Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-34-2022.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/XX, proti žalovanej: 1. konsolidačná, spol. s.r.o., Nitra, Radlinského 2, IČO: 43987397, zast. splnomocnenkyňou: AKMB, s.r.o., Nitra, Štefánikova trieda 9, IČO: 52360458, o 3.090 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21Csp/50/2019 - 206 zo dňa 8. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z 3.000 eur od 17.3.2019 do zaplatenia; II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 107 ods.1, § 517 ods.1 a 2, § 544, § 545a, § 563, § 585, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,,O.z.“ ), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa uzatvorila úverovú zmluvu s veriteľom Investičná banka, štátny peňažný ústav, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalobkyni na žalovanú, pričom dohodou o urovnaní z 11.6.2015 došlo k novácií záväzku medzi stranami sporu. V zmysle dohody o urovnaní bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej sumu 3.750 eur v splátkach a žalovaná bola povinná upustiť od výkonu záložného práva a najneskôr v lehote do 10 dní po splnení záväzku zo strany žalobkyne zaslať kvitanciu o splnení záväzku o zániku záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy príslušnému okresnému úradu. Za nesplnenie povinnosti žalovanej bola medzi účastníkmi dohody o urovnaní dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3.000 eur. Žalobkyňa svoj nový záväzok vyplývajúci z dohody o urovnaní splnila, poslednú splátku vložila na účet žalovanej dňa 29.9.2016, pričom táto suma už bola v celom rozsahu „ preplatkom “, záväzok zanikol splnením predchádzajúcej splátky dňa 30.8.2016. Žalovaná mala podľa bodu 5.4 dohody o urovnaní povinnosť oznámiť príslušnému okresnému úradu zánik záložného práva v lehote do 10 dní od splnenia záväzku žalobkyňou, pričom túto povinnosť si nesplnila, keď zánik záložného práva oznámila až žiadosťou o výmaz záložného práva
zo dňa 22.11.2018, doručenou Okresnému úradu Dunajská Streda dňa 29.11.2018. Žalovaná bola v omeškaní so splnením povinnosti vyplývajúcej jej z bodu 5.4 dohody o urovnaní viac než dva roky. Pre prípad porušenia povinnosti upustiť od výkonu záložného práva a po splnení dlhu zaslať kvitanciu o splnení záväzku a zániku záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy príslušnému okresnému úradu najneskôr do 10 dní si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v pevnej výške 3.000 eur. Zo znenia bodu 5.4 dohody o urovnaní nevyplýva, že čiastočným splnením záväzku ( t.j. upustením od výkonu záložného práva, nie však riadnym a včasným oznámením o zániku záložného práva ) by mala byť zmluvná pokuta krátená, naopak, z gramatického výkladu ( „za nesplnenie tejto podmienky“ ) vyplýva, že ide o jediný záväzok žalovanej zložený z dvoch povinností ( upustiť od výkonu záložného práva a oznámiť zánik záložného práva ), ktorý je ako celok pri nesplnení čo i len v časti sankcionovaný zmluvnou pokutou vo výške 3.000 eur. Predmetná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysokou zmluvnou pokutou - a to jednak s prihliadnutím na skutkové okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu dohody o urovnaní, teda s prihliadnutím k vznesniu námietky premlčania žalobkyňou nielen čo do pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ale tiež čo do záložného práva a k namietanej absolútnej neplatnosti záložného práva v časti zálohu, keďže akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodnej zmluvy zanikli nováciou, súd nebol oprávnený hmotnoprávne posudzovať dôvodnosť uvedených námietok, avšak možno na túto skutočnosť prihliadnuť pokiaľ ide o zhodnotenie primeranosti zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie nevidel dôvod krátiť zmluvnú pokutu aj z toho dôvodu, že žalovaná svoju povinnosť splnila až po viac ako dvoch rokoch po splnení záväzku žalobkyňou. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na preplatok vo výške 90 eur, žalovaná voči žalobkyňou uplatnenej pohľadávke vzniesla námietku premlčania. Žalobkyňa zaplatila žalovanej poslednú splátku dňa 29.9.2016, pričom vrátenia preplatku sa domáhala výzvou zo dňa 1.3.2019 na vyplatenie zmluvnej pokuty pre nedodržanie zmluvných podmienok, ktorá bola žalovanej doručená dňa 6.3.2019, teda po viac ako dvoch rokoch od poslednej splátky. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže žalobkyňa poznala osobu, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, začala premlčacia lehota plynúť odo dňa poslednej splátky, na ktorú neexistoval právny dôvod. Žalobkyňa si však uplatnila nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia až po uplynutí dvoch rokov od začatia plynutia premlčacej lehoty, námietka premlčania vznesená žalovanou bola preto dôvodná. Vzhľadom na to, že žalovaná sa so splnením pohľadávky ( titulom zmluvnej pokuty ) dostala do omeškania, žalobkyňa tak dôvodne požadovala aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 17.3.2019 do zaplatenia. Do omeškania sa žalovaná dostala dňa 17.3.2019, pretože dňa 6.3.2019 jej bola doručená výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty pre nedodržanie zmluvných podmienok, ktorej obsahom bola výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote do 10 dní od doručenia.
4. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodu, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. ). Uviedla, že odôvodnenie rozsudku nie je riadne a náležité, čím jej súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že tým bolo zároveň porušené jej právo na spravodlivý proces. V rozsudku nebola daná žiadna odpoveď na podstatný argument, že nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu ani nevznikol, pretože žalobkyňa nesporne neplnila jednotlivé splátky riadne a včas a teda nesplnila podmienky v zmysle dohody. Povinnosť splniť podmienky v zmysle dohody bola pritom podmienkou vzniku povinnosti zabezpečiť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Pri určovaní primeranosti a znižovaní zmluvnej pokuty zmysle § 545a O.z. bol súd prvej inštancie povinný kumulatívne prihliadať na dva skutkové aspekty, hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Za určitých okolností bol povinný prihliadnuť aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vznikla. Porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikla žalobkyni žiadna škoda. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd moderoval zmluvnú pokutu a aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo jej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 500 eur.
5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za dostatočne odôvodnené a tvrdenia žalovanej za účelové, čo preukazuje aj samotná dohoda o urovnaní v bode 5. ,, Urovnanie sporných práv a povinností “ ods. 5.4.
6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná v tom smere, že predmetné vyjadrenie nepovažuje za relevantné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ( § 34 C.s.p. ) prejednal odvolanie žalovanej podané voči vyhovujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené.
8. Odvolanie smerovalo voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 17.3.2019 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty za porušenie záväzku žalovanej vyplývajúceho z dohody o urovnaní.
9. Odvolací súd má za to, že predmetným žalobným nárokom sa súd prvej inštancie zaoberal z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si súd prvej inštancie zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaná porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu jej z bodu 5.4 dohody o urovnaní oznámiť príslušnému okresnému úradu zánik záložného práva v lehote do 10 dní od splnenia záväzku žalobkyňou ( 30.8.2016 ), pričom túto povinnosť si nesplnila, keď zánik záložného práva oznámila až žiadosťou o výmaz záložného práva zo dňa 22.11.2018, doručenou Okresnému úradu Dunajská Streda 29.11.2018, t. j. po viac ako dvoch rokoch.
10. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom právnom názore v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 544 a § 545a O.z., že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výšku nie je potrebné vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti znížiť – viď. bod 33 a 34 rozsudku súdu prvej inštancie. K uvedenému je potrebné dodať, že význam zabezpečovanej povinnosti bol predovšetkým v tom, že sa jedná o obydlie ( pozn: podľa slovenskej judikatúry, obydlím je tiež k domu priľahlá ohradená záhrada a ohradený dvor, vrátane objektov, ktoré sa tu vyskytujú, ako aj priľahlé ohradené hospodárske budovy ) žalobkyne a jej manžela, pričom právo na ochranu obydlia je v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súčasťou práva na súkromie, pričom do súkromnej sféry občana - teda aj do jeho obydlia – zasiahnuť jeho obmedzením avšak takéto obmedzenie musí byť predvídané zákonom, musí byť ním sledovaný legitímny cieľ ( napr. verejná bezpečnosť, ochrana práv a slobôd iných) a toto obmedzenie musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, proti ktorým mohla žalovaná náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej predstavám a očakávaniam, a preto žalovanou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.
12. Vôľa strán v dohode o urovnaní je jasne, určito aj zrozumiteľne vyjadrená a jednoznačne smerovala k mimosúdnemu urovnaniu sporných nárokov, práv a povinností, ktoré vznikli a vyplývajú z úverovej zmluvy a záložnej zmluvy. Bod 5.4. dohody o urovnaní vymedzil vzájomné práva a povinnosti dostatočne určito tak, že na ich základe možno zistiť, či došlo k porušeniu záväzku žalovanej, ktorý nebol podmienený tým, že ak sa žalobkyňa dostane do omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky, v zmysle dohody o urovnaní zaniká jej nárok na zmluvnú pokutu pre porušenie povinnosti žalovanej v zmysle bodu 5.4. dohody o urovnaní. Námietky žalovanej, že žalobkyni porušením povinnosti žalovanej nevznikla
škoda, že k porušeniu povinnosti žalovanej došlo v dôsledku nedbanlivostného konania jej zamestnanca, že by mala vrátiť žalobkyni cez zmluvnú pokutu skoro rovnakú sumu aká zodpovedala výške splatného záväzku žalobkyne neobstoja, a to hlavne k významu zabezpečovanej povinnosti.
13. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo preukázané, že by jej nejaké trovy odvolacieho konania vznikli ( porov. uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018 ).
15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).