Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_10C-282-2012.pdf
PDF · 95.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/282/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu IURA CONSULTING & MANAGEMENT s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 72, IČO: 35 797 487, zastúpeného LEGALIS s.r.o. so sídlom Záhradnícka 54, Bratislava, IČO: 47 234 458, proti žalovanému E. F., F.. XX.X.XXXX, F. T. E., W. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému J. P., tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 37,58 €, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 37,58€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 37,58 € od 3.6.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2010 do 31.12.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2011 do 30.6.2012, vo výške 7,50% zo sumy 37,58 € od 1.7.2012 do 31.12.2012 , vo výške 7,05% zo sumy 37,58 € od 1.1.2013 do zaplatenia , najdlhšie do 30.6.2013 a ďalej vždy vo výške, ktorá zodpovedá repo sadzbe stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, najviac však vo výške 7,75% ročne, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet žalobcu č.XXXXXXXXXX/XXXX H. R.: XXXXXXXX.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 64,96€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXX.
Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.4.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 37,58€ spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8% zo sumy 37,58 € od 3.6.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2010 do 31.12.2010, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2011 do 30.6.2012, vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.7.2012 do 31.12.2012 , vo výške 7,75% zo sumy 37,58 € od 1.1.2013 do zaplatenia , ako aj náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2011, ktorú žalobca uzavrel ako postupník a spoločnosť Tessile Ditta a.s. ako postupca sa stal veriteľom danej pohľadávky voči žalovanému. Obchodná spoločnosť Tesille Ditta a.s. nadobudla žalovanú pohľadávku z titulu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.2.2011, ktorú obchodná spoločnosť Tessile Ditta ako postúpník uzavrela s postupcom Dopravný podnik hlavného mesta Prahy a.s. . Pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe tej skutočnosti, že žalovaný 2.6.2010 cestoval linkou A, čím uzavrel so spoločnosťou Dopravný podnik hlavného mesta Prahy a.s. zmluvu o preprave osôb. Právom rozhodným vo veci vzhľadom na skutočnosť, že dopravný podnik je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je občanom Slovenskej republiky je v zmysle článku 4.bod.1 Rímskej zmluvy právo Českej republiky ( pre ČR a SR účinná od 1.7.2006). V danom prípade ide o teda o zmluvu o preprave, uzavretú na území Českej republiky, pričom plnenie zo strany
spoločnosti Dopravný podnik hlavného mesta Praha a.s. sa uskutočnil výhradne na území Českej republiky, z čoho žalobca odvodzuje, že najužšiu väzbu má právny vzťah na právo Českej republiky.
Právny vzťah medzi prepravcom a žalovaným sa spravuje podľa ustanovení § 760 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Sb., platného na území ČR ) a podmienky prepravy osôb sú ďalej upravené Vyhláškou č.175/2000 Sb. o prepravním řádu pro verejnou dráždní a silniční osobní dopravu a ďalšími predpismi, najmä zák.č.266/1994 Sb. o dráhach.
Podľa § 3 ods.3 Prepravného poriadku, prepravná zmluva je tiež uzavretá ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka, a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.
Podľa § 7 ods.6 Prepravného poriadku, ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane, nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa § 37 ods.4 písm.d/ Zákona o dráhach, poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému, alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.
Podľa § 37 ods.6 Zákona o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach, výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1000,--Kč, prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1000,--Kč.
Žalovaný porušil svoje povinnosti cestujúceho, keď neuhradil stanovené cestovné. O tejto skutočnosti bol spísaný Zápis o vykonanej prepravnej kontrole č.43272 číslo priestupku 10075082. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi v súlade so Zákonom o dráhach, Prepravným poriadkom a Prepravnými podmienkami spoločnosti Dopravný podnik hlavného mesta Prahy sumu 968,- Kč, prepočítanú prevodným kurzom 25,755 CZK=1 euro, teda v prepočte 37,58€. Šlo o kurz Českej národnej banky z 3.6.2010. Žalobcovi ďalej vzniklo právo požadovať úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády ČR č.163/2005 Sb., z ktorého vyplýva, že výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovej ČNB zvýšenej o 7 percentuálnych bodov v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby, stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto pobytu na území SR sa súdu nepodarilo zistiť napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanému podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovaného potom v konaní zastupovala.
Na pojednávaní dňa 20.2.2013 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom, predovšetkým čítaním Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, a obchodnou spoločnosťou Tessile Ditta a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, a jej príloh, ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Tessile Ditta so sídlom v Prahe so žalobcom dňa 13.6.2011 včetne jej prílohy.
Ďalej sa oboznámil so zápisom o prevedenej prepravnej kontrole v žalobe uvedeného čísla a s listinami, ktoré žalobca zaslal súdu na výzvu súdu a totiž so Zmluvnými prepravnými podmienkami PID, tarifou, informáciami pre cestujúcich a prehľadom o repo sadzbe ČNB za obdobie od roku 2010 do roku 2013.
Takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Pohľadávka žalobcu vznikla pôvodne ako pohľadávka právnickej osoby, pôsobiacej na území Českej republiky, na území hlavného mesta Prahy, teda Dopravného podniku hlavného mesta Prahy a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika, ktorá je prevádzkovateľom verejnej hromadnej prepravy osôb. Vyššie spomínanými zmluvami o postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom tejto pohľadávky. Je nutné dať žalobcovi za pravdu, že právny vzťah medzi prepravcom, pôsobiacim na území Českej republiky a Slovenským štátnym občanom majúcim trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je nutné posudzovať podľa právneho poriadku Českej republiky, avšak nie v zmysle medzinárodnej zmluvy, na ktorú odkazoval v žalobe žalobca, a totiž článku 4.ods.1 Rímskej zmluvy (Rímska zmluva o práve použiteľnom pre zmluvné záväzky z 19.6.1980), ale podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.593/2008 zo dňa 17.6.2008) o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy (Rím.I). Toto nariadenie je účinné pre zmluvy, uzatvorené po 17.12.2009. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzavrel s Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy a.s. prepravnú zmluvu 2.6.2010, je potrebné na posúdenie právneho vzťahu medzi ním a dopravným podnikom aplikovať práve vyššie spomínané Nariadenie Rím.I.
Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu je založená na článku 16. odsek 2. Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania, aj keď ide o vzťah medzi dodávateľom prepravných služieb, sídliacim na území Českej republiky a slovenským štátnym občanom spravuje sa príslušnými ustanoveniami právneho poriadku ČR a to vzhľadom na ustanovenie článku 6.ods.4 písm.b/ článku 5.ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.593/2008 zo 17.6.2008 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy. Zmluva o preprave totiž vznikla na území ČR a plnenie zo strany českého dodávateľa bolo poskytnuté výlučne na území ČR.
Nárok žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému nachádza právnu oporu v ustanoveniach § 760 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka platného na území ČR (zák.č.40/1964 Sb.).
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
V zmysle § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy stanovia zvláštne predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu; zodpovednosť za škodu na zdraví, stanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
Ďalšiu úpravu nárokov prepravcov voči cestujúcemu upravujú okrem iného aj Zákon o dráhach, platný na území Českej republiky a totiž zák.č.266/1994 Sb..
Podľa § 37 ods.4 písm.d/ citovaného zákona, môže sprievodca dráhového vozidla, osoba, ktorá riadi dráhové vozidlo alebo iná osoba vo verejnej dráhovej osobnej doprave poverená dopravcom a vybavená kontrolným odznakom alebo preukazom dopravy (ďalej len poverená osoba) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zaisteniu ich bezpečnosti, bezpečnosti ostatných cestujúcich a
bezpečnosti a plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená podľa uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému, alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste; osobnými údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo, alebo dátum narodenia a adresa miesta trvalého pobytu, uvedené v osobnom doklade cestujúceho vydaného príslušným správnym úradom.
Podľa § 37 ods.6 Zákona o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach, výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1000,--Kč, prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1000,--Kč.
Ďalšie podrobnosti potom upravuje Vyhl.č.175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú, dráhovú a cestnú osobnú dopravu.
Z ustanovenia § 7 ods.6 citovanej Vyhlášky vyplýva, že ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, je považovaný za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane, nepreukázal platným cestovným dokladom.
Žalobca do spisu pripojil zmluvné prepravné podmienky Pražskej integrovanej dopravy a tarifu, z ktorej vyplynulo, že základné cestovné v druhom pásme predstavovalo 18,-Kč a podľa článku 8.ods.4 Zmluvných prepravných podmienok, teda prepravného poriadku je cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným dokladom, povinný zaplatiť cestovné a prirážku 950,-Kč.
Zo zápisu o prevedenej prepravnej kontrole bolo preukázané, že žalovaný v kritický deň 2.6.2010 v čase od 14,56 hod. sa na výzvu kontrolného orgánu prepravcu, teda Dopravného podniku hlavného mesta Prahy nepreukázal platným cestovným dokladom, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 18,-Kč a prirážku vo výške 950,-Kč.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by bol žalovaný celkovo sumu 968,-Kč zaplatil či už v nasledujúcich dňoch, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je plne dôvodná a preto jej, pokiaľ išlo o istinu, vyhovel. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 968,-Kč v prepočte 37,58€ nachádza právnu oporu vo vyššie citovaných ustanovenia českého právneho poriadku.
Popri istine súd žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania podľa Nariadenia Vlády ČR č.163/2005 Sb., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške REPO sadzby, stanovenej Českou národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.
Žalobca správne požadoval úroky z omeškania zo sumy 37,58€ za obdobie od 3.6.2010 do 30.6.2010 a potom za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012, keďže od 7.5.2010 do 29.6.2012 bola výška REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou 0,75% ročne, z čoho vyplýva, že zvýšená o sedem percentuálnych bodov predstavuje potom sadzba úroku z omeškania 7,75% ročne. K 29.6.2012 však bola výška REPO sadzby 0,50% ročne a k 2.11.2012 klesla na 0,05% ročne. Súd preto, keďže žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 7,75% zo sumy 37,58€ od 1.1.2012 do zaplatenia, určil, že takýto úrok žalobcovi prináleží do 30.6.2012 a potom od 1.7.2012 do 21.12.2012 má nárok na úrok v sadzbe 7,50% a od 1.1.2013 má nárok na 7,05% ročne zo sumy 37,58€ najdlhšie však do 30.6.2013 a ďalej má nárok na úrok z omeškania z tejto istiny vždy vo výške, ktorá zodpovedá REPO sadzbe, stanovenej ČNB zvýšenou o sedem percentuálnych bodov najviac však vo výške 7,75% ročne (ide o úrok, ktorý žalobca požadoval od
1.1.2012 do budúca až do zaplatenia). Pretože žalobca za rok 2012 a 2013, keď súd vo veci rozhodoval, požadoval už vyšší úrok, než mu mohol súd priznať vzhľadom na schválenú výšku REPO sadzby ČNB,
- súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania zamietol.
Neúspech žalobcu pokiaľ šlo o úroky z omeškania súd považoval za nepatrný neúspech a preto o trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 16,50€ a z odmeny právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby po 16,60€ ako aj z režijného paušálu za dva úkony právnej služby po 7,63€. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie žaloby. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy konania, ktoré žalobca účelne vynaložil, predstavujú sumu 64,96€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.