Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/153/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokátska kancelária, so sídlom D. Dlabačka 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 665, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, so sídlom A. XXXX/XXX, XXX XX B., za účasti ďalšieho účastníka konania: Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o. so sídlom Dom Služieb 696, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 53 013 956, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP4-2021/028036-002 zo dňa 14.07.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA- OOP4-2021/028036-002 zo dňa 14. júla 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o. (ďalší účastník konania) podalo dňa 21.04.2021 Okresnému úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o lesoch“).

2. Na základe uvedeného návrhu Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor ako orgán verejnej správy prvého stupňa príslušný podľa § 60 ods. 1 písm. q) zákona o lesoch v rozhodnutí č. OU-CA- PLO1-2021/005207-002 zo dňa 29.04.2021 rozhodol tak, že: I. Podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa zapisuje Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o. Dom služieb 696, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 53 013 956 – v lesných porastoch č. XXXX_X, XXXX_X v LC Krásno – Východ, ktoré tvoria prienik s E-KN parcelami X- XXXX/X, X-XXXX/X, X-XXXX/XX, X-XXXX/XX, X-XXXX/XXv k. ú. C.. II. Činnosť hospodára podľa zákona o lesoch budú vykonávať v lesných porastoch: Lesy SR, š.p. Čadca, ul. Ľudmily Podjavorinskej 2207, 022 01 Čadca, IČO: 36 038 351 prostredníctvom zamestnanca: D. E. č. osvedčenia . III. Podľa zákona o lesoch práva a povinnosti vznikajú obhospodarovateľovi lesa dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a trvajú do 31.12.2029.

IV. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia obhospodarovateľovi lesa: Di Mihálik, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011 zanikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa v porastoch XXXX_X, XXXX_X v LC Krásno – Východ. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že mu bol doručený návrh na zápis obhospodarovateľa lesa a hospodára a tento návrh spĺňal náležitosti pre takýto zápis podľa zákona o lesoch.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2021/028036-002 zo dňa 14.07.2021 tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia podľa § 4c ods. 4 zákona o lesoch: I. Podľa § 4a ods. 9 písm. a) zákona o lesoch v nadväznosti na § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch do evidencie lesných pozemkov zapisuje: a) Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o., Dom služieb 696, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 53 013 956 ako obhospodarovateľa lesa príslušného k porastom č. XXXX F. XXXX zariadených na Lesnom celku Krásno – Východ, ktoré tvoria prienik s E-KN parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX a C-KN parcelami č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom území C.; G. H. I. republiky, štátny podnik, Čadca, Ľudmily Podjavorinskej 2207, 022 01 Čadca, IČO: 36 038 351 ako právnickú osobu, s ktorou má obhospodarovateľ lesa špecifikovaný v bode I. písm. a) výroku tohto rozhodnutia uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon činností odborného lesného hospodára (ďalej aj len „OLH“) podľa zákona o lesoch. Činnosť odborného lesného hospodára bude v lesných porastoch špecifikovaných v bode I. písm. a) tohto rozhodnutia uvedená právnická osoba zabezpečovať prostredníctvom svojho zamestnanca D. E., ktorý je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára č. . II. Práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa vznikajú osobe špecifikovanej v bode I. písm. a) tohto rozhodnutia dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zanikajú dňom 31.12.2029.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že bol podaný návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch. Z návrhu bolo zrejmé, že Pozemkové združenie Riečnica – Javorina, s.r.o. má byť zapísané ako obhospodarovateľ lesa a aj keď z návrhu to nie je zrejmé, súčasťou administratívneho spisu je aj zmluva č. 92/10/Np/2020 o nájme lesných pozemkov vo vlastníctve neznámych vlastníkov uzatvorená medzi Lesmi SR, štátny podnik a Pozemkovým združením Riečnica – Javorina, s.r.o. zo dňa 19.05.2020 a zmluva č. 3/2020 o výkone činnosti OLH uzatvorená medzi Lesmi SR a Pozemkovým združením Riečnica – Javorina, s.r.o. Z textu zmluvy je nepochybné, že predmetom nájmu a výkonu činnosti odborného lesného hospodára sú aj predmetné porasty č. XXXX F. XXXX. Zmluvy sú riadne podpísané, zverejnené v Centrálnom registri zmlúv pod č. CRZ 2614/2020/LSR a CRZ 2683/2020/LSR. Zmluva o nájme je účinná od 05.06.2020 a zmluva o výkone činnosti OLH je účinná od 09.06.2020. I keď sú zmluvy účinné, k ich plneniu môže dôjsť najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Zmluva o nájme obsahuje štyri prílohy a podľa žalovaného tieto listiny spĺňajú zákonné požiadavky na prílohu k návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov.

5. Žalovaný mal ďalej z údajov Lesníckeho geografického informačného systému (ďalej aj len „LGIS“) a z údajov katastra nehnuteľností (LV č. XXXX, XXXX, XXXX k. ú. C.) za preukázané, že Lesy SR v daných porastoch spravujú podiely neznámych vlastníkov o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z celkovej výmery. Žalobca vlastní menšinový podiel, ktorý v prípade porastu XXXX predstavuje 15,43 % z celkovej plochy 11 874 m2 a v prípade porastu XXXX predstavuje 15,41 % z celkovej plochy 26 913 m2. Žalobca je v dotknutých lesných porastoch zapísaný ako obhospodarovateľ lesa.

6. K námietke uvedenej v odvolaní žalobcu, že medzi žalobcom a menšinovými vlastníkmi vznikol zo zákona nájomný vzťah, ktorého existencia bráni uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy, žalovaný odkázal na ust. § 51 ods. 8 zákona o lesoch, ktoré predpokladá, že nájomný vzťah zo zákona vzniká medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom lesných pozemkov, na ktoré pripadá menšinový podiel v celkovom poraste. Nemôže vzniknúť nájomný vzťah medzi obhospodarovateľom lesa a vlastníkom lesa, ktorý vlastní väčšinový podiel v celom poraste. Ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu, je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. Podľa žalovaného sa princíp nadpolovičnej väčšiny viaže k nájomnému vzťahu k porastu

a vychádza sa z definície porastu ( zákona o lesoch) ako spoločnej veci v zmysle . Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa . Lesy SR disponujú väčšinovým podielom dotknutých lesných porastov a v súlade s v nadväznosti na boli Lesy SR oprávnené uzavrieť nájomnú zmluvu s PZ Riečnica – D. aj bez dohody so žalobcom.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO1-2020/005140-002 zo dňa 29.03.2020 podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch zapísaný ako obhospodarovateľ lesa do evidencie lesných pozemkov ako vlastník s najväčším podielom v poraste. K tomuto zápisu žalovaný uviedol, že Lesy SR ako správca v obidvoch dotknutých lesných porastoch disponujú právom k podielom tvoriacim väčšinu z ich celkovej výmery, a teda ak prvostupňový orgán pristúpil k zápisu do evidencie lesných pozemkov podľa zákona o lesoch tak ako obhospodarovateľ mali byť zapísané Lesy SR. V podstate ako obhospodarovateľ lesa v dotknutých porastoch bol zapísaný vlastník disponujúci menšinovým podielom a preto podľa žalovaného malo byť zahájené konanie podľa § 51d ods. 1 v spojení s § 51d ods. 2 zákona o lesoch a vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote oznámil zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch a predložil návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov podľa zákona o lesoch, ktorého súčasťou je aj doklad preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa . V ust. zákona o lesoch je odchýlka od , keď na pozemky vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov sa vždy uzatvorí nájomná zmluva. Odborným hospodárením podľa zákona o lesoch sa rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie okrem iného aj v súlade s týmto zákonom a hospodárenie sa viaže k porastom definovaným zákonom o lesoch a nie k jednotlivým lesným pozemkom, pričom sa vychádza z definície porastu ako spoločnej veci v zmysle zákona o lesoch. O tom, kto bude zabezpečovať odborné hospodárenie, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalobca takouto väčšinou nedisponoval. Na rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov sa nevzťahuje zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a primerane sa použijú len ust. , , a Správneho poriadku. Preto ak prvostupňový orgán návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov vyhovel, potom podľa zákona o lesoch takéto rozhodnutie správne neobsahovalo odôvodnenie. Číslica 1 pred vlastným číslom parcely udáva len kód pôvodného katastrálneho územia a nejedná sa o nesprávne označenie. Nebolo porušené ust. zákona o lesoch, pretože neboli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému lesnému pozemku a neboli ani predložené doklady preukazujúce právny vzťah viacerých účastníkov konania k dotknutému lesnému pozemku.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s § 4c ods. 4 zákona o lesoch zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, aby obsahovala všetky údaje podľa zákona o lesoch. Lesy SR ako subjekt disponujúci právom s nadpolovičným spoluvlastníckym podielom rozhodli v súlade s zákona o lesoch, zachovajúc princíp rozhodovania podľa , že o hospodárení v poraste, ktorý je podľa zákona o lesoch spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, rozhodli o obhospodarovateľovi lesa v dotknutých lesných porastoch, s ktorým uzatvorili nájomnú zmluvu. Zapísaním PZ Riečnica – Javorina do evidencie lesných pozemkov bola tak akceptovaná vôľa väčšiny. Žalobca ako odvolateľ je menšinový vlastník, hoci zapísaný ako obhospodarovateľ lesa podľa zákona o lesoch, následne nezabezpečil odborné hospodárenie v dotknutých lesných porastoch v súlade so zákonom o lesoch, keď nepredložil návrh na zápis do evidencie lesných pozemkoch, ktorým by dokladoval rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov o tom, že obhospodarovateľom by mal byť práve on. Práva žalobcu ako menšinového vlastníka sú chránené tým, že medzi ním a zapísaným obhospodarovateľom vzniká zo zákona nájomný vzťah, pokiaľ medzi nimi nedôjde k inej dohode. Napriek viacerým pochybeniam žalovaný pri zápise žalobcu ako obhospodarovateľa lesa, s odkazom na doteraz uvedené a možnosti, ktoré v rámci odvolacieho konania žalovaný podľa zákona o lesoch má, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku.

Správna žaloba – žalobné body

9. Žalobca v správnej žalobe uviedol obsah podaného odvolania. Ďalej namietal, že k jeho odvolacej námietke o nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že bolo vyhovené návrhu na zápis a preto rozhodnutie nemuselo obsahovať odôvodnenie. Podľa žalobcu

žalovaný dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k tomu, že prvostupňový orgán nerozhodoval iba o otázke zápisu obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov, ale výslovne v zmysle IV. výroku rozhodol aj o zániku práva a povinnosti žalobu. Podľa žalobu preto v tejto časti malo byť rozhodnutie odôvodnené s tým, že mala byť uvedená súvisiaca argumentácia, aby mohol relevantným spôsobom uplatniť svoje právo podať riadne odvolanie s uvedením argumentov voči odôvodneniu rozhodnutia. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že nerozhodol ani o zániku práv a povinností žalobcu, ani nerozhodol o jeho výmaze. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný iba vynechal celý výrok prvostupňového rozhodnutia a ako sa vysporiadal s touto otázkou, preto je aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Samotný zákon pripúšťa zápis aj viacerých obhospodarovateľov lesa a z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, či bol zapísaný navrhovateľ spolu so žalobcom alebo napadnutým rozhodnutím malo dôjsť k výmazu žalobcu ako obhospodarovateľa lesa, a tak aj samotný výrok napadnutého rozhodnutia z dôvodov vynechania IV. výroku prvostupňového rozhodnutia je neurčitý. Táto neurčitosť je zvýraznená aj s poukazom na samotný návrh na začatie konania podaný navrhovateľom, z ktorého nie je zrejmé, či tento bol podaný s vyplnenou časťou, ktorá bola bližšie nezisteným spôsobom niekým prečiarknutá a má byť vyplnená práve v prípade viacerých obhospodarovateľov lesa.

10. Žalobca uviedol, že mu bola sprístupnená kópia spisu prvostupňového orgánu, z ktorej bolo zrejmé, že prílohy návrhu na zápis nie sú prílohami vyžadovanými zákonom, o čom predložil dôkaz – súbor kópie spisu sprístupnený prvostupňovým orgánom.

11. Žalovaný uviedol, že z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ má byť zapísaný ako obhospodarovateľ lesa k porastom č. XXXX F. XXXX zaradeným na lesnom celku Krásno – Východ, ktoré sú tvorené parcelami registra „E“ č. X-XXXX/X, X-XXXX/X, X-XXXX/XX, X-XXXX/XX, X-XXXX/XX. Takýto návrh žalobcovi nebol sprístupnený a tieto údaje vyplývajú iba z prílohy nazvanej ako „Identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia“ (§ 39 ods. 1 zákona o lesoch). Podľa žalobcu táto príloha nie je identifikáciou vyžadovanou v § 4a ods. 5 písm. a) zákona o lesoch. Listina nie je podpísaná, nie je zrejmé, kto identifikáciu vykonal, pričom podľa žalobcu táto mala byť vyhotovená oprávnenou a odborne spôsobilou osobou. V tejto prílohe sa neuvádzajú ani správne údaje katastra nehnuteľností a táto obsahuje podľa výslovného označenia len parcelné čísla. V tejto súvislosti s poukazom aj na odvolací dôvod ohľadom nesprávnosti výroku prvostupňového rozhodnutia ohľadom označenia parciel pozemkov (čo bol osobitne odvolací dôvod, ktorý zmenou prvostupňového rozhodnutia stratil svoj význam) žalovaný uviedol, že parcelné čísla boli uvedené správne ale pred tieto bol doplnený číslicou 1 kód pôvodného katastrálneho územia. Z prílohy návrhu ale vyplýva práve opak, a to, že v prílohe boli neznámou osobou uvedené iba parcelné čísla, nie kódy pôvodného katastrálneho územia a tieto kódy ani nie sú údajom katastra nehnuteľností. V identifikácii pozemkov musia byť uvedené údaje katastra nehnuteľností, ktoré dostatočne identifikujú súčasné katastrálne územie. V prílohe nie je katastrálne územie uvedené, a aj z tohto dôvodu nie je možné ani prílohu predloženú navrhovateľom považovať za prílohu v zmysle § 4a ods. 5 písm. a) zákona o lesoch.

12. Žalobcovi boli prvostupňovým orgánom sprístupnené zo spisu zmluvy, ktoré sú v zjavnom rozpore so závermi žalovaného uvedené v odôvodnení rozhodnutia, a to čo sa týka ich podpisov ale aj príloh. Pokiaľ žalobcovi boli sprístupnené iné dokumenty ako sú založené v administratívnom spise, tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom a zavádzajúce sprístupnenie iných dokumentov by malo súčasne za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

13. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, ktorá mala byť prílohou návrhu podľa § 4a ods. 5 písm. b) zákona o lesoch, tak zhodná zmluva – listina bez podpisov je zverejnená aj v Centrálnom registri zmlúv. Predložená nájomná zmluva nebola podpísaná, a pokiaľ by aj bola podpísaná, tak nebola podpísaná zmluva zverejnená a nemohla nadobudnúť účinnosť nepodpísaná zmluva. V Centrálnom registri zmlúv bola zverejnená listina bez podpisov, ktorú ani nie je možné označiť za zmluvu a ani v dokumentoch sprístupnených žalobcovi prvostupňovým orgánom neboli takéto prílohy. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že nájomná zmluva má štyri prílohy tak je to v rozpore s administratívnym spisom a aj v rozpore s Centrálnom registrom zmlúv. Ako dôkaz žalobca predložil listiny zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

14. Žalovaný dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ktoré je v rozpore s administratívnymi spismi a to, že Lesy SR, štátny podnik vlastnia väčšinový spoluvlastnícky podiel. Ako je to zrejmé

z listov vlastníctva, tak Lesy SR š.p. nevlastnia žiaden spoluvladnícky podiel a iba spravujú rôzne spoluvlastnícke podiely rôznych vlastníkov, ktoré sú ale menšie ako spoluvlastnícky podiel žalobcu a každopádne celkom jednoznačne sa jedná o viacerých rozdielnych menšinových spoluvlastníkov. Pokiaľ by boli Lesy SR š.p. spoluvlastníkom viacerých spoluvlastníckych podielov, tak by sa dalo uvažovať o tom, že tieto by bolo možné zlúčiť. Lesy SR š.p. iba spravujú rôzne menšinové spoluvlastnícke podiely, čo v niektorých častiach uvádza v rozpore so svojim záverom aj žalovaný a nespravujú ani jeden väčšinový spoluvlastnícky podiel. Toto nesprávne skutkové zistenie, z ktorého žalovaný vychádzal, sa potom odráža v nesprávnom hodnotení podstatnej časti záverov, ktoré žalovaný uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, najmä v hodnotení platnosti predloženej nepodpísanej listiny, ktorá má byť podľa nesprávneho záveru žalovaného zmluvou a neexistencii nájomnej zmluvy medzi žalobcom a menšinovými vlastníkmi. Ako dôkaz žalobca predložil listy vlastníctva k predmetným pozemkom.

15. Podľa žalobcu je celkom zrejmé, že žalobca si v rámci podaného odvolania uplatnil právo na obhospodarovanie lesa, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníctva a taktiež v spojení s jeho zápisom ako obhospodarovateľa lesa a vzniku nájmu zo zákona. Za takéhoto stavu, kedy si uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa viacero osôb – navrhovateľ a žalobca, žalovaný bol povinný podľa § 4a ods. 8 zákona o lesoch konanie prerušiť a postupovať v zmysle tohto ustanovenia, ako to navrhoval žalobca v podanom odvolaní. Žalovaný uviedol, že neboli podané dva návrhy na zápis a neboli predložené doklady preukazujúce právny vzťah viacerých účastníkov konania k dotknutému lesnému pozemku. Žalobca odkázal na ust. § 4a ods. 8 zákona o lesoch a ďalej, že zákon jednoznačne uvádza, že na prerušenie konania (ktoré je obligatórne) musí byť naplnený jeden z dôvodov. Prvým je podanie dvoch návrhov na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa, čo vzhľadom k tomu, že žalobca už bol zapísaný ako obhospodarovateľ lesa k predmetným pozemkom, ani nebolo logicky tvrdené. Druhým dôvodom je, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa. Žalovaný tento dôvod neskúmal ale skúmal predloženie dokladov preukazujúcich právny vzťah, ako by už chcel vykonávať dokazovanie v spore navrhovateľa a žalobcu, a to ktorí z nich má právo na obhospodarovanie lesa. Žalovaný porušil ust. § 4a ods. 8 zákona o lesoch, keď správne konanie neprerušil napriek uplatneniu práva na obhospodarovanie viacerými osobami a v podstate vykonával dokazovanie, hodnotil dôkazy a posudzoval, či existuje právo žalobcu alebo navrhovateľa obhospodarovať predmetné pozemky a preto je toto rozhodnutie v rozpore s citovaným § 4a ods. 8 zákona o lesoch. Nesprávny názor žalovaný uvádza aj v tej časti, kde nesprávne spája rozhodovanie o zápise obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov a rozhodovanie o tom, či tu existuje právo (a komu toto právo svedčí) obhospodarovať, resp. užívať vec. Právomoc rozhodovať takéto spory má jedine všeobecný súd v súdnom konaní v zmysle , čo jednoznačne potvrdzuje aj ust. zákona o lesoch.

16. Žalobca v odvolaní namietal aj neplatnosť predloženej zmluvy z dôvodu neurčitého vymedzenia predmetu nájmu. Žalovaný svoje rozhodnutie v jednej časti odôvodnil tým, že predmetom nájmu uvedeným v nájomnej zmluve sú lesné porasty č. 4215 a 4214, ďalej tiež ale konštatoval, že zo zmluvy je zrejmé, že táto sa vzťahuje k lesným pozemkom a žalovaný konštatuje, že z § 51b ods. 2 zákona o lesoch je zrejmé, že predmetom nájmu môže byť lesný pozemok alebo jeho časť, teda nie porast. V nadväznosti konštatovanie ďalej, že žalovaný zistil z listov vlastníctva informačného systému, že Lesy SR š.p. spravujú spoluvlastnícke podiely o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery, je zrejmé, že žalovaný nerozlišuje medzi časťou pozemku a spoluvlastníckym podielom. Ani z odôvodnenia rozhodnutia tak nie je zrejmé, či podľa žalovaného nájomná zmluva predložená navrhovateľom bola uzatvorená k predmetu nájmu – celým pozemkom, častiam/časti pozemku, spoluvlastníckemu podielu alebo lesnému porastu. Žalovaný vyslovil názor, že vzhľadom k špecifiku lesného hospodárstva je dôležité hospodárenie v rámci porastov a nie na lesných pozemkoch s odkazom na § 39 ods. 6 zákona o lesoch. Zákon v tomto ustanovení uvádza, že lesný porast (všeobecne nie je osobitne vecou ale súčasťou pozemku) sa považuje za spoločnú vec, ale iba na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch a s výslovným odkazom na § 36 zákona o lesoch. Z § 51a zákona o lesoch jednoznačne vyplýva, že predmetom nájomnej zmluvy majú byť pozemky a nie lesné porasty. Predmetom zmluvy o výkone činnosti odborného lesného hospodárenia v lesoch teda môžu byť lesné porasty ale predmetom nájomnej zmluvy nemôžu byť porasty a prílohou návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov v zmysle § 4a ods. 5 písm. b) zákona o lesoch musí byť doklad preukazujúci právny vzťah k lesným pozemkom, nie porastom. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že predmetom predloženej nájomnej zmluvy sú porasty 4214 a 4215, tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a predloženú prílohu mal vyhodnotiť ako prílohu v rozpore s §

4a ods. 5 písm. b) zákona o lesoch a taktiež pokiaľ predmetom nájomnej zmluvy by bol porast, ktorý nie je osobitným predmetom právnych vzťahov, tak by takáto nájomná zmluva bola absolútne neplatná.

17. Žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti námietky rozporu nájomnej zmluvy s § 51b ods. 2 zákona o lesoch. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Lesy SR š.p. boli povinné uzatvoriť nájomnú zmluvu s obhospodarovateľom lesa, ktorý bol v tom čase aj podľa zistení žalovaného jednoznačne žalobca a nie navrhovateľ.

18. Žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti, z akého dôvodu sa odklonil žalovaný od citovanej ustálenej judikatúry súdov týkajúcej sa otázky procesu rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaný posudzoval iba, či je potrebná dohoda spoluvlastníkov ale neposudzoval otázku, či vôbec bolo doložené rozhodnutie spoluvlastníkov v zmysle uvedenej judikatúry vyžadované ust. § 4a ods. 5 písm. c) zákona.

19. Žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie ani v časti týkajúcej sa dôvodov namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy (napr. absencie grafickej identifikácie prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa § 40 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch, absencia spôsobu zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa § 40 zákona o lesoch a úloh vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona), a preto je aj v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné.

20. Čo sa týka predloženia prílohy návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov, a to zmluvy na zabezpečenie výkonu činnosti hospodára podľa § 48 zákona o lesoch, tak prílohou v zmysle § 4a ods. 5 písm. d) zákona o lesoch môže byť iba zmluva, ktorá nadobúda účinnosť najskôr dňom nadobudnutia práv a povinností obhospodarovateľa lesa. Žalovaný dospel k názoru, že navrhovateľom predložená listina – Zmluva č. 3/2020 o výkone činnosti OLH nadobudla účinnosť 09.06.2020. Navrhovateľ nemohol predložiť zmluvu, ktorá nadobúda účinnosť najskôr dňom nadobudnutia práv a povinností obhospodarovateľa lesa, ktoré by mal nadobudnúť rozhodnutím zo dňa 14.07.2021, keď teda 09.06.2020 nebol navrhovateľ jednoznačne zapísaný ako obhospodarovateľ lesa, s ktorým zákon spája práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa, a tak mal žalovaný dospieť k záveru, že navrhovateľ predložil prílohu k návrhu – zmluvu, ktorá je v rozpore s § 4a ods. 5 písm. d) zákona o lesoch, obdobne ako je zrejmé z listiny označenej ako Zmluva č. 92/10/Np/2020, ktorá nespĺňa požiadavky v zmysle § 4a ods. 5 písm. b) zákona o lesoch.

21. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi ani v nich nemá oporu, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a teda sú splnené viaceré dôvody pre zrušenie nezákonného rozhodnutia v zmysle (ďalej aj len „SSP“). Žalobca uviedol, že na prejednanie veci nežiada nariadiť pojednávanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v konaní o zápise do evidencie lesných pozemkov orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje o tom, či osobu, ktorá podala návrh na zápis, zapíše do tejto evidencie alebo nie. Účastníkom je doteraz zapísaný obhospodarovateľ a osoba, ktorá návrh podala. Rozhodovalo sa o tom, či obhospodarovateľom dotknutých jednotiek priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „porast“) bude doteraz zapísaný obhospodarovateľ lesa – žalobca, alebo osoba ktorá podala návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov – ďalší účastník konania. Pokiaľ by návrhu nebolo vyhovené, v evidencii lesných pozemkov nedochádza k žiadnej zmene a práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa – žalobcu by zostali zachované. Keďže bolo vyhovené návrhu v evidencii lesných pozemkov, bolo na základe právoplatného rozhodnutia k dotknutým porastom ako ich obhospodarovateľ zapísané pozemkové združenie Riečnica – Javorina/ďalší účastník konania. Podľa § 4a ods. 2 zákona o lesoch práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa lesa – žalobcu zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa (ďalší účastník konania). Nebolo potrebné zo strany žalovaného, resp. prvostupňového orgánu osobitne rozhodovať

o zániku práv a povinností žalobcu, pretože došlo k zániku priamo zo zákona, preto žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, aby táto obsahovala len údaje dané § 4a ods. 10 zákona o lesoch.

23. Žalovanému bola v rámci odvolacieho konania predložená kópia nájomnej zmluvy č. 92/10/Np/2020 aj s podpismi. Zmluva bola zverejnená vo verejne prístupnom centrálnom registri zmlúv, ktorý okrem iného obsahuje aj údaje o dni uzavretia zmluvy (19.05.2020) a jej účinnosti (05.06.2020), ktorá nastáva zo zákona deň nasledujúci po zverejnení, ak sa zmluvné strany nedohodli na neskoršom dni. Pri zverejnení zmluvy sa podpisy fyzických osôb, vrátane rodného čísla dátumu narodenia a dokladu preukazujúceho totožnosť osoby vždy anonymizujú. Žalovaný nemá pochybnosti o tom, že by zmluva nebola podpísaná. Podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch Lesy SR š.p. vykonávajú práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečujú jeho ochranu a zastupujú vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Obdobne postupuje správca aj vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe. Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je správca oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom. Správca v dotknutých porastoch spravuje podiely neznámych vlastníkov o výmere tvoriacej nadpolovičnú väčšinu z ich celkovej výmery, a preto v súlade s , ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 229/1981 Zb. uvádza, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu, je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. V nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných zákonom o lesoch a nie na jednotlivých lesných pozemkoch vlastníka, návrh konkretizuje, že princíp nadpolovičnej väčšiny sa viaže aj k nájomnému vzťahu k porastu. Vychádza sa z definície porastu v ako spoločnej veci v zmysle . Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa . Podľa žalovaného predmet nájmu je určitý a identifikovateľný, a to v článku III. Spolu s prílohami 1 až 4 nájomnej zmluvy a dá sa z neho generovať, ktorých z lesných pozemkov, porastov a neznámych vlastníkov sa zmluva dotýka. Odôvodnenie rozhodnutia je potrebné čítať s porozumením a v kontexte celého jeho znenia a nie účelovo z textu vytrhávať jednotlivé veci a poukazovať na ich rozpornosť. Napadnutým rozhodnutím bola rešpektovaná vôľa väčšiny, ktorou správca v dotknutých lesných porastoch nesporne disponuje. Zmyslom a účelom zákonného nájmu podľa zákona o lesoch je oproti všeobecnej úprave ochrana práv drobného vlastníka, najmä takého, ktorého pozemok je súčasťou menšinovej časti z výmery porastu. Zákonný nájom nevzniká s väčšinovým vlastníkom, resp. osobou, ktorá disponuje väčšinovým podielom v poraste, keďže táto si svoje právo hospodáriť v poraste na základe väčšiny uplatní v súlade s zákona o lesoch, resp. si ho uplatní iná osoba na základe rozhodnutia väčšinového vlastníka, resp. osoby disponujúcej s väčšinovým podielom v poraste, alebo bude vlastník alebo správca s najväčším podielom v poraste zapísaný ako obhospodarovateľ do evidencie lesných pozemkov podľa zákona o lesoch. Výnimku z zákona o lesoch predstavuje zákona o lesoch, na ktoré toto ustanovenie odkazuje. Dôvodová správa k citovanému uviedla, že návrh zároveň predpokladá s možnosťou úpravy tohto ustanovenia v iných častiach zákona, ktoré sa viaže k prípadom, keď predmetom menšinového podielu je lesný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov. Zápis žalobcu ako obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov vykonaný Okresným úradom Čadca, pozemkovým a lesným odborom postupom podľa zákona o lesoch bol chybný, nakoľko ako obhospodarovateľ lesa mal byť uvedeným postupom v danom prípade zapísaný správca. Napadnutým rozhodnutím tak žalovaný uvedenú chybu pri rešpektovaní vôle osoby disponujúcej väčšinovým podielom v poraste odstránil. Len prejavenie vôle naďalej obhospodarovať dotknuté porasty a nesúhlas so zapísaním nového obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov, bez predloženia dôkazov preukazujúcich právny vzťah žalobcu k tomu istému lesnému pozemku, ktorý bol predmetom zápisu do evidencie lesných pozemkov, nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa zákona o lesoch. Nekonalo sa tu o zápise viacerých obhospodarovateľov do evidencie lesných pozemkov a o námietkach vznesených žalobcom rozhodol žalovaný v súlade s zákona o lesoch. Nebolo potrebné riešiť spor, v ktorom by si na základe predložených dokladoch viacerí účastníci konania uplatňovali právo na obhospodarovanie toho istého lesného pozemku a o tomto spore by nebol správny orgán príslušný rozhodnúť. Ide teda o spor (predbežnú otázku, na prerušenie konania sa primerane použije Správneho poriadku), o ktorom urovnaní sa dohodnú účastníci medzi sebou alebo o ktorom

je príslušný rozhodnúť iný orgán, a teda ide o to, že odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania (správneho, súdneho), a pokiaľ tento spor nebude medzi účastníkmi konania odstránený, správny orgán konanie vo veci zápisu do evidencie lesných pozemkov preruší.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že mu je známa žalobcom namietaná judikatúra súdov súvisiaca s procesom rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a účasťou menšinového spoluvlastníka na rozhodovaní. Zákon o lesoch v úprave platnej do 31.08.2019 nekonkretizoval postup orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri zápise obhospodarovateľa lesa ani podmienky tohto zápisu. V súvislosti s definovaním porastu ako spoločnej veci zákon o lesoch len vo všeobecnosti odkazoval na a nasl. . Vzhľadom na veľkú rozdrobenosť vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom, nedostupnosť veľkého počtu vlastníkov rozptýlených mimo záujmové územie, často až mimo územie SR, neumožňovali oslovenie všetkých spoluvlastníkov, čo spôsobovalo značné aplikačné problémy. Prijatím sa preto vzhľadom na špecifiká lesného hospodárenia konkrétnejšie zadefinovali postupy a podmienky pri zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov a rozpracovala sa problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom a zadefinovali sa postupy a princípy pri podielových spoluvlastníkoch. Rešpektuje sa pritom všeobecná právna úprava rozhodovania väčšiny o veci spoločnej, vyplývajúca z , pričom v nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných zákonom o lesoch a nie na jednotlivých pozemkoch vlastníka, sa princíp nadpolovičnej väčšiny viaže aj k porastu. Za právne relevantný sa potom považuje doklad, pri podaní ktorého bola preukázaná vôľa väčšiny spoluvlastníkov, resp. vôľa osoby, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. Zákon o lesoch teda obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle a nevyplýva tu pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinnosť zaoberať sa v konaní o zápise do evidencie lesných pozemkov väčšinovým vlastníkom, ktorého právna ochrana, pokiaľ sa na procese rozhodovania nezúčastnil, resp. nedošlo k inej dohode, je zabezpečená zákona o lesoch.

25. Aj v prípade zmluvy o výkone činnosti OLH bola žalovanému v rámci odvolacieho konania predložená podpísaná kópia, zmluva bola zverejnená vo verejne prístupnom Centrálnom registri zmlúv dňa 08.06.2021, uzavretá 02.06.2021 a účinná 09.06.2021. Podľa zákona o lesoch (nie podľa Centrálneho registra zmlúv) zmluva o výkone činnosti odborného lesného hospodára nadobúda účinnosť najskôr dňom nadobudnutia práva a povinností obhospodarovateľa lesa, čo v danom prípade znamená dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Účinnosť zmluvy, ktorá predpokladá existenciu (vznik) platnej zmluvy znamená, že sa z takejto zmluvy možno s úspechom domáhať plnenia. Žalovaný si toho bol vedomý, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že i keď sú zmluvy účinné (podľa centrálneho registra zmlúv), k ich plneniu môže dôjsť najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Uvedené nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhuje správnu žalobu žalobcu podľa zamietnuť a že netrvá na nariadení pojednávania vo veci.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika

27. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia doplnil, že nerozhodol o zániku práv a povinností žalobcu z dôvodu, že ani nemalo byť rozhodované, nakoľko tieto účinky vyplývajú priamo zo zákona. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ale neexistuje. Prvostupňový orgán konal a rozhodol a žalovaný postupoval nesprávne, pokiaľ zmenil rozhodnutie tak, že vo veci a ani o odvolaní žalobcu v tejto veci vôbec nerozhodol. Ak dospel žalovaný k záveru, že v tejto časti nemal prvostupňový orgán rozhodovať, tak v tejto časti malo byť rozhodnutie zrušené a konanie zastavené a nie iba nerozhodnuté bez akéhokoľvek odôvodnenia.

28. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že mu bola predložená kópia nájomnej zmluvy, tak táto žalobcovi nebola predložená a nemal možnosť sa k nej vyjadriť a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že vykonával ďalšie dôkazy v odvolacom konaní a oboznámil túto kópiu zmluvy s niektorými prílohami. Predložená zmluva neobsahuje ani základné náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle § 51a ods. 2 zákona o lesoch, a to ani grafickú identifikáciu prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa § 40 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch a neobsahuje ani spôsob zabezpečenia úloh z programu starostlivosti

o lesy podľa § 40 zákona o lesoch a úlohy vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona, a teda je neplatná pre rozpor so zákonom.

29. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nebola zverejnená zmluva ale iba jej niektoré časti, ktoré neobsahovali informácie, ktoré sa v zmysle zákona nezverejňujú, a súčasne boli podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy. Samotná zmluva obsahuje vymedzenie predmetu nájmu ako podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy odkazom na prílohu. Podľa žalobcu nie je možné vymedziť predmet nájmu v prílohe, a v takom prípade takýto dokument by musel byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a teda aj podpísaný, a táto príloha – vymedzenie predmetu nájmu nebola zverejnená, a preto sa na zmluvu podľa hľadí ako keby vôbec nebola uzatvorená. Predmetná príloha, ktorá bola zabezpečená v odvolacom konaní a žalobca sa o nej dozvedel až v rámci tohto súdneho konania, nie je dostatočne určitá v tom, čo má byť predmetom nájmu, ako uvádzal žalobca aj v žalobe túto skutočnosť ako dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetom nájmu majú byť spoluvlastnícke podiely, súčasne aj lesné pozemky a súčasne aj lesné porasty, čo sa vylučuje.

30. Pokiaľ žalovaný poukázal na § 50 ods. 7 zákona o lesoch, tak je potrebné aplikovať ust. § 51d ods. 2 zákona o lesoch, kedy správca bol povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu výlučne s obhospodarovateľom lesa, ktorým bol v tom čase na základe právoplatného rozhodnutia žalobca.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu – duplika

31. V duplike žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania nevykonával žiadne nové dôkazy, nakoľko mu to ani platná právna úprava neumožňuje, nakoľko v odvolacom konaní sa môže z ust. § 59 Správneho poriadku primerane použiť len ods. 4. Kópia zmluvy č. 92/10/Np/2020 bola súčasťou predloženého s vecou súvisiaceho prvostupňového administratívneho spisu.

32. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

33. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 23.08.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 28.07.2023 do 24.08.2023.

34. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

35. Predmetom prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa vyhovel návrhu ďalšieho účastníka konania na zápis obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch.

36. Podľa , ; (1)V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

39. Podľa , a ; (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a)bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c)vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d)je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g)došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. (6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

40. Podľa § 1 ods. 1 Zákona lesoch; Tento zákon upravuje a) vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b) vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c) odborné hospodárenie v lesoch, d) podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 2 zákona o lesoch; Na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. b) lesným porastom súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch, písm. h) hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov, písm. p) obhospodarovateľom lesa fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1, písm. q) správcom právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu; za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov, písm. r) vlastníkom lesa malej výmery vlastník alebo spoluvlastník lesného pozemku alebo viacerých rozdrobených lesných pozemkov, ktorých súhrnná výmera v rámci jedného lesného celku nepresahuje 50 hektárov,

písm. v) porastom základná jednotka priestorového rozdelenia lesa alebo jej časť so skutočnou výmerou, pre ktorú sa vyhotovuje opis porastu v programe starostlivosti o lesy,

42. Podľa § 4 zákona o lesoch; (1) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa, odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“) a právnických osôb zabezpečujúcich činnosť hospodára podľa § 47 ods. 2 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45). (2) Údaje uvedené v evidencii lesných pozemkov sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. (3) Súčasťou evidencie lesných pozemkov je zbierka listín.

43. Podľa § 4 ods. 1 až 15 zákona o lesoch; (1) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa a) na základe návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 4 písm. a), b) na základe nájomného vzťahu podľa § 51c alebo osobitného obhospodarovania lesa podľa § 51d alebo c) ktorým je vlastník alebo správca, ak ide o porast, ku ktorému nebol zaevidovaný obhospodarovateľ lesa podľa písmena a) alebo písmena b); ak ide o porast v spoluvlastníctve viacerých osôb, zapisuje do evidencie lesných pozemkov 1. vlastníka alebo správcu s najväčším podielom v poraste alebo v časti porastu, ak ide o prípad podľa odseku 5 písm. c) druhého bodu, alebo 2. ak je v poraste alebo v jeho časti viac vlastníkov s rovnakým najväčším podielom, toho vlastníka s najvyšším podielom, ktorý je v poradí vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva uvedený ako prvý. (2) Účastníkom konania o zápise do evidencie lesných pozemkov je osoba, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1, a obhospodarovateľ lesa, ktorého práva a povinnosti zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1. (3) Konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov sa začína a) podaním návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 4, b) na základe oznámenia podľa § 4b ods. 2 písm. d) alebo e) alebo ods. 5, alebo c) ak sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva dozvie o skutočnostiach podľa § 4b ods. 2 písm. d) alebo e) alebo ods. 5. (4) Návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 1 písm. a) podáva osoba, ktorá má byť zapísaná ako obhospodarovateľ lesa; návrh obsahuje a) identifikačné údaje osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa, v rozsahu 1. meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa trvalého pobytu alebo obdobného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, b) zoznam porastov alebo častí porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov, ak ide o prípad podľa odseku 5 písm. c) druhého bodu, c) dátum a podpis účastníka konania, ktorý návrh podáva. (5) Prílohou k návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov je a) identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností7) a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods. 1), b) doklad preukazujúci právny vzťah k lesným pozemkom, ktoré sú predmetom evidencie lesných pozemkov, s členením podľa právneho vzťahu k lesnému pozemku na základe vlastníctva, správy, nájomnej zmluvy alebo obdobného právneho vzťahu podľa a až 684 , nájmu vzniknutému na základe osobitných predpisov7a) alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, c) doklad 1. preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa , ak je porast v spoluvlastníctve viacerých osôb a obhospodarovanie lesa bude zabezpečované jedným obhospodarovateľom lesa; doklad sa nevyžaduje, ak ide o porast podľa , alebo 2. ktorým je písomná dohoda podľa , ak ide o porast, ktorý je spoločnou vecou, a obhospodarovanie lesa bude zabezpečované viacerými obhospodarovateľmi lesa, a

d) písomná zmluva s hospodárom alebo právnickou osobou podľa § 47 ods. 2 preukazujúca zabezpečenie výkonu činnosti hospodára podľa § 48, ktorá nadobúda účinnosť najskôr dňom nadobudnutia práv a povinností obhospodarovateľa lesa; písomnú zmluvu nepredkladá právnická osoba podľa § 47 ods. 2, ktorá oznamuje hospodára, ktorého prostredníctvom zabezpečí na lesných pozemkoch odborné hospodárenie v lesoch, e) ak je lesný pozemok predmetom osobitného obhospodarovania lesa na ktorom povinnosti obhospodarovateľa lesa vykonáva správca, stanovisko správcu, že k lesnému pozemku pohľadávka podľa § 51e ods. 2 nie je evidovaná, inak predloží súhlas správcu s ukončením osobitného obhospodarovania lesa. (6) Ak návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov nemá náležitosti podľa odsekov 4 a 5, orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyzve účastníka konania, ktorý návrh podal, aby návrh do desiatich pracovných dní doplnil alebo odstránil jeho nedostatky; na podanie návrhu podľa odseku 4 sa primerane použije § 19 ods. 1, 2, 4 a 5, § 27, § 29 ods. 1 a 5 a § 30 správneho poriadku. (7) Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva začne konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), vyzve vlastníka alebo správcu, aby podal návrh podľa odseku 4 najneskôr 15 dní pred ukončením nájomného vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k lesnému pozemku, alebo do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ak nájomný vzťah alebo obdobný právny vzťah k lesnému pozemku skončí alebo skončil pred uplynutím tejto lehoty, a upozorní ho, že ak návrh nepodá alebo neoznámi, že návrh podá iná osoba, zapíše do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa podľa odseku 1 písm. c) alebo začne konanie podľa § 51d. Obhospodarovateľ lesa doteraz zapísaný v evidencii lesných pozemkov má do zápisu obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností obhospodarovateľa lesa okrem povinností podľa § 4b ods. 3 písm. b) a c), čo mu orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi po začatí konania o zápise do evidencie lesných pozemkov. (8) Ak orgánu štátnej správy lesného hospodárstva boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov konania na odstránenie tohto sporu; na prerušenie konania sa primerane použije § 40 správneho poriadku. (9) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva a) rozhodne o zápise do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa a hospodára alebo právnickú osobu podľa § 47 ods. 2 k porastu alebo jeho časti do 30 dní odo dňa začatia konania podľa odseku 3 písm. a), b) zapíše do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa k porastu alebo jeho časti bezodkladne na základe vzniku nájomného vzťahu podľa § 51c alebo osobitného obhospodarovania lesa podľa § 51d a účastníkom konania vydá potvrdenie, ktoré obsahuje údaje podľa odseku 10. (10) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí o zápise do evidencie lesných pozemkov uvedie tieto údaje: a) označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhodnutie vydal, b) zoznam parciel alebo ich častí podľa registra C a registra E katastra nehnuteľností a zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa, na ktorých bude obhospodarovateľ lesa zabezpečovať odborné hospodárenie v lesoch, c) identifikačné údaje obhospodarovateľa lesa podľa odseku 4 písm. a) okrem dátumu a miesta narodenia, d) deň, ktorým obhospodarovateľovi lesa vznikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa, e) dátum, ktorým obhospodarovateľovi lesa zanikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa, ak zánik týchto práv a povinností vyplýva z dokladov podľa odseku 5 písm. b) alebo c), f) identifikačné údaje hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, s ktorou má obhospodarovateľ lesa uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon činnosti podľa § 48, v rozsahu podľa odseku 4 písm. a) okrem dátumu a miesta narodenia, g) dátum vydania rozhodnutia. (11) Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov neobsahuje odôvodnenie. (12) Ak orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, vykoná zápis obhospodarovateľa lesa a hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2 do evidencie lesných pozemkov k porastu alebo jeho časti v rozsahu, v ktorom návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov vyhovie.

(13) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne zašle účastníkom konania oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov. Ak bolo proti rozhodnutiu o zápise do evidencie lesných pozemkov podané odvolanie len v časti rozhodnutia podľa § 4c ods. 3, orgán štátnej správy lesného hospodárstva v oznámení podľa prvej vety zároveň uvedie, v ktorej časti napadnuté rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. (14) Ak sa všetci účastníci konania o zápise do evidencie lesných pozemkov vzdali odvolania písomne alebo ústne do zápisnice, orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie ale rozhodnutie vyznačí v spise, bezodkladne vykoná zápis do evidencie lesných pozemkov a účastníkom konania vydá potvrdenie, ktoré obsahuje údaje podľa odseku 10. (15) Na rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 9 písm. a) a odsekov 10 až 14 sa primerane použije § 46, 47, § 51 ods. 3 a § 52 správneho poriadku.

44. Podľa § 4b ods. 2 zákona o lesoch; Obhospodarovateľ lesa je povinný a) zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch (§ 36) prostredníctvom hospodára odo dňa vzniku práv a povinností obhospodarovateľa lesa podľa odseku 1, b) ak je v poraste evidovaných viac obhospodarovateľov lesa, do 30 dní odo dňa zápisu do evidencie lesných pozemkov vyznačiť v teréne priebeh hranice časti porastu obhospodarovanej podľa § 36 ods. 2; ak dochádza k zmene hranice obhospodarovanej časti porastu, zabezpečiť odstránenie vyznačenia doterajšieho priebehu hranice, c) zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zmene hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2 do 15 dní od tejto zmeny, ktoré musí obsahovať údaje potrebné na zápis do evidencie lesných pozemkov, najmä 1. identifikačné údaje hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, s ktorou má obhospodarovateľ lesa uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone činnosti podľa § 48 v rozsahu podľa § 4a ods. 4 písm. a) okrem dátumu a miesta narodenia, 2. dobu, na ktorú je uzatvorený zmluvný vzťah podľa § 47 ods. 10 s hospodárom alebo právnickou osobou podľa § 47 ods. 2, a 3. zoznam jednotiek priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1), ktorých sa zmena dotýka a na ktorých odborné hospodárenie v lesoch zabezpečí osoba podľa prvého bodu, d) zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zmene rozsahu oprávnenia hospodáriť na lesných pozemkoch, ku ktorým je evidovaný ako obhospodarovateľ lesa, do 15 dní od tejto zmeny, e) oznámiť bezodkladne orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ukončenie nájomného vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu k lesnému pozemku.

45. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona o lesoch; (1) Na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie v súlade s týmto zákonom, podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok prostredníctvom hospodára (§ 47). (2) Práva a povinnosti hospodára môže v poraste vykonávať len jeden hospodár (). Ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa, zápis obhospodarovateľov lesa a hospodára do evidencie lesných pozemkov podľa možno vykonať, len ak sa písomne dohodli podľa na hraniciach obhospodarovanej časti porastu a na hospodárovi. Hranicu obhospodarovanej časti porastu obhospodarovatelia lesa vyznačia v teréne; to neplatí, ak je táto hranica v teréne totožná s hranicou dielca vyznačenou podľa . Hranica obhospodarovanej časti porastu sa vyznačuje na hraničných stromoch oranžovými štvorcami s veľkosťou 10 x 10 cm vo výške 130 cm od zeme tak, aby boli vzájomne medzi sebou viditeľné, alebo ak hranica prebieha územím bez vhodných stromov, inou obhospodarovateľmi lesa vzájomne dohodnutou formou.

46. Podľa § 39 ods. 1 a 6 zákona o lesoch; (1) Na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny (ďalej len „porast“) a etáže, e) ostatné lesné pozemky [§ 3 ods. 1 písm. c) a e)]. (6) Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou

0,5 hektára a navrhovaného spôsobu hospodárenia podľa kategórie lesa podľa § 13 ods. 2 alebo § 14 ods. 2. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou,55a) ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, pri zmene programu starostlivosti o lesy alebo pri zmene hraníc dielca rozdelením podľa odseku 7.

47. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona o lesoch; (1) Hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov (ďalej len „register hospodárov“), ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [§ 59 písm. k)] prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45). (2) Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára.

48. Podľa § 50 ods. 1, 3 a 6 zákona o lesoch; (1) Vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám slúžiacim lesnému hospodárstvu vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „lesný majetok vo vlastníctve štátu“) nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. (3) Správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Ak správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, nadobudne osoba, ktorá nie je správcom podľa prvej vety a nepožiada o trvalé vyňatie [§ 7 ods. 1 písm. a)], správa tohto majetku do jedného roka od nadobudnutia správy bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva okrem vojenských lesov, ktorých správa bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Osoba, ktorá nie je správcom a nadobudla správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, je povinná najneskôr ku dňu prechodu správy vyhotoviť so správcom protokol o prechode správy lesného majetku vo vlastníctve štátu a bezodkladne ho zaslať ministerstvu. (6) Správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

49. Podľa až 8 zákona o lesoch; (1) Na nájomný vzťah, ktorého predmetom sú lesné pozemky, sa vzťahujú až 684 , ak až 51f neustanovujú inak. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu, ak odsek 8 a a neustanovuje inak. (2) Nájomná zmluva obsahuje a) spôsob zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa a úlohy vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona, b) grafickú identifikáciu prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa a tabuľkový súpis nájomným vzťahom dotknutých jednotiek priestorového rozdelenia lesa alebo ich častí. (3) V nájomnej zmluve možno dohodnúť a) rozsah oprávnení nájomcu na zastupovanie vlastníka lesného pozemku v konaniach podľa tohto zákona, b) zastupovanie vlastníka nájomcom v konaniach na vykonávanie rybárskeho práva alebo c) zastupovanie vlastníka nájomcom v konaniach podľa osobitného predpisu. (4) Ak je účelom nájmu lesných pozemkov hospodárenie v lesoch podľa , nájomný vzťah trvá najmenej do konca platnosti programu starostlivosti o lesy podľa ; to neplatí pre nájom lesných pozemkov na iné účely. (5) Ak je nájomný vzťah dohodnutý na neurčitú dobu, možno ho vypovedať k 1. januáru; ak neustanovuje inak, výpovedná lehota je päť rokov alebo doba do ukončenia platnosti programu starostlivosti, ak platnosť programu starostlivosti skončí skôr. Výpoveď musí mať písomnú formu. Ak

je nájomný vzťah dohodnutý na určitú dobu, skončí sa uplynutím tejto doby, nájomná zmluva sa neobnovuje, ak nie je dohodnuté inak. (6) Nájomca lesného pozemku, ktorý ho využíva na účel hospodárenia v lesoch, je oprávnený využívať ho riadnym spôsobom podľa a brať z neho úžitky v súlade s týmto zákonom. (7) Nájomca alebo podielový spoluvlastník, ktorý nevlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku, musí k nájomnej zmluve predložiť písomný súhlas spoluvlastníkov, s ktorými dosiahne nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku; to platí aj pri poraste. (8) Ak obhospodarovateľ lesa hospodári aj na lesných pozemkoch, na ktoré pripadá menšinový podiel v celom poraste, vzniká medzi obhospodarovateľom lesa a menšinovým vlastníkom nájomný vzťah, ak sa nedohodnú inak. Na takto vzniknutý nájomný vzťah sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 7 a 9 až 13, ak neustanovuje inak. Čas trvania takto vzniknutého nájomného vzťahu je totožný s dĺžkou nájomného vzťahu nájomcu alebo s dobou, počas ktorej obhospodarovateľ lesa vykonáva hospodárenie v lese.

50. Podľa § 51b ods. 1 a 2 zákona o lesoch; (1) Na nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je lesný pozemok alebo jeho časť vo vlastníctve štátu sa vzťahuje § 50 ods. 7, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. (2) Ak obhospodarovateľom lesa na lesnom pozemku alebo jeho časti vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov v poraste nie je správca, na tento pozemok alebo jeho časť sa uzatvorí nájomná zmluva; výška dohodnutého nájomného nesmie byť nižšia ako nájomné vypočítané podľa osobitného predpisu. Návrh na uzavretie nájomnej zmluvy predkladá obhospodarovateľ lesa do troch mesiacov od zápisu do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1; do uzavretia nájomnej zmluvy je správca oprávnený vyžadovať od obhospodarovateľa lesa úhradu za užívanie majetku štátu najmenej vo výške nájomného vypočítaného podľa prvej vety.

51. Podľa § 51d ods. 1 zákona o lesoch; Konanie o osobitnom obhospodarovaní lesa začne orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý vedie evidenciu lesných pozemkov podľa § 4 ods. 1, z vlastného podnetu, ak zistí, že vlastník lesného pozemku alebo obhospodarovateľ lesa podľa § 4a ods. 1 písm. c) nezabezpečil odborné hospodárenie v lesoch; ak je v lesnom celku viac takých lesných pozemkov, môže o nich príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva konať spoločne. Účastníkom konania o osobitnom obhospodarovaní lesa je a) vlastník lesného pozemku alebo obhospodarovateľ lesa podľa § 4a ods. 1 písm. c), b) obhospodarovateľ lesa v poraste susediacom s dotknutým lesným pozemkom, ktorý nie je správcom a ktorý v lehote podľa odseku 2 predloží ponuku podľa odseku 3, a c) správca, ktorý je obhospodarovateľom lesa v poraste najbližšom k dotknutému lesnému pozemku, ak v lehote podľa odseku 2 nebola predložená ponuka podľa odseku 3.

52. K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k jeho odvolacej námietke, keď namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa neobsahuje odôvodnenie a že žalovaný vynechal výrok IV. rozhodnutia prvostupňového orgánu bez bližšieho odôvodnenia, správny súd uvádza, že zákon o lesoch v § 4a ods. 11 ustanovuje, že ak orgán verejnej správy lesného hospodárstva vyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, rozhodnutie o zápise do evidencie lesných pozemkov neobsahuje odôvodnenie. V § 4a ods. 2 zákon o lesoch počíta s tým, že doterajšiemu obhospodarovateľovi lesa zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ („nový“ obhospodarovateľ), práva a povinnosti, a preto je aj účastníkom tohto konania. V § 4a ods. 11 zákona o lesoch nie je osobitne uvedené, že by malo takéto rozhodnutie, ktorým sa vyhovie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v plnom rozsahu, obsahovať odôvodnenie v prípade, ak zápisom „nového“ obhospodarovateľa (vyhovením návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov v celom rozsahu) zanikajú práva a povinnosti „predošlého“ obhospodarovateľa. Preto je možné akceptovať argumentáciu žalovaného keď uviedol, že ak sa návrhu v celom rozsahu vyhovie, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie v zmysle § 4a ods. 11 zákona o lesoch. Pri zápise „nového“ obhospodarovateľa môže dôjsť k zániku práv a povinností „pôvodného“ obhospodarovateľa a pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyžadovať odôvodnenie v prípade, že zápisom „nového“ obhospodarovateľa dôjde k zániku práv a povinností „predošlého“ obhospodarovateľa, bol by to výslovne v dotknutej právnej úprave uviedol. Zápis obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov ako dôsledok toho, že sa v celom rozsahu vyhovie návrhu, môže mať za následok zánik práv a povinností predošlého zapísaného obhospodarovateľa. Na ochranu práv predchádzajúceho obhospodarovateľa, ktorého práva a povinnosti zanikajú zápisom nového

obhospodarovateľa, slúži ust. § 4a ods. 2 zákona o lesoch, ktoré vymedzuje tohto obhospodarovateľa ako účastníka administratívneho konania, a aj ust. § 4a ods. 8 zákona o lesoch, ktoré rieši stret viacerých práv na obhospodarovanie lesa.

53. Je dôvodná žalobná námietka žalobcu, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie a bez bližšieho odôvodnenia vynechal výrok IV. prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán uviedol, že deň nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia obhospodarovateľovi lesa: Di Mihálik, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011 zanikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa v porastoch č. XXXX_X, XXXX_X v LC Krásno – Východ. Je ale nepochybné, že v zmysle ust. § 4a ods. 2 zákona o lesoch zápisom „nového“ obhospodarovateľa lesa zanikajú práva a povinnosti „predošlého“ obhospodarovateľa lesa. Žalovaný bližšie k tejto námietke uviedol argumentáciu vo vyjadrení k správnej žalobe, avšak odôvodnenie rozhodnutia nie je možné dotvárať vyjadrením v súdnom konaní, ktorého predmetom je prieskum rozhodnutia žalovaného.

54. Ďalej správny súd poukazuje na ust. § 4a ods. 4 a 5 zákona o lesoch, v ktorých sú vymedzené náležitosti návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch a ďalej aj to, aké prílohy majú byť k takémuto návrhu predložené. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zo strany ďalšieho účastníka konania bol doručený návrh na zápis obhospodarovateľa, v ktorom je uvedená v tabuľke nasledujúca identifikácia: Lesný celok Krásno – Východ, dielec XXXX, porast. skupina 0 a Lesný celok Krásno – Východ, dielec 4215, porast. skupina 0 a ako odborný lesný hospodár je uvedený E. D., -2003. Z ust. § 4a ods. 4 zákona o lesoch vyplýva, že návrh má obsahovať identifikačné údaje osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa (pričom je vymedzený rozsah týchto údajov), zoznam porastov alebo časti porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov, ak ide o prípad podľa ods. 5 písm. c) druhého bodu, a ďalej, že návrh má obsahovať dátum a podpis účastníka konania, ktorý návrh podáva. Z uvedeného je zrejmé, že zákon požaduje uviesť v návrhu zoznam porastov alebo časti porastov podľa obhospodarovateľa lesa, hospodára alebo právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, ktorí majú byť zapísaní do evidencie lesných pozemkov, len v prípade, ak ide o prípad riešený v § 4a ods. 5 písm. c) druhého bodu, čo rieši situáciu, keď má byť ako príloha k návrhu doložený aj doklad, ktorým je písomná dohoda podľa § 36 ods. 2, ak ide o porast, ktorý je spoločnou vecou a obhospodarovanie lesa bude zabezpečené viacerými obhospodarovateľmi lesa. (Podľa § 36 ods. 2 zákona o lesoch práva a povinnosti hospodára môže v poraste vykonávať len jeden hospodár (). Ak je v poraste viac obhospodarovateľov lesa, zápis obhospodarovateľov lesa a hospodára do evidencie lesných pozemkov podľa zákona o lesoch možno vykonať len ak sa písomne dohodli podľa na hraniciach obhospodarovanej časti porastu a na hospodárovi). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, a preto ani nebolo potrebné v zmysle zákona o lesoch uvádzať v návrhu na zápis zoznam porastov alebo časti porastov. Preto je táto žalobná námietka žalobcu nedôvodná.

55. Z ust. § 4a ods. 5 písm. a) zákona o lesoch vyplýva, že prílohou k návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov je identifikácia dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľnosti7 a jednotiek priestorového rozdelenia lesa (). Poznámka 7 odkazuje na o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“). Katastrálny zákon v definuje, čo je identifikáciou parcely, keď uvádza, že identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra. Identifikácia parcely je teda výsledkom určitého postupu orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, za jej realizáciu sa platí správny poplatok a v písomnej podobe je verejnou listinou ( katastrálneho zákona). Zákon o lesoch v ust. nepoužíva pojem identifikácia parcely, ktorý je osobitným pojmom katastrálneho zákona, ale hovorí o identifikácii dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľnosti. Z tejto formulácie zákona o lesoch a z odkazu na katastrálny zákon podľa správneho súdu nemožno vyvodiť, že by zákon o lesoch požadoval identifikáciu parciel podľa katastrálneho zákona. Zákon o lesoch nevyžaduje zostavenie identifikácie v autorizovanej podobe, ani nevyžaduje na tejto prílohe podpis, pretože takáto požiadavka z zákon o lesoch nevyplýva. Pri výklade tejto požiadavky zákona o lesoch vo vzťahu k prílohe návrhu na zápis, s odkazom na katastrálny zákon, je potrebné vychádzať z katastrálneho zákona, konkrétne aj z

ods. 1 písm. b) bod 2. (Podľa uvedeného ustanovenia katastrálny operát obsahuje tieto časti: vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti „A – majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti „B – vlastník alebo iná oprávnená osoba“, ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti „C – ťarcha“, ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza). V ustanovení § 4a ods. 5 zákona o lesoch je formulovaná požiadavka vymedziť lesné pozemky prostredníctvom údajov evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ale aj podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (odkaz na § 39 ods. 1 zákona o lesoch). S odkazom na ustanovenia katastrálneho zákona je potrebné vyžadovať, aby v takejto prílohe boli údaje katastra nehnuteľnosti ako názov okresu a obce, katastrálne územie, parcelné číslo, druh a výmera pozemkov, vlastník pozemkov, čo sú základné identifikačné prvky nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona. K tomu je potrebná identifikácia aj podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa, čo v zmysle § 39 ods. 1 zákona o lesoch je aj lesný celok a v prejednávanej veci je tento údaj v prílohe aj uvedený. V prejednávanej veci je ale v rámci prílohy k návrhu uvedené len označenie lesného celku, dielca, porastovej skupiny a parciel registra „E,“ príloha teda neobsahuje dostatočnú identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností, pričom je pravdou, že v tejto prílohe nebol uvedený kód pôvodného katastrálneho územia a vo výroku rozhodnutia žalovaného už je uvedený. Navyše vo výroku rozhodnutia žalovaného sú aj parcely registra „C“, ktoré neboli uvedené v prílohe a nie je zrejmé, ako žalovaný k tejto identifikácii dospel. Na lesných pozemkoch sa hospodári v rámci jednotiek priestorového rozdelenia lesa a nie podľa toho, ako sú lesné pozemky zapísané v katastri nehnuteľnosti, avšak zákon o lesoch vyžaduje aj identifikáciu lesných pozemkov cez údaje, ktoré sú obsahom katastra nehnuteľnosti s odkazom na katastrálny zákon. K návrhu navrhovateľ/ďalší účastník konania podal ako prílohu samostatnú identifikáciu lesných pozemkov a neodkazuje na prílohu zmluvy, ktorá bola doložená. Ust. § 4a ods. 6 zákona o lesoch umožňuje odstraňovať nedostatky návrhu podľa § 4a ods. 4 a 5 zákona o lesoch, teda aj nedostatky prílohy. Uvedenie dostatočnej identifikácie v rámci prílohy je podstatné pre to, aby zápis do evidencie obhospodarovateľa lesa bol dostatočne určitý.

56. Čo sa týka sprístupnenia dokumentov z administratívneho spisu, z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť kedy a v akom rozsahu boli žalobcovi sprístupnené listinné dôkazy, ktoré ďalší účastník konania predložil v konaní. Žalobca k správnej žalobe doložil fotokópiu návrhu a prílohy, fotokópiu zmluvy č. 92/10/Np/2020 bez podpisov, datovania a bez príloh a zmluvu č. 3/2020 o výkone činnosti OLH bez podpisov, datovania a príloh. Pokiaľ žalobcovi boli sprístupnené zmluvy bez podpisov a datovania, v tomto smere nebol nijako ukrátený na svojich právach, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že tieto zmluvy boli podpísané a obsahujú aj dátum. Ak ale žalobcovi boli tieto dokumenty sprístupnené bez príloh, hoci ich žiadal, a na ich nesprístupnenie nebol osobitný dôvod, bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože sa nemohol oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, ktoré sám iniciatívne žiadal. Zákon o lesoch hovorí o primeranom použití Správneho poriadku, ale ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je v rámci odkazov zákona o lesoch uvedené, teda toto ustanovenie, v zmysle ktorého má orgán verejnej správy oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia, nie je možné primerane použiť. Ak ale žalobca žiadal iniciatívne o sprístupnenie podkladov rozhodnutia a tieto mu bez osobitného dôvodu sprístupnené neboli, pričom v dôsledku zápisu nového obhospodarovateľa lesa malo dôjsť aj k zániku jeho práv a povinností ako doteraz zapísaného obhospodarovateľa lesa, nemohol sa dostatočne oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, hoci prejavil vôľu ich poznať. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe k tejto námietke nevyjadril, a preto aj s ohľadom na to, že v administratívnom spise chýba údaj o tom, kedy a čo bolo žalobcovi sprístupnené, a s ohľadom na to, že žalovaný sa nevyjadril k tejto žalobnej námietke v rámci vyjadrenia k správnej žalobe, nie

je možné túto žalobnú námietku v konkrétnostiach konfrontovať s tým čo konkrétne bolo žalobcovi sprístupnené.

57. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zverejňovania uvedených dvoch zmlúv v Centrálnom registri zmlúv, v tomto smere je potrebné vychádzať z nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmlúv, ktorým vláda podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov bližšie upravila podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv. Podľa tohto nariadenia vlády povinná osoba, ktorá zasiela zmluvu na účely jej zverejnenia v registri, zasiela túto zmluvu prostredníctvom webového sídla www.crz.gov.sk/sysadm (ďalej len „webové sídlo“) s uvedením mena a priezviska osôb, ktoré zmluvu podpísali a bez uvedenia podpisu týchto osôb, dátumu podpisu zmluvy a otlačku pečiatky účastníkov zmluvy vo formáte Portable Document Formát (.pdf) s možnosťou vyhľadávania. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvy nemuseli byť zverejnené v Centrálnom registri zmlúv s podpismi a datované a podstatné pre možnosť dotknutia procesných práv žalobcu bolo, v akom rozsahu a z akých dôvodov mu boli tieto dokumenty poskytnuté, keď o ne sám žiadal, s čím sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia.

58. Správny súd sa nestotožnil s námietkami, kde žalobca uvádza, že nájomná zmluva uzatvorená medzi Lesmi SR, š.p. a ďalším účastníkom konania je absolútne neplatná a kde poukazuje aj na to, že žalovaný používa pojmy lesný celok, lesný pozemok a spoluvlastnícky podiel, pričom podľa neho to spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia, a ďalej keď žalobca namietal, že táto zmluva má byť absolútne neplatná, ak by predmetom nájomnej zmluvy bol porast, ktorý nie je osobitným predmetom právnych vzťahov. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že z článku III. nájomnej zmluvy č. 92/10/ zo dňa 20.03.2020 je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy je prenájom lesných pozemkov, ktoré sú v tomto bode 1 zmluvy a ako aj v bode 2 bližšie špecifikované, pričom sa odkazuje aj na identifikáciu jednotiek priestorového rozdelenia lesa, ostatných lesných plôch a parciel registra EKN/CKN v prílohe č. 1 zmluvy. Je pravdou, že v rámci Deviateho dielu zákona o lesoch je upravený Nájom lesného pozemku na hospodárenie v lesoch, Nájom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov. Zároveň ale podľa § 39 ods. 1 zákona o lesoch platí, že na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia lesa, ktorými sú : a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže a po e) ostatné lesné pozemky (§ 3 ods. 1 písm. c) a e)). Zo zmluvy a jej prílohy je zrejmé, o aké lesné pozemky ide a ako sú začlenené v rámci jednotiek priestorového rozdelenia lesa, čo je členenie lesných pozemkov na účely hospodárskej úpravy lesov, teda za účelom hospodárenia v lesoch. Aj z Dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 01.09.2019, ktorým bol novelizovaný zákon o lesoch, sa poukazuje na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných v zákone o lesoch a nie na jednotlivých lesných pozemkoch. Podľa zákona o lesoch porastom je základná jednotka priestorového rozdelenia lesa alebo jej časti so skutočnou výmerou, pre ktorú sa vyhotovuje opis porastu v programe starostlivosti o lesy.

59. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k tým odvolacím námietkam, kde žalobca poukazoval na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa otázky, že pokiaľ by o niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodoval sám väčšinový spoluvlastník bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkov možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho) len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Podľa žalobcu žalovaný posudzoval iba to, či je potrebná dohoda spoluvlastníkov, ale neposudzoval otázku, či bolo doložené rozhodnutie spoluvlastníkov v zmysle v odvolaní citovanej judikatúry, vyžadované § 4a ods. 5 písm. c) zákona o lesoch. Žalovaný vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam v podstate uviedol, že Lesy SR sú subjektom disponujúcim právom s nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníckych podielov a že rozhodli podľa zákona o lesoch zachovávajúc princíp rozhodovania podľa , že o hospodárení v poraste, ktorý je podľa zákona o lesoch spoločnou vecou, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a že rozhodli o obhospodarovateľovi lesa v dotknutých lesných porastoch, s ktorým uzatvorili nájomnú zmluvu. Žalobca v správnej žalobe závery o tom, že Lesy SR, š.p. sú podielovým spoluvlastníkom s najväčším podielom nerozporuje z toho hľadiska,

že by Lesy SR neboli správcom spoluvlastníckych podielov neznámych vlastníkov v takom rozsahu, že spravujú väčšinu spoluvlastníckych podielov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať opäť aj na Dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení od 01.09.2019, ktorým bol novelizovaný zákon o lesoch, kde sa k zákona o lesoch uvádza, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník, alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. V nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných zákonom o lesoch a nie na jednotlivých lesných pozemkoch vlastníka, návrh konkretizuje, že princíp nadpolovičnej väčšiny sa viaže aj k nájomnému vzťahu k porastu. Vychádza sa z definície porastu () ako spoločnej veci v zmysle . Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa . Ďalej sa v Dôvodovej správe uvádza, že je zabezpečená ochrana drobného vlastníka pozemku, najmä takého, ktorého pozemok je súčasťou menšinovej časti z výmery porastu. V takomto prípade sa predpokladá, že k týmto pozemkom a k ich vlastníkom vznikol nájomný vzťah podľa zákona o lesoch a že náležitosti nájomnej zmluvy väčšinového spoluvlastníka sa vzťahujú aj na vlastníka menšinovej časti porastu. Podľa Dôvodovej správy návrh predpokladá, že toto riešenie napomôže k právnej istote pri obhospodarovaní lesných pozemkov, keďže obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle . Napriek tomu, že pri úprave právnych vzťahov zákon o lesoch odkazuje aj na ustanovenia , konkrétne na úpravu hospodárenia so spoločnou vecou, v tomto prípade je zrejmý úmysel zákonodarcu regulovať túto problematiku odlišne.

60. Vo vzťahu k žalobnej námietke o tom, že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil v časti týkajúcej sa ďalších odvolacích dôvodov, a to namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy, napr. absencie grafickej identifikácie prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape podľa § 40 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch, namietanej absencie spôsobu zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa § 40 a úloh vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaných na základe tohto zákona, je potrebné uviesť, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že prílohu nájomnej zmluvy, konkrétne prílohu č. 4, tvorí lesnícka porastová mapa a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že k nájomnej zmluve boli doložené dve mapy. Preto z argumentácie žalovaného je zrejmé, že považoval túto podmienku predloženia grafickej identifikácie prenajatých pozemkov na porastovej a obrysovej mape, vyžadovanú § 40 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch, za dodržanú. Je pravdou, že žalovaný sa vôbec nevyjadril námietke žalobcu, kde namietal absenciu spôsobu zabezpečenia úloh z programu starostlivosti o lesy podľa § 40 zákona o lesoch a úloh vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vydaného na základe tohto zákona, čo je v zmysle § 51 ods. 2 náležitosťou nájomnej zmluvy podľa zákona o lesoch. V tejto časti teda absentuje odôvodnenie žalovaného.

61. Zápisom nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov (ďalšieho účastníka konania) došlo aj k zániku práv a povinností žalobcu, a teda z tohto titulu bol žalobca oprávnený aj na vznášanie takých žalobných námietok, ktorými namietal proces vyhodnocovania návrhu, príloh a aj samotnej nájomnej zmluvy.

62. Za dôvodnú považuje správny súd žalobnú námietku, v ktorej žalobca poukazoval na to, že v rámci podaného odvolania si uplatnil právo na obhospodarovanie lesa a podľa neho žalovaný mal konanie podľa § 4a ods. 8 zákona o lesoch prerušiť a postupovať v zmysle tohto ustanovenia, ako to aj navrhoval žalobca v podanom odvolaní, a to v nadväznosti na namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V obsahu administratívneho spisu sa nachádza aj rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO1-2021/005140-002 zo dňa 24.03.2020, v zmysle ktorého Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor podľa § 4a ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o lesoch do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa zapísal žalobcu, a to v lesných porastoch XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX LC Krásno – Východ, ktoré tvoria prienik s E-KN parcelami nasledovne: JPRL XXXXX, totožný s parcelou EKN: XXXX/XX, JPRL 4213b totožný s parcelou EKN: XXXX/XX, JPRL 4214 totožný s parcelou EKN: X-XXXX/X, JPRL 4215 totožný s parcelou EKN: 1-5283/2. Ďalej rozhodol, že ako odborného lesného hospodára zapisuje v uvedených lesných porastoch J. K. L., Rajec a že podľa § 4b ods. 1 zákona o lesoch vznikajú obhospodarovateľovi lesa práva a povinnosti dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Čadca uviedol, že vykonal identifikáciu lesných porastov v k. ú. C., ktoré nemajú v evidencii obhospodarovateľov evidovaného

obhospodarovateľa lesa a zistil, že v lesných porastoch XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX podľa návrhu nového programu starostlivosti o lesy platného od 01.01.2020 je vlastníkom s najväčším podielom žalobca. Okresný úrad odkázal na ust. § 4a ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o lesoch, v zmysle ktorého orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa – vlastníka alebo správcu s najväčším podielom v poraste alebo v časti porastu. Uviedol, že kontaktoval žalobcu, že bude zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v predmetných lesných porastoch s tým, že má predložiť dohodu s hospodárom – odborným lesným hospodárom. Ďalej uviedol, že dňa 24.03.2020 bola e-mailom doložená táto dohoda, a preto bolo rozhodnuté o zápise do evidencie.

63. Z uvedeného je zrejmé, že Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor sám na základe vlastnej iniciatívy žalobcu zapísal do evidencie obhospodarovateľov lesných pozemkov, a to postupom podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch, v zmysle ktorého orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa, ktorým je vlastník alebo správca, ak ide o porast, ku ktorému nebol zaevidovaný obhospodarovateľ lesa podľa písm. a) alebo b); ak ide o porast v spoluvlastníctve viacerých osôb zapisuje do evidencie lesných pozemkov: 1. vlastníka alebo správcu s najväčším podielom v poraste alebo v časti porastu, ak ide o prípad podľa ods. 5 písm. c) druhého bodu, alebo 2. ak je v poraste alebo v jeho časti viac vlastníkov s rovnakým najväčším podielom, zapíše ako obhospodarovateľa toho, ktorý je v poradí vlastníkov na liste vlastníctva uvedený ako prvý. Okresný úrad teda vyhodnotil, že žalobca je vlastníkom s najväčším podielom v poraste a na základe toho ho zapísal ako obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov. Následne Lesy SR š.p. ako správca podielov nezistených vlastníkov uzavreli nájomnú zmluvu s ďalším účastníkom konania ako obhospodarovateľom lesa.

64. Podľa § 50 ods. 3 zákona o lesoch správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch správca podľa ods. 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné.

65. Z uvedeného je teda zrejmé, že Lesy SR, š.p. boli oprávnené vykonávať práva vlastníka vo vzťahu k tým spoluvlastníckym podielom, ktorých vlastník nie je známy alebo vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe. Ďalší účastník konania následne na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Lesmi SR, š.p. podal návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa a k takémuto zápisu aj došlo. Je teda zrejmé, že predošlý zapísaný obhospodarovateľ lesa bol žalobca, a to obhospodarovateľ lesa zapísaný postupom podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch. Následne bol ďalším účastníkom konania podaný návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch. Nepochybne z § 4a ods. 2 zákona o lesoch vyplýva, že po zaevidovaní „nového“ obhospodarovateľa lesa zanikajú práva a povinnosti „predošlého“ zaevidovaného obhospodarovateľa lesa. V prejednávanej veci bol žalobca zapísaný ako obhospodarovateľ lesa preto, že na príslušné lesné celky nebol zapísaný obhospodarovateľ (táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia, na základe ktorého bol zaevidovaný žalobca ako obhospodarovateľ lesa) a okresný úrad vychádzal z takého záveru, že žalobca je spoluvlastníkom lesného porastu s najväčším spoluvlastníckym podielom, preto ho zapísal podľa § 4a ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o lesoch.

66. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že postup Okresného úradu Čadca pri zápise žalobcu ako obhospodarovateľa lesa považoval žalovaný za nesprávny a v zásade uviedol, že Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor nesprávne vyhodnotil, že väčšinovým vlastníkom bol žalobca a správne podľa neho ako obhospodarovateľ s najväčším spoluvlastníckym podielom mali byť zapísané Lesy SR š.p. Žalovaný ďalej uvádza argumentáciu, že je potrebné zdôrazniť, že Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor Čadca ako obhospodarovateľa lesa dotknutých porastov zapísal rozhodnutím č. OU-CA-PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.03.2020 žalobcu ako vlastníka disponujúceho menšinovým podielom. Podľa žalovaného mal potom okresný úrad zahájiť konanie podľa § 51d ods. 1 zákona o lesoch a v súlade s ust. § 51d ods. 2 vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote oznámil zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch a predložil návrh na zápis do evidencie

lesných pozemkov podľa zákona o lesoch, ktorého súčasťou je aj doklad preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa , ak je porast v spoluvlastníctve viacerých osôb a obhospodarovanie lesa bude zabezpečované len jedným obhospodarovateľom lesa. Takýto doklad sa nevyžaduje iba v prípade, že by disponoval väčšinovým podielom, resp. právom v poraste, pretože na to, aby bol subjekt zapísaný ako obhospodarovateľ lesa disponujúci väčšinovým podielom, resp. právom v poraste, nie je potrebná dohoda s menšinovým vlastníkom. V súlade s medzi takto zapísaným obhospodarovateľom lesa a menšinovým vlastníkom vzniká zo zákona nájomný vzťah, čím sa zabezpečuje právna ochrana drobného vlastníka, pričom náležitosti nájomnej zmluvy (väčšinového vlastníka) sa vzťahujú aj na vlastníka menšinovej časti porastu. Toto riešenie napomáha k právnej istote pri obhospodarovaní lesných pozemkov, keďže obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle . Čas trvania takto vzniknutého nájomného vzťahu je totožný s dĺžkou nájomného vzťahu nájomcu (v danom prípade do 31.12.2029) alebo s dobou, počas ktorej obhospodarovateľ lesa vykonáva hospodárenie v lese. Zákon o lesoch v ust. zároveň predstavuje odchýlku od , keď na pozemky vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov sa vždy uzatvorí nájomná zmluva. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že odborným hospodárením podľa zákona o lesoch sa rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie okrem iného aj v súlade s týmto zákonom a ako už bolo aj vyššie uvedené špecifikom lesného hospodárstva je, že hospodárenie sa viaže k porastom definovaným zákonom o lesoch a nie k jednotlivým lesným pozemkom, pričom sa vychádza z definície porastu ako spoločnej veci v zmysle zákona o lesoch. Podľa žalovaného žalobca takouto väčšinou (alebo dohodou spoluvlastníckou) nedisponoval, preto mal okresný úrad postupovať podľa uvedených záverov. Ďalej žalovaný uviedol, že Lesy SR ako subjekt disponujúci právom s nadpolovičným spoluvlastníckym podielom rozhodli v súlade s zákona o lesoch a to tak, že obhospodarovateľom pozemku na základe nájomnej zmluvy bude ďalší účastník konania, a teda takto bola akceptovaná vôľa väčšiny. Žalovaný uviedol, že žalobca je menšinový vlastník, a hoci bol zapísaný ako obhospodarovateľ lesa podľa zákona o lesoch, následne nezabezpečil odborné hospodárenie v dotknutých lesných porastoch v súlade so zákonom o lesoch, keď nepredložil návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov, ktorým by dokladoval rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov o tom, že obhospodarovateľom by mal byť práve on. Ďalej uviedol, že práva žalobcu ako menšinového spoluvlastníka sú chránené tým, že medzi ním a zapísaným obhospodarovateľom vzniká zo zákona nájomný vzťah, pokiaľ nedôjde k inej dohode.

67. V súvislosti s uvedenou argumentáciou správny súd potom považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, kde uviedol, že pokiaľ by predmetnému návrhu zo strany ďalšieho účastníka konania na zápis do evidencie lesných pozemkov nebolo vyhovené, v evidencii lesných pozemkov by nedošlo k žiadnej zmene a práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa – žalobcu by zostali zachované.

68. Na jednej strane teda žalovaný v obsahu preskúmavaného správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uvádza, že Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 24.03.2022 postupom podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch nesprávne zapísal ako obhospodarovateľa lesa žalobcu, vychádzajúc z nesprávneho predpokladu, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom, ktorý má najväčší podiel v poraste. Ďalej uvádza aký postup mal byť zo strany okresného úradu realizovaný a to, že žalobca mal byť vyzvaný na oznámenie ako zabezpečil odborné hospodárenie v lesoch a na predloženie návrhu na zápis do evidencie lesných pozemkov podľa zákona o lesoch, ktorého súčasťou by bol aj doklad preukazujúci, že došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou podľa , konkrétne aby preukázal, že sa spoluvlastníci porastu dohodli na tom, že obhospodarovanie bude zabezpečované ním ako jedným obhospodarovateľom lesa, ktorý je zároveň aj spoluvlastníkom porastu. Žalovaný argumentuje potrebou zahájenia konania podľa zákona o lesoch, čo je konanie o osobitnom obhospodarovaní lesa zahajované v prípade ak sa zistí, že vlastník lesného pozemku alebo obhospodarovateľ nezabezpečil odborné hospodárenie v lesoch, pričom nie je úplné zrejmé v čom malo nezabezpečenie odborného hospodárenia spočívať.

69. Žalobca dôvodil, že došlo ku stretu jeho práv ako obhospodarovateľa, ktorý bol zapísaný na základe rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č. OU-CA-PLO1-2020/005140-002 zo dňa 24.03.2020 podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch a ďalšieho účastníka konania, ktorý bol zapísaný preskúmavanými rozhodnutiami ako obhospodarovateľ lesa podľa § 4a ods. 1

písm. a) zákona o lesoch (a to ako obhospodarovateľ na základe uzavretej nájomnej zmluvy s väčšinovým podielovým spoluvlastníkom). V tejto súvislosti bolo podľa žalobcu podstatné ust. § 4a ods. 8 zákona o lesoch, v zmysle ktorého ak orgánu štátnej správy lesného hospodárstva boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov konania na odstránenie tohto sporu; na prerušenie konania sa primerane použije § 40 Správneho poriadku. Uvedené ustanovenie teda rieši stret práv viacerých obhospodarovateľov, pričom pokrýva dve situácie a to, ak sú orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložené viaceré návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému porastu alebo jeho časti, alebo ak sa počas konania zistí, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa. Potom je povinnosťou orgánu verejnej správy prerušiť konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzvať účastníkov na odstránenie tohto sporu, pričom na prerušenie konania sa má primerane použiť § 40 Správneho poriadku.

70. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že v ňom uvádza, že si uplatňuje právo na obhospodarovanie dotknutých lesných celkov, a teda na základe tohto jeho vyjadrenia je zrejmé, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že si viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, pričom žalobca navrhoval aj prerušenie konania podľa § 4a ods. 8 zákona o lesoch. Žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že neboli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa k tomu istému lesnému pozemku a neboli predložené ani doklady preukazujúce právny vzťah viacerých účastníkov konania k dotknutému lesnému pozemku, aj keď žalobca bol zapísaný do evidencie ako obhospodarovateľ na základe rozhodnutia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona o lesoch. Žalovaný v rozhodnutí dostatočne nevysvetlil, prečo podľa § 4 a ods. 8 zákona o lesoch nepostupoval, keď v rámci odvolacieho konania žalobca uplatnil právo na obhospodarovanie lesa a odvodzoval ho od rozhodnutia, ktorým bol zapísaný do evidencie obhospodarovateľov lesa. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza, že len prejavenie vôle naďalej obhospodarovať dotknuté porasty a nesúhlas so zapísaním nového obhospodarovateľa, bez predloženia dokladov preukazujúcich vzťah k tomu istému pozemku nestačí a nezakladá dôvod na prerušenie konania. Uvádza, že sa nekonalo o zápise viacerých obhospodarovateľov do evidencie lesných pozemkov a že žalovaný rozhodoval o námietkach žalobcu podľa § 4c zákona o lesoch. Uviedol, že nebolo potrebné riešiť spor, v ktorom by si účastníci uplatňovali právo na obhospodarovanie tohto istého lesného pozemku a o tomto spore by nebol správny orgán príslušný rozhodnúť. Ide teda o spor („predbežnú otázku“, na prerušenie konania sa použije primerane § 40 Správneho poriadku), o ktorom urovnaní sa dohodnú účastníci medzi sebou alebo o ktorom je príslušný rozhodnúť iný orgán, a teda ide o to, že odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania (správneho, súdneho) a pokiaľ tento spor nebude medzi účastníkmi odstránený, správny orgán konanie vo veci zápisu do evidencie lesných pozemkov preruší Podľa okolností sa môže jednať o predloženie dokladov, ktorými budú viacerí účastníci konania preukazovať väčšinový podiel k tomu istému lesnému pozemku, existencia viacerých listov vlastníctva k tomu istému pozemku a pod. Ide pritom o takú argumentáciu, ktorá ale nebola obsahom preskúmavaného rozhodnutia.

71. Nedostatočné zodpovedanie odvolacej námietky žalobcu, v rámci ktorej uviedol, že si uplatňuje práva ako obhospodarovateľ a dôvodil potrebou postupu podľa § 4a ods. 8 zákona o lesoch v spojení s tým, že žalovaný uviedol, že žalobca nemal byť zapísaný ako obhospodarovateľ lesa, mal porušiť povinnosť zabezpečiť riadne obhospodarovanie lesa a že malo byť zahájené konanie o osobitnom obhospodarovaní lesa podľa § 51d ods. 1 zákona o lesoch, a potom aj argumentácia vo vyjadrení k správnej žalobe, kde žalovaný uviedol, že pokiaľ by návrhu nebolo vyhovené, tak by nedošlo k žiadnej zmene a práva a povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa/žalobcu by zostali zachované, považuje správny súd za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spočívajúce jednak v nedostatku dôvodov a jednak v uvedení takej argumentácie, ktorá je navzájom rozporná až nezrozumiteľná. Správnemu súdu je zrejmé, že orgán verejnej správy nemôže dopĺňať odôvodnenie svojho rozhodnutia a dotvárať jeho dôvody v konaní pred súdom napríklad vo vyjadrení k správnej žalobe. Správny súd ale poukázal na obsah vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe preto, že aj argumentácia uvedená vo vyjadrení žalovaného dosvedčuje nedostatok odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, a to v niektorých častiach pre nedostatok dôvodov a v niektorých častiach preto, že uvedené dôvody sú nezrozumiteľné až rozporné.

72. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne sa vysporiadať s odvolaním žalobcu, a to presvedčivo sa vysporiadať s odvolacími námietkami, pričom je potrebné prihliadnuť aj na vyššie uvedenú argumentáciu správneho súdu.

73. Podľa ; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

74. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

75. Podľa ; Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

76. Ďalší účastník konania si neuplatnil náhradu trov konania, nebol nijako aktívny v priebehu súdneho konania, a preto mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd a ani iné ďalšie trovy konania.

77. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.