadobudol vedomosť o tom, že žalobca sa domáha splnenia dlhu. Podľa názoru súdu sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto ho súd zaviazal na úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.5.2007 odkedy žalovaný mal nesporne vedomosť o existencii povinnosti vydať bezdôvodne obohatenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. l O.s.p., ktoré trovy pozostávajú z nákladov na cestovné hromadnou dopravou autobusom Y. - N. a späť, jedna cesta 14,10 eur x 4 v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 30.5.2012 a 22.8.2012.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že konajúci súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% odo dňa 16.5.2007 do zaplatenia zo sumy 51.289,19 eur s poukazom na to, že vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že žalobca doručoval
žalovanému výzvu na zaplatenie dlhovanej sumy 16.11.2006. Ak by aj žalovaný výzvu neprevzal na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri, nesporné je, že žalobu spolu s platobným rozkazom prevzal 15.5.2007, kedy nadobudol vedomosť o tom, že žalobca sa domáha splnenia dlhu. Podľa názoru súdu sa teda žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto ho súd zaviazal na úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.5.2007 odkedy mal žalovaný nesporne vedomosť o existencii povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.
S týmto právnym názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku sa však žalovaný nemôže stotožniť a to z dôvodu, že až rozhodnutím konajúceho súdu prvého stupňa zo dňa 31.3.2011, ktorý rozhodol a vec právne posúdil tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, sa žalovaný skutočne dozvedel o tom, že žalobca sa svojou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia a že žalovaný je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie. Po celý čas trvania súdneho sporu o zaplatenie 52.447,49 eur (1.580.033,30 Sk) so 14% úrokom z omeškania od 24.6.2005 do zaplatenia žalobca svoj nárok opieral o zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa mala týkať prepravy veci.
Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp.zn. 2Cob/150/2011 zo dňa 19.12.2011 na strane 9 uviedol, že v prípade, ak žalobca nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa nedostal do omeškania s jeho vydaním, a preto nie je povinný ani platiť úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu podanie návrhu nie je výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že ani zo žaloby podanej žalobcom na súd nevyplýva, že by sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a preto sa žalovaný domnieva, že ani táto žaloba nie je a nemôže byť výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tejto žaloby žalobcu je zrejmé len to, že žalobca mal na základe objednávky vykonať pre žalovaného prepravu tovaru a na tom základe sa žalobca domáhal úhrady ním vystavenej faktúry, ktorej zaplatenia sa podanou žalobou domáha.
Krajský súd vyslovil následne, že v novom konaní konajúci súd prvého stupňa zistí, či resp. kedy vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a znovu vo veci rozhodne. Žalovaný sa s prihliadnutím na vyššie uvedené domnieva, že v konaní žalobcom nebolo preukázané, že by bol býval vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca žiadnu výzvu, ktorou by tak bol učinil súdu nepredložil a teda súd nemohol mať preukázané, že takúto výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému zaslal a doručil. Tak ako odvolací súd naznačil, návrh na súd nie je výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani doručenie takéhoto návrhu žalovaného spolu s platobným rozkazom dňa 15.5.2007, nemôže byť výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a už vôbec sa žalovaný nemôže stotožniť s tým, že dňom 16.5.2007 sa mal dostať s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi do omeškania.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhuje žalovaný, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby tento rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu týkajúcu sa zaplatenia úrokov z omeškania zamietne.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojedávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Zásadnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je to, či resp. kedy vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že sa musí jednať o výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzva na zaplatenie dlhovanej sumy nie je výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z obsahu predloženej výzvy zo dňa 16.11.2006 súd zistil, že uvedenou výzvou žalobca nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale na zaplatenie dlhovanej sumy.
S názorom súdu prvého stupňa, že uvedenú výzvu je možné považovať za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd nestotožňuje.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 226 O.s.p., je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V novom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v tomto smere a rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.