Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/282/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu IURA CONSULTING & MANAGEMENT s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 72, IČO: 35 797 487, zastúpeného LEGALIS s.r.o. so sídlom Záhradnícka 54, Bratislava, IČO: 47 234 458, proti žalovanému E. F., F.. XX.X.XXXX, F. T. E., W. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému J. P., tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 37,58 €, takto

rozhodol:

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 37,58€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 37,58 € od 3.6.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2010 do 31.12.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2011 do 30.6.2012, vo výške 7,50% zo sumy 37,58 € od 1.7.2012 do 31.12.2012 , vo výške 7,05% zo sumy 37,58 € od 1.1.2013 do zaplatenia , najdlhšie do 30.6.2013 a ďalej vždy vo výške, ktorá zodpovedá repo sadzbe stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, najviac však vo výške 7,75% ročne, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet žalobcu č.XXXXXXXXXX/XXXX H. R.: XXXXXXXX.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 64,96€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXX.

Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.4.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 37,58€ spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8% zo sumy 37,58 € od 3.6.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2010 do 31.12.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2011 do 30.6.2012, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2012 do 31.12.2012 , vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2013 do zaplatenia , ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2011, ktorú žalobca uzavrel ako postupník a spoločnosť Tessile Ditta a.s. ako postupca sa stal veriteľom danej pohľadávky voči žalovanému. Obchodná spoločnosť Tesille Ditta a.s. nadobudla žalovanú pohľadávku z titulu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.2.2011, ktorú obchodná spoločnosť Tessile Ditta ako postúpník uzavrela s postupcom Dopravný podnik hlavného mesta Prahy a.s. . Pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe tej skutočnosti, že žalovaný 2.6.2010 cestoval linkou A, čím uzavrel so spoločnosťou Dopravný podnik hlavného mesta Prahy a.s. zmluvu o preprave osôb. Právom rozhodným vo veci vzhľadom na skutočnosť, že dopravný podnik je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je občanom Slovenskej republiky je v zmysle článku Rímskej zmluvy právo Českej republiky ( pre ČR a SR účinná od 1.7.2006). V danom prípade ide o teda o zmluvu o preprave, uzavretú na území Českej republiky, pričom plnenie zo strany

spoločnosti Dopravný podnik hlavného mesta Praha a.s. sa uskutočnil výhradne na území Českej republiky, z čoho žalobca odvodzuje, že najužšiu väzbu má právny vzťah na právo Českej republiky.

Právny vzťah medzi prepravcom a žalovaným sa spravuje podľa ustanovení a nasledujúcich (zák.č.40/1964 Sb., platného na území ČR ) a podmienky prepravy osôb sú ďalej upravené Vyhláškou č.175/2000 Sb. o prepravním řádu pro verejnou dráždní a silniční osobní dopravu a ďalšími predpismi, najmä zák.č.266/1994 Sb. o dráhach.

Podľa § 3 ods.3 Prepravného poriadku, prepravná zmluva je tiež uzavretá ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka, a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.

Podľa § 7 ods.6 Prepravného poriadku, ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane, nepreukázal platným cestovným dokladom.

Podľa § 37 ods.4 písm.d/ Zákona o dráhach, poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému, alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.

Podľa § 37 ods.6 Zákona o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach, výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1000,--Kč, prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1000,--Kč.

Žalovaný porušil svoje povinnosti cestujúceho, keď neuhradil stanovené cestovné. O tejto skutočnosti bol spísaný Zápis o vykonanej prepravnej kontrole č.43272 číslo priestupku 10075082. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi v súlade so Zákonom o dráhach, Prepravným poriadkom a Prepravnými podmienkami spoločnosti Dopravný podnik hlavného mesta Prahy sumu 968,- Kč, prepočítanú prevodným kurzom 25,755 CZK=1 euro, teda v prepočte 37,58€. Šlo o kurz Českej národnej banky z 3.6.2010. Žalobcovi ďalej vzniklo právo požadovať úrok z omeškania v zákonnej výške podľa a Nariadenia Vlády ČR č.163/2005 Sb., z ktorého vyplýva, že výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovej ČNB zvýšenej o 7 percentuálnych bodov v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby, stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto pobytu na území SR sa súdu nepodarilo zistiť napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanému podľa ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovaného potom v konaní zastupovala.

Na pojednávaní dňa 20.2.2013 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom, predovšetkým čítaním Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, a obchodnou spoločnosťou Tessile Ditta a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, a jej príloh, ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Tessile Ditta so sídlom v Prahe so žalobcom dňa 13.6.2011 včetne jej prílohy.

Ďalej sa oboznámil so zápisom o prevedenej prepravnej kontrole v žalobe uvedeného čísla a s listinami, ktoré žalobca zaslal súdu na výzvu súdu a totiž so Zmluvnými prepravnými podmienkami PID, tarifou, informáciami pre cestujúcich a prehľadom o repo sadzbe ČNB za obdobie od roku 2010 do roku 2013.

Takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Pohľadávka žalobcu vznikla pôvodne ako pohľadávka právnickej osoby, pôsobiacej na území Českej republiky, na území hlavného mesta Prahy, teda Dopravného podniku hlavného mesta Prahy a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, ktorá je prevádzkovateľom verejnej hromadnej prepravy osôb. Vyššie spomínanými zmluvami o postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom tejto pohľadávky. Je nutné dať žalobcovi za pravdu, že právny vzťah medzi prepravcom, pôsobiacim na území Českej republiky a Slovenským štátnym občanom majúcim trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je nutné posudzovať podľa právneho poriadku Českej republiky, avšak nie v zmysle medzinárodnej zmluvy, na ktorú odkazoval v žalobe žalobca, a totiž článku 4.ods.1 Rímskej zmluvy (Rímska zmluva o práve použiteľnom pre zmluvné záväzky z 19.6.1980), ale podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.593/2008 zo dňa 17.6.2008) o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy (Rím.I). Toto nariadenie je účinné pre zmluvy, uzatvorené po 17.12.2009. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzavrel s Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a.s. prepravnú zmluvu 2.6.2010, je potrebné na posúdenie právneho vzťahu medzi ním a dopravným podnikom aplikovať práve vyššie spomínané Nariadenie Rím.I.

Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu je založená na článku 16. odsek 2. Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania, aj keď ide o vzťah medzi dodávateľom prepravných služieb, sídliacim na území Českej republiky a slovenským štátnym občanom spravuje sa príslušnými ustanoveniami právneho poriadku ČR a to vzhľadom na ustanovenie článku písm.b/ článku 5.ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.593/2008 zo 17.6.2008 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy. Zmluva o preprave totiž vznikla na území ČR a plnenie zo strany českého dodávateľa bolo poskytnuté výlučne na území ČR.

Nárok žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému nachádza právnu oporu v ustanoveniach a nasledujúcich platného na území ČR (zák.č.40/1964 Sb.).

Podľa , zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

V zmysle , podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy stanovia zvláštne predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu; zodpovednosť za škodu na zdraví, stanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Ďalšiu úpravu nárokov prepravcov voči cestujúcemu upravujú okrem iného aj Zákon o dráhach, platný na území Českej republiky a totiž zák.č.266/1994 Sb..

Podľa § 37 ods.4 písm.d/ citovaného zákona, môže sprievodca dráhového vozidla, osoba, ktorá riadi dráhové vozidlo alebo iná osoba vo verejnej dráhovej osobnej doprave poverená dopravcom a vybavená kontrolným odznakom alebo preukazom dopravy (ďalej len poverená osoba) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zaisteniu ich bezpečnosti, bezpečnosti ostatných cestujúcich a

bezpečnosti a plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená podľa uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému, alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste; osobnými údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo, alebo dátum narodenia a adresa miesta trvalého pobytu, uvedené v osobnom doklade cestujúceho vydaného príslušným správnym úradom.

Podľa § 37 ods.6 Zákona o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach, výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1000,--Kč, prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1000,--Kč.

Ďalšie podrobnosti potom upravuje Vyhl.č.175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú, dráhovú a cestnú osobnú dopravu.

Z ustanovenia § 7 ods.6 citovanej Vyhlášky vyplýva, že ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, je považovaný za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane, nepreukázal platným cestovným dokladom.

Žalobca do spisu pripojil zmluvné prepravné podmienky Pražskej integrovanej dopravy a tarifu, z ktorej vyplynulo, že základné cestovné v druhom pásme predstavovalo 18,-Kč a podľa článku 8.ods.4 Zmluvných prepravných podmienok, teda prepravného poriadku je cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným dokladom, povinný zaplatiť cestovné a prirážku 950,-Kč.

Zo zápisu o prevedenej prepravnej kontrole bolo preukázané, že žalovaný v kritický deň 2.6.2010 v čase od 14,56 hod. sa na výzvu kontrolného orgánu prepravcu, teda Dopravného podniku hlavného mesta Prahy nepreukázal platným cestovným dokladom, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 18,-Kč a prirážku vo výške 950,-Kč.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by bol žalovaný celkovo sumu 968,-Kč zaplatil či už v nasledujúcich dňoch, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je plne dôvodná a preto jej, pokiaľ išlo o istinu, vyhovel. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 968,-Kč v prepočte 37,58€ nachádza právnu oporu vo vyššie citovaných ustanovenia českého právneho poriadku.

Popri istine súd žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania podľa Nariadenia Vlády ČR č.163/2005 Sb., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške REPO sadzby, stanovenej Českou národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.

Žalobca správne požadoval úroky z omeškania zo sumy 37,58€ za obdobie od 3.6.2010 do 30.6.2010 a potom za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012, keďže od 7.5.2010 do 29.6.2012 bola výška REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou 0,75% ročne, z čoho vyplýva, že zvýšená o sedem percentuálnych bodov predstavuje potom sadzba úroku z omeškania 7,75% ročne. K 29.6.2012 však bola výška REPO sadzby 0,50% ročne a k 2.11.2012 klesla na 0,05% ročne. Súd preto, keďže žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 7,75% zo sumy 37,58€ od 1.1.2012 do zaplatenia, určil, že takýto úrok žalobcovi prináleží do 30.6.2012 a potom od 1.7.2012 do 21.12.2012 má nárok na úrok v sadzbe 7,50% a od 1.1.2013 má nárok na 7,05% ročne zo sumy 37,58€ najdlhšie však do 30.6.2013 a ďalej má nárok na úrok z omeškania z tejto istiny vždy vo výške, ktorá zodpovedá REPO sadzbe, stanovenej ČNB zvýšenou o sedem percentuálnych bodov najviac však vo výške 7,75% ročne (ide o úrok, ktorý žalobca požadoval od

1.1.2012 do budúca až do zaplatenia). Pretože žalobca za rok 2012 a 2013, keď súd vo veci rozhodoval, požadoval už vyšší úrok, než mu mohol súd priznať vzhľadom na schválenú výšku REPO sadzby ČNB,

- súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania zamietol.

Neúspech žalobcu pokiaľ šlo o úroky z omeškania súd považoval za nepatrný neúspech a preto o trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia a žalobcovi priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 16,50€ a z odmeny právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby po 16,60€ ako aj z režijného paušálu za dva úkony právnej služby po 7,63€. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie žaloby. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy konania, ktoré žalobca účelne vynaložil, predstavujú sumu 64,96€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.