Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Pc-5-2022.pdf
PDF · 144.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času bytom D. X, C., zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183 proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné – odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,o určenie vyživovacej povinnosti pre manžela, t a k t o
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 28.2.2022 do 31.5.2022 sumou 200,- eur mesačne a od 1.6.2022 do 18.1.2023 sumou 100,- eur mesačne.
Dlžné výživné za obdobie od 28.2.2022 do 18.1.2023 vo výške 1365,20 eur je odporca povinný uhradiť navrhovateľke do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.2.2022 domáhala určenia, že manžel navrhovateľky E. B. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania tohto návrhu k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 26.09.2015, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou. Po uzatvorení manželstva sa im narodil syn F. a syn B.. Z dôvodu nezhôd medzi manželmi sa navrhovateľka spolu s deťmi odsťahovala od manžela a v súčasnosti už nežijú spolu v jednej domácnosti. V súčasnosti žije navrhovateľka spolu s deťmi v jednej domácnosti s jej rodičmi v C.. Z dôvodu, že manželstvo už neplní svoj účel a nie je ani predpoklad, aby sa tento stav v budúcnosti zmenil, bol zo strany navrhovateľky podaný návrh na rozvod manželstva. Vzhľadom na to, že celá starostlivosť o domácnosť aj o maloleté deti je na navrhovateľke podáva tento návrh, ktorým žiadame, aby manžel navrhovateľky plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke v sume 200,- eur mesačne, a to za účelom dosiahnutia toho, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnanou a jej jediným príjmom sú prídavky na deti a rodičovský príspevok spolu vo výške 326,90 eur. Čo sa týka výdavkov navrhovateľky na deti a domácnosť, tak tie predstavujú mesačne: Vitamíny – 20 eur, Plienky – 20 eur, Drogéria - 30 eur, Benzín – 80 eur, Strava – 100 eur, Oblečenie, obuv – 30 eur, Aktivity – 40 eur, Hračky, knihy – 20 eur, Príspevok rodičom (účty, nájom) – 100 eur. Mesačný príjem manžela je vo výške okolo 1800,- eur v hrubom.
2. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, uviedol, že nemá z čoho platiť manželské výživné, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky, rozhodne nie vo výške, ktorú žiada. Neskôr uviedol, že mu finančná situácia nedovoľuje prispievať na výživu navrhovateľky a žiadal návrh zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných dôkazov predložených účastníkmi konania, výsluchom účastníkov konania a ďalšími dôkazmi, ako je to uvedené nižšie a zistil nasledovný skutkový stav:
4. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 26.9.2015 manželstvo, rodný list maloletého F. B., z ktorého vyplýva, že sa narodil dňa XX.X.XXXX a rodný list maloletého B. B., z ktorého vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom ako rodičia sú pri oboch uvedení účastníci tohto konania.
5. Navrhovateľka tiež spoločne s návrhom predložila potvrdenia o pobyte účastníkov konania v G. C. z 15.2.2022. Predložila tiež faktúry a pokladničné bloky o nákupoch v lekárni, detského oblečenia, obuvi, drogérie a iných úhradách pre maloleté deti.
6. Z lustrácie v Registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca bol v rozhodnom období zamestnaný v spoločnosti ACO Stavebné prvky, s.r.o. a jeho vymeriavací základ v mesiaci 2/2022 v sume 2132,26 eur, 3/2022 v sume 12939,- eur, 4/2022 v sume 2132,- eur, 5/2022 v sume 1495,60 eur, 6/2022 v sume 1332,26 eur, 07/2022 v sume 1332,26 eur, 08/2022 v sume 1332,26 eur, 09/2022 v sume 1332,26 eur, 10/2022 v sume 1332,26 eur, 11/2022 v sume 1332,26 eur, 12/2022 v sume 1536,82 eur, 1/2023 v sume 1772,74 eur, 2/2023 v sume 1534,90 eur. Z lustrácie v Registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
7. Z lustrácie v Registri bánk vyplýva, že odporca má evidovaný účet v H. D. I., s účtovným zostatkom 2206,64 eur, disponibilným zostatkom 2206,64 eur ku 7.3.2023, navrhovateľka má evidovaný účet v H. D. J. I., s účtovným zostatkom 414,74 eur, disponibilným zostatkom 383,99 eur ku 7.3.2023.
8. Zo správy ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 19.5.2022 súd zistil, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Odporca nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky. Z potvrdenia ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 19.5.2022 súd zistil, že navrhovateľka poberala prídavok na deti F. B. a B. B. v sume 51,76 eur a rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa B. B. v sume 280,- eur. Zo správy ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2023 súd zistil, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Odporca nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky. Z potvrdenia ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2023 súd zistil, že navrhovateľka poberala od januára 2023 prídavok na deti F. B. a B. B. v sume 120,- eur a rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa B. B. v sume 301,- eur.
9. Podľa platového výmeru z 4.4.2022 k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 18.12.2018 medzi zamestnávateľom odporcu spoločnosťou ACO Stavebné prvky, s.r.o. a odporcom ako zamestnancom, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli počnúc dňom 1.mája 2022 na mesačnej brutto mzde vo výške 1.200,- eur (12 krát ročne).
10. Podľa predloženého mzdového listu odporcu, jeho čistá mzda v januári 2023 predstavovala 1137,73 eur a vyúčtované na osobný účet bolo odporcovi 1173,73 eur. V roku 2022 mu boli na osobný účet vyúčtované v mesiaci 2/2022 prostriedky v sume 1466,09 eur, v mesiaci 3/2022 v sume 8937,- eur, v mesiaci 4/2022 v sume 1467,09 eur, v mesiaci 5/2022 v sume 1026,51 eur, v mesiaci 6/2022 v sume 839,42 eur, v mesiaci 07/2022 v sume 862,28 eur, v mesiaci 08/2022 v sume 861,28 eur, v mesiaci 09/2022 v sume 852,28 eur, v mesiaci 10/2022 v sume 931,28 eur, v mesiaci 11/2022 v sume 956,28 eur, v mesiaci 12/2022 v sume 992,38 eur.
11. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že je nezamestnaná. Jej výdavky musia byť nižšie, ako keď žila v spoločnej domácnosti s odporcom. Odporca si účelovo znížil plat. Majú tiež spoločnú nehnuteľnosť, z ktorej chodí na účet odporcu každý mesiac 300,- eur. Odporca odstavil navrhovateľku od spoločného účtu, kde bolo 36.000,- eur. Mesačný plat vyšiel odporcovi na 2.031,- euro. Zobral si tiež ich spoločné auto. Navrhovateľka si musela požičať na zakúpenie nového auta. Odporca má v práci benefity, používa
firemné auto na svoje potreby a firma mu platí internet. Musela zaplatiť ročnú poistku za dom, v ktorom býva odporca. Chce sa s deťmi osamostatniť a nájom stojí 400,- euro mesačne.
12. Odporca vo výpovedi uviedol, že neexistuje žiaden dôkaz, že si účelovo znížil plat. Klamstvom je skutočnosť, že používa firemné auto na svoje účely. Je pravdou, že chodí na výlety s deťmi, ale to aj z toho dôvodu, že zbártruje nejaký hotel, kde dodáva veci a takto získa pobyt. Na predsúdnom informatívnom pohovore navrhovateľka uviedla svoje náklady a náklady detí v sume 440,- eur, to žiadala niekedy vo februári alebo v marci 2022. Dnes je to 1.100 eur a niečo. Navrhovateľka je zvyknutá celý život nepracovať.
13. Navrhovateľka vo vyjadrení z 30.8.2022 predloženom na pojednávaní dňa 31.8.2022 uviedla rozpis svojich mesačných výdavkov: Životné poistenie – 25,- eur, Telefón – 23,- eur, Príspevok na bývanie – 50,- eur, Benzín – 40,- eur, Hyg. potreby, kozmetika, drogéria – 30,- eur, Vitamíny – 10,- eur, Zdravotná starostlivosť – 5,- eur, Strava – 150,- eur, Výlety, aktivity – 30,- eur, Oblečenie, obuv – 20,- eur, Čistiace prostriedky – 5,- eur, Pes – 20,- eur. Spolu 408,- eur. Mesačné výdavky na maloleté deti predstavovali spolu 370,- eur.
14. Navrhovateľka vo vyjadrení z 13.10.2022 uviedla, že súdu v prílohe predkladá výpisy zo spoločného účtu navrhovateľky a manžela za obdobie od február 2022 až august 2022 z ktorých je zrejmé napríklad to, že odporca vybral z účtu 42.000, - eur, alebo to, že manžel mesačne poberá za prenájom nehnuteľnosti – garsónka, nájom vo výške 300 eur. Ďalej poukázala na to, že od spoločného účtu manžel navrhovateľku odstavil, pričom navrhovateľka stratila akýkoľvek prístup k peňažným prostriedkom na ňom vedeným. Pokiaľ ide o majetkovú situáciu navrhovateľky, tá si musela požičať peniaze na auto, ktoré teraz musí splácať, lebo manžel jej vzal ich vozidlo, ktoré ale vôbec nevyužíva. V prílohe podania predložila výdavky navrhovateľky na maloleté deti a taktiež výdavky ktoré vynakladá navrhovateľka na seba. Suma 206,26 eur, ktorú navrhovateľka uhradila, predstavuje ročnú poistku za dom v ktorý užíva iba jej manžel. K vyjadreniu navrhovateľa pripojila pokladničné doklady a faktúry o nákupoch oblečenia, obuvi, potravín, pohonných hmôt, hygienických potrieb, školských potrieb, výdavkoch v súvislosti s návštevou materskej školy, výdavkoch na cestovné, veterinára. Predložila tiež príkaz na úhradu sumy 25,- eur dňa 1.8.2022 pre príjemcu Allianz poistenie, doklad o úhrade poistného v sume 206,26 eur, faktúry mobilného operátora za mesiac august 2022 na sumu 21,48 eur a september 2022 na sumu 22,77 eur a prehľad transakcií podľa udania navrhovateľky na spoločnom účte za mesiace február až august 2022.
15. Odporca vo vyjadrení z 12.10.2022 uviedol, že vo vzťahu k otázke výšky výživného vzhľadom na neistú situáciu na trhu spojenú s prebiehajúcimi spoločenskými udalosťami, má momentálne zníženú mzdu, ktorá v čistom predstavuje sumu okolo 860,- eur. Zároveň predložil rozpis svojich výdavkov, a to: Strava 300 eur, Poistenie úveru 21,65 eur, Úver 182,55 eur, plyn 65,00 eur, Elektrina 49,00 eur, Poistka F. 17,27 eur, Digi 12,60 eur, Mobil 53,79 eur, Športové aktivity, 100,- eur, oblečenie, drogéria, Benzín 55,- eur, spolu 856,86 eur. K vyjadreniam navrhovateľky na pojednávaní zo dňa 31.08.2022 uviedol, že v žiadnom prípade si účelovo neznížil plat, výška platu bola korigovaná v súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi. Pokiaľ ide o nájomné za nájom garsónky vo výške 300,- eur mesačne, tak tento nájom už skončil a garsónka je bez nájomcu. Vo vzťahu k autu, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve uviedol, že auto navrhovateľke pred časom doviezol vyumývané a s plnou nádržou do C. za účelom, aby navrhovateľka mala. resp. mohla riadne vykonávať všetky rodinné činnosti. Navyše po tom, ako jej dal auto, z jej strany bol preprogramovaný kľúč od auta (pozn. preprogramovanie kľúča stojí aj viac ako 100,- eur) za účelom, aby ho iba ona mohla sama využívať, pričom keď ju s tým konfrontoval, nevedela ako zareagovať, prestala ho používať a radšej si požičala niekoľko desiatok tisíc eur od sestry a kúpila si rovnaké auto. Navrhovateľka pritom sama nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, iba odporca vykonáva pracovnú činnosť a snažil sa zabezpečiť chod celej rodiny. Poukázal na to, že navrhovateľka zvyšuje neúmerne výdavky na chod svojho vlastného života. Finančná situácia odporcu mu nedovoľuje prispievať na navrhovateľku, preto navrhol súdu návrh zamietnuť. Odporca svoje výdavky preukazoval v konaní aj predložením jednotlivých transakcií z bežného účtu vedeného K. XXXXXXX, I. v mesiaci apríl a máj 2023.
16. Navrhovateľka vo vyjadrení z 14.11.2022 uviedla, že doklad o príjme doložený zo strany odporcu je nedostačujúci (neboli súdu zo strany zamestnávateľa odporcu zodpovedané otázky ohľadom zníženia mzdy ďalších zamestnancov na rovnakej pracovnej pozícií. Taktiež nepredložil pracovnú zmluvu a po
zníženej mzdy skoro na polovicu nereagoval ani nenamietal v práci. Odporca stále zastáva pozíciu obchodného manažéra pre celé východné Slovensko. Za obidvoch synov F. aj B. platí poistku ich krstný otec C. H. L.. (bol to dar), nerozumie preto akú poistku platí staršiemu synovi odporca vo výške 17,27 eur Mzda bola znížená úmyselne, kvôli výživnému. V garsónke je nájomca, len akurát nájomné je vyplácané na ruku odporcovi. Počas spoločného bývania v jednej domácnosti sa niekoľkokrát stalo, že nájomca odišiel. Hneď v priebehu pár dní sa ozvalo min. 15 a viac ľudí, ktorí hľadali podnájom vo K. M. N.. Ak odporca má problém nájsť niekoho, navrhovateľka je ochotná tam niekoho zohnať. Spoločné auto bolo kúpené počas ich spoločného života pre navrhovateľku a detí, keďže odporca využíva firemné auto na pracovné a súkromné účely. Odporca od začiatku, odkedy musela s deťmi opustiť spoločnú domácnosť im robí problémy. Ak nebolo niečo, ako on chcel, vyhrážal sa, že vezme auto. Odporca disponoval náhradným kľúčom. Dňa 14.4. to aj zrealizoval a zobral auto z parkoviska, kde s deťmi boli na návšteve, o čom súdu predložila aj SMS komunikáciu. Následne nejaký čas nato priviezol auto, myslel si, že sa s deťmi k nemu vrátia. Keďže sa tak nestalo, opäť sa vyhrážal, že si auto vezme. Chcela sa poistiť, aby k tomu nedošlo, tak oslovila známeho mechanika a on jej odhlásil náhradný kľúč. Náhradným kľúčom vedel odporca otvoriť auto, ale nie naštartovať. Ani to ho neodradilo a dňa 20.5., keď boli so synom na detskom predstavení jej na parkovisku z auta vzal všetky doklady, o čom predložila SMS komunikáciu. Auto bolo nepojazdné a odparkované, kým si pre neho neskôr odporca neprišiel. Na kúpu auta jej následne požičala sestra. Odporca navrhovateľku po odchode zo spoločnej domácnosti odhlásil zo spoločného účtu (kde bola disponentom), kde mali spoločné úspory. Vybral 42.000,- eur, o čom predložila fotky transakcií z účtu.
17. Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou v správe zo dňa 8.3.2023 uviedla, že navrhovateľka nie je evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom v Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo iná osoba, ktorá je nemocensky alebo dôchodkovo poistená, nie je poberateľkou príjmu, ktorého platiteľom je Sociálna poisťovňa. Odporca je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec od 7.1.2019 v spoločnosti ACO Stavebné prvky, s.r.o.
18. Navrhovateľka vo vyjadrení z 24.3.2023 predložila sumarizáciu jej výdavkov. Výdavky navrhovateľky v súčasnosti predstavujú: Životné poistenie – 25,- eur, Telefón – 23,- eur, Príspevok na bývanie – 50,- eur, Benzín – 40,- eur, Poistka auto – 25,- eur, Hyg. potreby, kozmetika, drogéria – 30,- eur, Vitamíny – 10,- eur, Zdravotná starostlivosť – 5,- eur, Strava – 200,- eur, Výlety, aktivity – 30,- eur, Oblečenie, obuv – 20,- eur, Čistiace prostriedky – 5,- eur, Pes – 20,- eur. Spolu 483,- eur. Mesačné výdavky na maloleté deti sú uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2022. Navrhovateľka spolu s vyjadrením predložila súdu potvrdenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 13.3.2023 o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022, z ktorého je zrejmé, že za rok 2022 jej bolo vyplatené 3355,90 eur, potvrdenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 13.3.2023 o poberaní rodičovského príspevku za rok 2023, z ktorého je zrejmé, že v januári 2023 poberala 280,- eur a vo februári a marci po 301,- eur mesačne, potvrdenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 13.3.2023 o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022, z ktorého je zrejmé, že v uvedenom roku jej bolo vyplatené 809,80 eur, potvrdenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 13.3.2023 o poberaní prídavku na dieťa za rok 2023, z ktorého je zrejmé, že v januári jej bolo vyplatené 60,- eur a vo februári a marci po 120,- eur. Súdu predložila aj výpis z účtu vedeného v H. D., I. za obdobie od júna 2022 do januára 2023 a čestné prehlásenie, že nie je majiteľkou iných účtov.
19. Navrhovateľka vo vyjadrení z 14.7.2023 uviedla, že žiadosťou zo dňa 07.06.2023 dokazoval konajúci súd zamestnávateľa odporcu na zodpovedanie piatich otázok. Zamestnávateľ sa opakovane v tomto konaní (ako aj v konaní o rozvode medzi účastníkmi konania sp.zn. 8P/33/2022) vyhol odpovedi na jasne položené otázky, čím len utvrdzuje predpoklad, že k zníženiu príjmu odporcu došlo účelovo. Otázka súdu neznela koľko zamestnancov vykonáva na východnom Slovensku rovnakú pracovnú pozíciu ako odporca. V konaní o rozvod manželstva sp. zn. 8P/33/2022 odporca (manžel) na pojednávaní uviedol, že na rovnakej pozícii pracujú dvaja. V obdobnom duchu sa niesla aj odpoveď na otázku, či u týchto zamestnancov došlo taktiež k rovnakému zníženiu mzdy ako u odporcu.
20. Navrhovateľka vo vyjadrení z 22.8.2023 uviedla, že konečné zodpovedanie otázok zo strany zamestnávateľa len potvrdzuje domnienky navrhovateľky, že k zníženiu mzdy odporcu došlo účelovo, lebo k zníženiu platu otca došlo na základe dohody so zamestnávateľom a teda je zrejmé, že otec svojím podpisom súhlasil s týmto znížením. V danom prípade pritom išlo u otca o zníženie platu z priemerných
2031,- eur v hrubom (za 01.03.2022) na 1200,- eur v hrubom. Na daný prípad je nutné aplikovať § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda prihliadať na to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku.
21. Z pripojeného spisu spis tunajšieho súdu sp.zn. 8P/32/2022 vyplýva, že na tunajšom súde viedlo sa konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to na návrh navrhovateľky za účasti odporcu vo vzťahu k maloletým deťom F. B. a B. B.. Tunajší súd rozsudkom č.k. 8P/32/2022-184 zo dňa 16.3.2023 rozhodol o tom, že otec je povinný prispievať na výživu mal. F. B., nar. XX.X.XXXX výživným za obdobie mesiacov marec, apríl a máj 2022 v sume 250,- eur mesačne a od 01.06.2022 do 19.01.2023 v sume 120,- eur mesačne, na výživu maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX výživným za obdobie mesiacov marec, apríl a máj 2022 v sume 200,- eur mesačne a od 01.06.2022 do 19.01.2023 v sume 100,- eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2022 do 19.01.2023 na maloletého F. B. v sume 585,- eur a na maloletého B. B. v sume 500,- eur bol otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti konanie súd zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2023.
22. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/33/2022, vyplýva, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o rozvod účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8P/33/2022-193 zo dňa 18.11.2022 súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol výrokom, na čas po rozvode zveril maloleté deti F. B. a B. B. do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca súd zaviazal platením výživného na maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX po 120,- eur a na maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX po 100,- eur mesačne vždy do 15.dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudkom bol ďalej upravený styk s maloletými deťmi a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie mimo výroku o povinnosti platiť výživné nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2023.
23. Spoločnosť ACO Stavebné prvky spol. s r.o. vo vyjadrení z 11.6.2023 uviedla, že v regióne východného Slovenska majú iba jedného zamestnanca, a to odporcu. U neho došlo k zníženiu mzdy, iného zamestnanca v danej oblasti nemajú. Oblasť pôsobnosti spoločnosti je stavebníctvo. Ako všeobecné dôvody zníženia mzdy spoločnosť uviedla, že oblasť ich pôsobnosti je stavebníctvo, stavebníctvo je projektový obchod a pokiaľ projektov ubúda, je možné predpokladať s vysokou pravdepodobnosťou, že sa obchodná bilancia bude znižovať. Na uvedenú situáciu je potrebné manažérsky reagovať a jedným z krátkodobých riešení je aj zníženie nákladov. V priebehu roka 2022 došlo k zníženiu miezd asi u 20% zamestnancov a celkový rozsah zníženia miezd bol v spoločnosti približne o 1/4.
24. Spoločnosť ACO Stavebné prvky spol. s r.o. vo vyjadrení z 24.7.2023, na otázku súdu, koľko zamestnancov na území Slovenskej republiky vykonáva rovnakú pozíciu ako odporca uviedla, že traja, pričom u jedného došlo k zníženiu mzdy a u druhého k zvýšeniu mzdy.
25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
26. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
27. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť iba čiastočne.
31. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.
32. Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné aj v prípadoch, keď sú obaja zárobkovo činní a schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však medzi nimi vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Dôležité je teda zistenie vzniku disproporcie v životnej úrovni, rozsahu tejto disproporcie a na základe uvedených skutočností prípadné určenie vyživovacej povinnosti manželovi vo vzťahu k druhému manželovi, ktorého životná úroveň je na základe objektívnych kritérií nižšia.
33. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj to, aké sú možnosti oprávnenej osoby, nie je teda vždy rozhodujúci reálny príjem oprávnenej osoby, ale aj to, aký príjem by mohla dosahovať vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti. V tejto súvislosti vo vzťahu k námietkam odporcu, je potrebné uviesť, že navrhovateľka bola v rozhodnom období osobou zabezpečujúcou riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho veku. Námietky odporcu ohľadne prípadnej možnosti navrhovateľky počas rozhodného obdobia sa zamestnať, súd nepovažoval za daných okolností za dôvodné.
34. Ako nedôvodné však súd v danom prípade vyhodnotil aj námietky navrhovateľky týkajúce sa užívania spoločného majetku iba odporcom, ako napríklad užívanie spoločného automobilu, prípadne disponovania so spoločnými finančnými prostriedkami. Uvedené totiž nie je predmetom konania o určenie manželského výživného. Námietky navrhovateľky, že odporca jej neumožňuje nakladať so spoločnými finančnými prostriedkami neobmedzene, prípadne neumožňuje užívať iný spoločný majetok, pre účely konania o určenie manželského výživného, tak súd považuje za nedôvodné. Pokiaľ je teda problémom medzi účastníkmi skutočnosť, že odporca ako manžel navrhovateľke neumožňuje rovnocenne nakladať so spoločným majetkom, uvedené nie je predmetom konania o určenie manželského výživného (pozri §146 ods. 1 OZ). Nezhody sa môžu týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícií ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Právo domáhať sa ochrany podľa tohto ustanovenia má každý z manželov nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj v prípade, keď jeden bráni druhému v užívaní spoločnej veci. Uvedené sa týka aj disponovania finančnými prostriedkami na spoločných účtoch, ako aj konkrétne v danom prípade sumy 42.000,- eur, ktoré mal vybrať z účtu odporca v priebehu roka 2022. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd túto skutočnosť nemôže zohľadňovať pri stanovení vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nakoľko uvádzaná suma môže byť predmetom neskoršieho vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom by však už nemohlo dôjsť k spätnej úprave vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Súd opakovane zdôrazňuje, že otázku užívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, v tomto konaní nie je súd oprávnený riešiť. Až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zohľadňuje amortizácia majetku, ku ktorej došlo u toho ktorého manžela a ktorá ide práve na úkor manžela, ktorý spoločnú vec užíval, súd túto amortizáciu preto nemôže zohľadňovať aj v konaní o určenie manželského výživného. Je vecou manželov, aby si upravili svoje práva a povinnosti k spoločnému majetku v zmysle ich potrieb a v prípade rozporov, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať aj úpravy týchto práv a povinností súdom. Právo domáhať sa ochrany podľa tohto ustanovenia má každý z manželov nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj v prípade, keď jeden bráni svojvoľne druhému v užívaní spoločnej veci (R 42/1972). Nezhody medzi manželmi, ktoré môžu byť riešené podľa § 146 ods. 1 OZ, môžu mať rôznu povahu. V praxi ide väčšinou o úpravu rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci a hradenie nákladov na zaobstaranie spoločnej veci alebo vynaloženie nákladov spojených s ich užívaním a udržiavaním. Môže ísť tiež o úpravu použitia spoločných prostriedkov (napr. kúpa nového auta, iná dispozícia so
spoločnými prostriedkami), ako sa má naložiť so spoločným rodinným domom, tiež zriadenie vecného bremena alebo záložného práva a podobne
35. Povinnosť uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom majú obidvaja manželia, avšak pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností, možností a majetkových pomerov každého z manželov. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť každého manžela prispievať rovnakým dielom. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Výkon tejto osobnej starostlivosti sa teda považuje za rovnocenný s poskytovaním hmotných, predovšetkým peňažných prostriedkov. Na osobnú starostlivosť o domácnosť a deti súd prihliada aj pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi podľa § 71 Občianskeho zákonníka. Súd je v danom prípade povinný, aj keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti, zohľadniť starostlivosť niektorého z účastníkov o spoločné nezaopatrené deti.
36. Osobnú starostlivosť o maloleté deti účastníkov konania zabezpečuje práve navrhovateľka, čo vyplynulo aj z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 8P/32/2022 ako aj sp.zn.8P/33/2022. V danom prípade tak súd považoval uspokojovanie potrieb rodiny prostredníctvom osobnej starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť za jednu z okolností, ktorú musel pri stanovení vyživovacej povinnosti medzi manželmi zohľadňovať na strane navrhovateľky.
37. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia manželského výživného v sume 200,- eur mesačne od podania návrhu. Návrh na určenie manželského výživného na súd podala až dňa 28.2.2022.
38. Nárok na výživné tak navrhovateľka požadovala v súlade s ust.§ 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Okrem toho, že výživné možno priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne, vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká smrťou oprávneného alebo smrťou povinného manžela alebo ich vyhlásením za mŕtveho, rozvodom manželstva, prípadne zánikom manželstva vyhlásením za neplatné. Nárok na manželské výživné preto najneskôr medzi účastníkmi zanikne právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
39. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania boli v čase podania návrhu manželia, ktorí nežili v spoločnej domácnosti. Keďže navrhovateľka podala návrh dňa 28.2.2022 a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 19.1.2023 (v uvedený deň už účastníci konania neboli manželmi, deň vzniku nároku na príspevok pre rozvedeného manžela), do úvahy prichádzalo iba toto rozhodné obdobie od 28.2.2022 do 18.1.2023 pre možnosť priznania nároku na manželské výživné.
40. Pri určení výšky manželského výživného na strane navrhovateľky súd preto vychádzal z jej mesačného príjmu za rozhodné obdobie, teda od februára 2022 (kedy došlo k podaniu návrhu navrhovateľkou). Pokiaľ ide príjem navrhovateľky v rozhodnom období, jediným príjmom navrhovateľky je prídavok na deti a rodičovský príspevok. Od februára 2022 do júla 2022 predstavoval tento príjem 331,76 eur, mimo mesiaca jún 2022, kedy bol navrhovateľke vyplatený prídavok na dieťa v sume 200,- eur, teda jej príjem za uvedený mesiac predstavoval sumu 480,- eur. Od augusta 2022 do januára 2023 predstavoval tento príjem 340,- eur. K zvýšeniu u nej došlo až vo februári 2023, ako to vyplýva z navrhovateľkou predložených potvrdení z 13.3.2023. Príjem navrhovateľky zo strany odporcu nakoniec ani nebol rozporovaný.
41. Pokiaľ ide o zárobkové pomery na strane odporcu, po začatí konania došlo u neho k zníženiu mzdy, čo je zrejmé z predloženého platového výmeru z 4.4.2022 k pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom odporcu a odporcom ako zamestnancom. Podľa uvedenej listiny zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli počnúc dňom 1.mája 2022 na hrubej mesačnej mzde vo výške 1.200,- eur, teda ku skutočnému zníženiu mzdy došlo u odporcu došlo až v mesiaci jún 2022. Pri stanovení výšky výživného od februára 2022 do mája 2022 súd vychádzal z dosiahnutého priemerného príjmu odporcu v uvedenom období, čo predstavovalo až 3240,67 eur (12.962,69 eur:4= 3240,67 eur), zahŕňajúc ročnú odmenu za rok 2021 v sume 10.800,- eur zarátanú v mzde za marec 2022. Ak by súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu otca, ktorý dosiahol v období posledných 6 mesiacov pred znížením mzdy, teda v období od decembra 2021 do mája 2022, jednalo by sa o 2.652,20 eur, z ktorej sumy súd vychádzal vo veci 8P/32/2023 pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, aj v tomto prípade by bol nárok navrhovateľky na požadované výživné vo výške 200,- eur dôvodný, nakoľko by stále bolo v možnostiach a schopnostiach odporcu jej takouto sumou v uvedenom období prispievať na výživu.
Nárok navrhovateľky na výživné v sume 200,- eur mesačne v období od februára do mája 2022 tak súd považoval za dôvodný v celom rozsahu a tomuto vyhovel.
42. Od júna 2022, kedy došlo k zníženiu príjmu otca v zamestnaní, čo mal súd preukázané aj predloženým platovým výmerom z 4.4.2022. Po znížení mzdy sa príjem otca pohyboval okolo sumy 872,28 eur, pričom v mesiacoch december 2022 a január 2023 bol vyšší, nakoľko v decembri išlo o sumu 1015,78 eur a v januári o sumu 1137,73 eur. Priemerná čistá mesačná mzda odporcu v období od júna 2022 do januára 2023 bola vo výške 933,62 eur. Zamestnávateľ odporcu odôvodnil zníženie jeho zárobku nestabilnou situáciou trhov vo svete, spôsobenou nemalou mierou aj vojnovým konfliktom, nedostatkom obchodného materiálu a s tým spojeným neplnením obchodných plánov. Uvedené súd zistil z oznámenia o znížení mzdy odporcu z 4.4.2022, ktoré je súčasť pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/33/2022. Navrhovateľka v tejto súvislosti namietala, že je dôvodné použitie § 75 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko sa odporca ako povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
43. Iba samotné zníženie mzdy odporcu, hoci sa tak udialo právnym úkonom, v ktorom vyjadril odporca aj svoj súhlas s týmto znížením, nemôže súd bez ďalšieho vyhodnotiť ako svojvoľné vzdanie sa zamestnania respektíve príjmu bez dôležitého dôvodu. Teda len samotný fakt, že odporca súhlasil so znížením svojho príjmu u toho istého zamestnávateľa a formálne sa jednalo o dohodu medzi ním a zamestnávateľom, bez vyhodnotenia súvislostí, ktoré ho k tomu viedli, nestačí na to, aby súd uzavrel, že sa odporca vzdal bez dôležitého dôvodu svojho príjmu. V prejednávanej veci súd u zamestnávateľa odporcu zisťoval ďalšie skutočnosti súvisiace so znížením príjmu odporcu. Zamestnávateľ odporcu spoločnosť ACO Stavebné prvky spol. s r.o. vo vyjadrení z 11.6.2023 uviedla, že v regióne východného Slovenska majú iba jedného zamestnanca, a to odporcu, iného zamestnanca v danej oblasti nemajú. Ako dôvody zníženia mzdy spoločnosť uviedla, že oblasť ich pôsobnosti je stavebníctvo, pričom pokiaľ projektov v stavebníctve ubúda, je možné predpokladať s vysokou pravdepodobnosťou, že sa obchodná bilancia bude znižovať. Na uvedenú situáciu je potrebné manažérsky reagovať a jedným z krátkodobých riešení je aj zníženie nákladov. V priebehu roka 2022 došlo k zníženiu miezd asi u 20% zamestnancov a celkový rozsah zníženia miezd bol v spoločnosti približne o 1/4.
44. Je teda pravdou, že ku zmene zárobku odporcu došlo dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu odporcu. Vzhľadom na vyjadrenie zamestnávateľa odporcu a dôvody zníženia mzdy odporcu ako jediného zamestnanca v regióne východného Slovenska je zrejmé, že nepristúpenie odporcu na takúto dohodu o znížení mzdy by mohlo viesť k závažnejšiemu následku pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti nie len medzi manželmi, ale aj k maloletým deťom odporcu, napríklad v prípade ukončenia pracovného pomeru s odporcom. Za daných okolností, by práve takúto situáciu bolo možné vyhodnotiť ako vzdanie sa zamestnania bez náležitého dôvodu v zmysle §75 ods. 1 zákona o rodine. Úvahy navrhovateľky o účelovom znížení mzdy zo strany odporcu v súčinnosti s jeho zamestnávateľom súd musí odmietnuť, nakoľko sa jedná iba o jej domnienky, ktoré sú však v priamom rozpore s tvrdeniami zamestnávateľa. Pre účely tohto konania musí súd odmietnuť špekulácie o akejsi účelovej dohode medzi zamestnávateľom a odporcom, bez akýchkoľvek dôkazov, tiež bez konkrétnej motivácie zamestnávateľa. Zamestnávateľ odporcu na výzvy súdu primerane reagoval, svoje stanoviská ako i samotné zníženie mzdy u odporcu odôvodnil, pričom však z týchto dôvodov nevyplývajú skutočnosti relevantné z hľadiska aplikácie §75 ods. 1 zákona o rodine.
45. Okrem príjmu odporcu zo zamestnania, súd prihliadol aj na ďalší potenciálny príjem odporcu. Podľa výpisu z účtu odporcu bol odporca poberateľom finančnej čiastky 300,- eur za nájom bytu - garsónky. Po odpočítaní výdavkov spojených s užívaním bytu vo výške od 62,- eur do 80,- eur, zostáva otcovi k dispozícii suma cca 220,- eur. Ak aj odporca uvádza, že aktuálne byt prenajíma len za úhradu nákladov a nemá z prenájmu žiaden príjem, uvedené súd nemohol zohľadniť, jednak vzhľadom na výpis z účtu preukazujúci úhradu sumy 300,- eur mesačne a tiež aj na potencionalitu príjmu z tohto nájmu, keďže je v možnostiach odporcu byt prenajať za sumu vyššiu ako je len úhrada nákladov. Uvedené skutočnosti týkajúce sa rozhodného obdobia pre priznanie nároku na manželské výživné boli zisťované aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/32/2023.
46. V zásade životná úroveň medzi manželmi má byť rovnaká, nejde však o matematické vyjadrenie rovnosti. V matematickom vyjadrení pri porovnaní priemerných príjmov účastníkov za rozhodné obdobie
predstavuje suma, ktorou by mal dorovnať odporca nerovnakú životnú úroveň navrhovateľky, čím by sa dosiahol vyrovnaný príjem u oboch manželov. Súd však musel zvážiť osobitné okolnosti, ktoré vyplynuli zo skutkového stavu v danom prípade.
47. Súd tak v danom prípade určil primerané manželské výživné, ktoré by mal odporca uhrádzať navrhovateľke na dorovnanie disproporcie v ich životnej úrovni. Ak manželia neplnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ktorýkoľvek z nich sa môže domáhať návrhom na súd určenia vyživovacej povinnosti voči druhému manželovi. Tento návrh možno podať jednak vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Prejavuje sa tu teda zásada solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa jeden z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo deti. V danom prípade nenastala situácia, kedy disproporcia životnej úrovne účastníkov v neprospech navrhovateľky bola taká výrazná, aby bolo možné určiť odporcovi vyživovaciu povinnosť v požadovanej výške 200,- eur mesačne. Uvedené však platí pre obdobie od podania návrhu do konca mája 2022, kedy boli príjmy odporcu výrazne vyššie a bolo v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať nie len výživné na maloleté deti, ale aj manželské výživné navrhovateľke.
48. V období po znížení mzdy odporcu, teda o júna 2022 až do rozvodu manželstva, nebolo možné odporcovi určiť povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné vyššie, ako v sume 100,- eur mesačne, vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti a zohľadniac najmä vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletým deťom účastníkov konania ako aj potenciálny príjem z prenájmu.
49. V súlade so zásadou solidarity medzi manželmi nejaví sa ako spravodlivé dorovnávať životnú úroveň manželov v uvedenom období určením vyššieho manželského výživného ako 100,- eur mesačne, nakoľko v opačnom prípade by sa za popísaných okolností dostal práve povinný manžel - odporca do nevýhodnejšieho postavenia. Výdavky u oboch účastníkov boli v danom prípade štandardné, zodpovedajúce ich príjmom. Tieto výdavky v zásade neboli ani účastníkmi vzájomne spochybňované. Za primerané na dorovnanie životnej úrovne účastníkov konania v období od júna 2022 do januára 2023 tak súd považoval výživné v sume 100,- eur, ktorého úhrada je v schopnostiach a možnostiach povinného odporcu a zároveň ešte zohľadňuje aj odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky. Pokiaľ ide o náklady navrhovateľky súvisiace s výživou maloletých detí, tieto nie je možné zohľadniť v konaní o určenie manželského výživného. Tieto výdavky sú relevantné v konaniach o určenie vyživovacej povinnosti odporcu ako otca k maloletým deťom účastníkov.
50. Stanovená výška manželského výživného korešponduje aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, v zmysle ktorej je dôvodné, aby povinná osoba mohla hradiť výživné vo vzťahu k nej oprávneným osobám v rozsahu 20 až 30% priemerného čistého mesačného príjmu povinnej osoby, samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb (napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoP/47/2017 zo dňa 28. 12. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/523/2016 zo dňa 19. 12. 2017).
51. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcu tomuto existuje okrem vyživovacej povinnosti k manželke (do 19.1.2023) aj vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom, jedná sa tak o tri vyživované osoby a stanovená výška mesačného manželského výživného sa vzhľadom k čistému mesačnému príjmu odporcu pohybuje v judikatúrou stanovenom rozmedzí 20% až 30% z tohto príjmu, po zohľadnení počtu všetkých vyživovacích povinností. Na platenie uvedenej sumy súd odporcu zaviazal a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.
52. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľkou požadovaná suma 200,- eur mesačne, v období od februára do mája 2022 predstavuje približne 7,5% z priemerného čistého príjmu odporcu (priemerný čistý príjem podľa údajov zo mzdového listu 2652,20 eur, nezahŕňajúc vyplatenú odmenu). Aj pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností odporcu k dvom maloletým deťom v uvedenom období v sume 250,- eur a 200,- eur mesačne (vyživovacia povinnosť právoplatne určená rozsudkom vo veci sp.zn. 8P/32/2022), bude predstavovať navrhovateľkou požadovaná suma výživného primeraný nárok, kedy odporcom hradené výživné na všetky vyživované osoby neprekročí 25% jeho priemerného čistého príjmu. Nárok navrhovateľky na výživné za uvedené obdobie je tak plne dôvodný.
53. Pokiaľ ide o obdobie od júna 2022 do januára 2023, súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu odporcu v uvedenom období vo výške 933,62 eur, k čomu prirátal v rámci potencionality príjmu aj možný príjem z prenájmu bytu v sume 220,- eur mesačne, teda spoločne z príjmu 1153,20 eur. Pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností odporcu k dvom maloletým deťom v uvedenom období v sume 120,- eur a 100,- eur mesačne (vyživovacia povinnosť právoplatne určená rozsudkom vo veci sp.zn. 8P/32/2022), bude predstavovať súdom určené manželské výživné v sume 100,- eur mesačne primeraný nárok, kedy odporcom hradené výživné na všetky vyživované osoby neprekročí 30% jeho priemerného čistého príjmu (konkrétne sa bude vyživovacia povinnosť odporcu ku všetkým vyživovaným osobám pohybovať na úrovni takmer 28% jeho čistého mesačného príjmu).
54. Súd preto stanovil povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 1.6.2022 do 18.1.2023 v sume 100,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
55. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
56. Vzhľadom na určenie výživného súd zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 28.2.2022 do 18.1.2023, ktoré predstavuje sumu vo výške 1365,20 eur (pomerná časť za 1 deň februára 2022 vo výške 7,14 eur + 600 eur (3 mesiace od marca 2022 do mája 2022 po 200,- eur) + 700 eur (7 mesiacov od júna 2022 do decembra 2022 po 100,- eur) + pomerná časť za 18 dní januára 2023 vo výške 58,06 eur, ktoré vzhľadom na jeho výšku povolil odporcovi uhradiť navrhovateľke v lehote šiestich mesiacov.
57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
58. V danom prípade súd nevzhliadol také osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP a práve naopak vzhľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé považoval, aby obaja účastníci si svoje trovy hradili sami. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani v prípade aplikácie § 55 CMP súd neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Navrhovateľka sama navrhla rozhodnúť o trovách konania uvedeným spôsobom v petite návrhu, či vo vyjadrení z 13.10.2022.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.