Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/137/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX E. F. – G., zastúpený: JUDr. Miloslav Hricko, advokát, so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania:1/ REMING CONSULT a.s., Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 729 023, 2/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 3/ Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnenec občianskej iniciatívy - predseda petičného výboru proti plánovej výstavbe mosta do Hlbokého, Nábrežie H. D. XXXX/X, XXX XX E. F., 5/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. H. D. XXXX/XX, XXX XX G., 6/ A. F. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX E. F. – L. F., 7/ A. L., nar. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX E. F. – L. F., 8/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, K. H. D. XXXX/X, XXX XX Liptovský Mikuláš – Vrbica-Nábrežie, 9/ A. A. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX E. F., 10/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XXX, XXX XX E. F. - M., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP3-2021/013083-003 zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

11

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

9

Administratívne konanie

1. Na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, Odbor životného prostredia, sa na základe zámeru podaného dňa 23.07.2018 vedie konanie o posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti „Modernizácia železničnej

trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry (mimo), 5. etapa“ navrhovanej činnosti (ďalej aj len „navrhovaná činnosť“ alebo „projekt“) na životné prostredie. Dňa 13.05.2019 navrhovateľ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 (ďalej aj ako „navrhovateľ“ alebo „ŽSR“ alebo „ďalší účastník konania 2/“) doručil na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie, v súlade s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“), správu o hodnotení navrhovanej činnosti vypracovanú podľa prílohy č. 11 zákona EIA.

2. Žalobca dňa 19.06.2019 vzniesol námietku k verejnému prerokovaniu v zmysle zákona o EIA konanom v Liptovskom Mikuláši dňa 19.06.2019 o 15:00 hod., a to že došlo k nedostatočnému informovaniu občanov Liptovského Mikuláša tým, že mesto Liptovský Mikuláš uverejnilo verejnú vyhlášku len na vonkajšej tabuli medzi množstvom iných oznamov a nevyužilo štandardný spôsob informovania na webovom sídle mesta, prípadne v miestnej televízii. Prerokovania sa zúčastnili prakticky len občania, ktorí dostali oznámenie od REMING CONSULT a.s. Žalobca k námietke pripojil vytlačený obsah úradnej tabule mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 17.06.2019 (strany 1 a 2). Dňa 28.06.2019 žalobca doručil prvostupňovému orgánu upozornenie na dodatočné zverejnenie verejnej vyhlášky k verejnému prerokovaniu na webovom sídle mesta Liptovský Mikuláš, ku ktorému podľa jeho vyjadrenia došlo v čase medzi 20.06.2019 a 26.06.2019, teda po termíne konania prerokovania. K upozorneniu pripojil vytlačený obsah úradnej tabule mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 27.06.2019 (strana 3).

3. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) dňa 19.10.2020 vydal rozhodnutie – Záverečné stanovisko číslo: OU-LM-OSZP-2020/425-89-Po na základe výsledkov procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vykonaného podľa ustanovení zákona EIA. Prvostupňový orgán súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti za podmienky splnenia požiadaviek a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI., časť 3. tohto záverečného stanoviska.

4. Prvostupňový orgán sa s námietkou vznesenou žalobcom ohľadne nedostatočného informovania verejnosti o verejnom prerokovaní, v dôsledku absencie zverejnenia verejnej vyhlášky k verejnému prerokovaniu na webovom sídle mesta Liptovský Mikuláš, vysporiadal na stranách 51 a 52 svojho rozhodnutia. Uviedol, že zo strany navrhovateľa bolo vyžiadané vysvetlenie od mesta Liptovský Mikuláš, oddelenia životného prostredia a poľnohospodárstva, v ktorého gescii je aj predmetná agenda. Dňa 24.06.2019 bola zaslaná navrhovateľovi snímka obrazovky od správcov webovej stránky mesta, ktorou potvrdili včasné zverejnenie pozvánky na verejné prerokovanie. Snímka bola následne zaslaná žalobcovi aj príslušnému orgánu (Okresný úrad Liptovský Mikuláš).

5. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal aj porušenie o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s zákona EIA tým, že verejná vyhláška o konaní verejného prerokovania zámeru dňa 19.06.2019 na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš nebola zverejnená na webovom sídle mesta Liptovský Mikuláš 15 dní pred konaním verejného prerokovania.

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/013083-003 zo dňa 11.05.2021 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie A. B. C. zo dňa 18.11.2020 a odvolanie E. F. zo dňa 04.11.2020 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie – Záverečné stanovisko číslo: OU-LM-OSZP-2020/425-89-Po zo dňa 19.10.2020 potvrdil.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalobcu uviedol, že pre posúdenie zákonnosti postupu obce/mesta v danom prípade je podstatný výklad ustanovenia § 34 ods. 3 zákona EIA. Podľa tohto ustanovenia „termín a miesto konania verejného prerokovania podľa odseku 2 dotknutá obec oznámi verejnosti najneskôr desať pracovných dní pred jeho konaním a prizve naň príslušný orgán, rezortný orgán a dotknutý orgán“ Z citovaného ustanovenia zákona EIA vyplýva, že zákon podrobne neupravuje formy spôsobu informovania a práce s verejnosťou. Zákonodarca teda v citovanom ustanovení ani nevymedzil, akým spôsobom má dotknutá obec verejné

prerokovanie zabezpečiť, t. j. neurčil, že je potrebné verejné prerokovanie realizovať cez inštitút zhromaždenia obyvateľov obce, ani nestanovil, akým spôsobom má byť informácia o mieste a termíne konania verejného prerokovania verejnosti poskytnutá. Podľa názoru žalovaného by bol postup obce/ mesta v rozpore s týmto ustanovením len v prípade, kedy by verejnosť nemala objektívne možnosť oboznámiť sa s informáciou o mieste a termíne konania verejného prerokovania. Skutočnosť, že došlo k zverejneniu tejto informácie však v priebehu konania nebola sporná. Žalobca sám uvádza, že informácia o mieste a termíne verejného prerokovania bola zverejnená na úradnej tabuli mesta, považuje však takýto spôsob zverejnenia za nedostatočný a požaduje jej zverejnenie aj na webovom sídle mesta. Žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom smere, že v záujme zabezpečenia informovanosti čo možno najširšej verejnosti je vhodné tieto informácie zverejňovať všetkými dostupnými technologickými prostriedkami, v posudzovanom prípade však nemôže postup mesta označiť za rozporný so zákonom, nakoľko verejnosť mala objektívne možnosť oboznámiť sa s informáciou o dátume a mieste verejného prerokovania na základe zverejnenia na úradnej tabuli mesta. Žalovaný preto uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Správna žaloba – žalobné body

8. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

9. V úvode správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na svoju odvolaciu námietku, že údaje o mieste a čase verejného prerokovania neboli mestom Liptovský Mikuláš zverejnené v súlade s § 34 ods. 3 zákona EIA v spojení s § 26 ods. 2 Správneho poriadku, a na to, ako sa s ňou žalovaný vysporiadal. Ďalej žalobca predostrel svoj výklad ustanovení zákona EIA v spojení s Správneho poriadku. Uviedol, že podľa zákona EIA sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok. v upravuje aj to, ktoré ustanovenia Správneho poriadku sa nepoužijú, ale ustanovenie Správneho poriadku medzi nimi nie je. Podľa Správneho poriadku sa doručovanie verejnou vyhláškou použije, ak účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. A keďže verejné prerokovanie zámeru je neoddeliteľnou súčasťou posudzovania vplyvu na životné prostredie, je účastníkom konania aj verejnosť ( a nasl. zákona EIA). Mesto Liptovský Mikuláš v tomto prípade postupovalo sčasti v súlade s Správneho poriadku, kedy na informovanie verejnosti o mieste a čase verejného prerokovania použilo verejnú vyhlášku. Ale podľa Správneho poriadku bolo mesto povinné súčasne zverejniť informáciu o mieste a čase verejného prerokovanie aj na webovom sídle. Verejná vyhláška a zverejnenie na webovom sídle sú povinné spôsoby informovania verejnosti, ostatné spôsoby, ktoré upravuje Správneho poriadku, sú iba fakultatívne. Informácia však nebola zverejnená jedným z obligatórnych spôsobov a žalovaný to nepovažoval za porušenie zákona v rámci procesu posudzovania vplyvu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho uviedol, že zákonodarca neurčil „formy spôsobu informovania a práce s verejnosťou.“ To však nie je správny výklad, pretože zákon presne stanovuje spôsob informovania v a Správneho poriadku. A spôsob práce s verejnosťou v tomto prípade, keď má dôjsť k verejnému prerokovaniu, si ťažko predstaviť inak ako cez inštitút zhromaždenia obyvateľov obce podľa

10. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2012, v ktorom bola posudzovaná povinnosť správneho orgánu postupovať podľa Správneho poriadku v súvislosti s pri vykonaní doručenia verejnou vyhláškou a závery ktorého možno použiť podľa jeho názoru aj v prejednávanej veci. Žalobca citoval vybrané časti tohto rozhodnutia a skonštatoval, že uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo vydané pred novelou Správneho poriadku, ktorá doplnila o povinnosť súčasne zverejniť verejnú vyhlášku na webovej stránke obce, ak ju má zriadenú.

11. Podľa názoru žalobcu by protiargumentom mohlo byť, že ak § 34 ods. 3 zákona EIA neodkazuje na doručovanie verejnou vyhláškou, tak je správny orgán oprávnený použiť správnu úvahu. Ale analogické použitie iného ustanovenia, v danom prípade Správneho poriadku, ktorý rieši práve doručovanie veľkému množstvu účastníkov (ako to aj analyzoval Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozhodnutí), by malo mať prednosť. Prednosť by malo mať najmä s poukazom na SR, podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uprednostniť v danom prípade analógiu pred voľnosťou správnej úvahy je v súlade s týmto článkom (ide o ústavne konformný výklad) a je tiež v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti konania a rozhodovania správnych orgánov. Možnosť správnej úvahy by mala byť vykladaná čo najužšie a najreštriktívnejšie, čo v danom prípade znamená, že na oznámenie o čase a mieste verejného prerokovania sa mal primerane aplikovať aj ods. 2 Správneho poriadku. Keďže adresátom oznámenia podľa zákona EIA je verejnosť, treba tomu prispôsobiť prostriedky, ktoré v tomto prípade obec/mesto zvolí. A v súlade s vyššie uvedeným by najširšiu možnú publicitu takéhoto oznámenia zabezpečil práve postup podľa Správneho poriadku, teda aj zverejnenie na webovom sídle obce/mesta. Správny poriadok ani iný spôsob doručovania resp. oznamovania, ktorý by bol adekvátny účelu, ktorý má byť dosiahnutý, neupravuje. Zverejnenie oznámenia pri automatickej rampe parkoviska MsÚ na liste papiera formátu A4 cca 1 m nad zemou nemožno považovať za primerané tomu, že verejnosť tvorí minimálne 30 tisíc obyvateľov mesta. Nakoniec, mesto Liptovský Mikuláš ako aj ostatné dotknuté obce zvolilo ako spôsob oznámenia termínu a miesta verejného prerokovania verejnú vyhlášku. Ale nepostupovalo dôsledne podľa Správneho poriadku a nezverejnilo oznámenie podľa zákona EIA aj na svojom webovom sídle, čím došlo k závažnej vade konania, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch v jeho rozhodnutí o odvolaní žalobcu. Uviedol stručný priebeh administratívneho konania a vyjadril presvedčenie, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Zdôraznil, že žalobca v podanej správnej žalobe uvádza žalobný dôvod, ktorý je identický s dôvodom, ktorý uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 18.11.2020, a preto vyjadrenie žalovaného k tomuto žalobnému dôvodu je vo svojej podstate rovnaké ako je obsah odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného sa v prípade § 34 ods. 3 zákona EIA neaplikujú subsidiárne ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa doručovania verejnou vyhláškou ( Správneho poriadku), nakoľko Správneho poriadku sa týka výhradne doručovania s právnymi účinkami s tým spojenými a použije sa v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. však vo svojom ustanovení nepoužíva pojem „doručí verejnou vyhláškou“ ako je tomu napr. v prípade žalobcom uvádzaného o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v ktorom to je explicitne uvedené. Spôsob informovania verejnosti o všetkých písomnostiach doručených v priebehu posudzovania vplyvov je v zákone EIA upravený samostatne. Je tomu tak napr. v ustanovení zákona EIA, v ktorom je výslovne stanovené, že dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia správy o hodnotení alebo všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia informuje o doručení správy o hodnotení činnosti verejnosť a zároveň zverejní všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie počas 30 dní na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. V však nie je explicitne stanovený spôsob informovania verejnosti a ponecháva ho tak na správnej úvahe dotknutej obce/mesta. Verejnosť má právo podať pripomienky k správe o hodnotení aj mimo verejného prerokovania (neuplatňuje sa koncentračná zásada), a to podľa zákona EIA najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia podľa . V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal žalovaný aj na ustanovenie (ďalej len „“), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Z prezenčnej listiny, ktorá je súčasťou záznamu z verejného prerokovania navrhovanej činnosti zo dňa 19.06.2019 pre mesto Liptovský Mikuláš a obec Galovany, všetko nasvedčuje tomu, že žalobca ako účastník predmetného správneho konania sa verejného prerokovania zúčastnil. Taktiež z rozdeľovníka listiny č. 1815/1601/32/ Se zo dňa 28.05.2019 vyplýva, že spoločnosť REMING consulting, a.s., Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava, zaslala pozvánku na verejné prerokovanie žalobcovi a všetkým účastníkom konania. Ak sa teda žalobca napokon zúčastnil verejného prerokovania, ktorého nedostatočné informovanie o mieste a čase mestom Liptovský Mikuláš namieta, nemohlo opatrením orgánu verejnej správy v tomto prípade procesnej povahy dôjsť k ujme na jeho subjektívnych právach.

13. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie považoval za dostatočne vierohodné a preskúmateľné, keďže v ňom prvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia, na

základe ktorých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami bol pri vydaní rozhodnutia vedený, argumenty účastníka konania boli dostatočne zohľadnené a vysvetlené. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia .

14. V replike a jej doplnení žalobca uviedol, že pri výklade§ 34 ods. 3 zákona EIA sa treba prikloniť skôr k výkladu, že obec by mala primerane/analogicky aplikovať ustanovenia, ktoré najbližšie upravujú danú činnosť, čo by bol buď § 34 ods. 1 zákona EIA alebo § 26 Správneho poriadku. Pritom aj § 34 ods. 1 zákona EIA aj § 26 Správneho poriadku vyžadujú aj zverejnenie na webovom sídle mesta/ obce. Aj v prípade, ak by v rámci správnej úvahy správny orgán (mesto/obec) zvolil nejaký spôsob oznámenia verejnosti, mal by dodržať všetky pravidlá, ktoré pre daný spôsob zákon predpisuje. Mesto Liptovský Mikuláš postupovalo ako v prípade doručovania verejnou vyhláškou, čo je zrejmé z pečiatky o zverejnení v hornej časti oznámenia. Neskôr (nie však včas) oznámenie zverejnilo aj na svojom webovom sídle. Výber formy oznámenia prostredníctvom verejnej vyhlášky bol v prejednávanej veci logickou voľbou vzhľadom na veľké množstvo zainteresovaných osôb a to, že ich totožnosť nemôže byť mestu známa. Ale realizácia tejto formy oznámenia už nebola v súlade so zákonom. Mesto dodatočne vyhlášku/ oznámenie na svojom webovom sídle, po upozornení žalobcom, zverejnilo, a to v rubrike „Verejná vyhláška.“

15. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že prípadné pochybenie nemohlo spôsobiť ujmu na jeho právach a záujmoch. Podľa musia byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je to, že musí ísť o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a druhou, že takéto rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade však prvá podmienka splnená nie je, pretože napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Okrem toho podľa žalovaného nie je splnená ani druhá z podmienok. To, či rozhodnutie môže mať za následok ujmu na právach účastníka, je potrebné posudzovať všeobecne. Zákon hovorí o možnosti, nie o tom, že rozhodnutie takýto následok nemalo. Teda stačí možnosť, ako napríklad v prípade zákazu zastúpenia v prípade možnosti stretu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom podľa zákona o rodine. Napadnuté rozhodnutie je takej povahy, že vždy môže zasiahnuť do práv a záujmov účastníkov konania, preto je jedno, či sa žalobca prerokovania zúčastnil. Napadnuté rozhodnutie je nepochybne rozhodnutím, ktoré mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Účastníkmi nie sú iba osoby fyzicky prítomné na prerokovaní, ale aj osoby ktorým bolo odopreté právo zúčastniť sa prerokovania nedodržaním zákona. Nie sú to len osoby, ktoré aktívne vstúpili do procesu posudzovania na jeho začiatku, ale aj osoby, ktorých pozemky majú byť vykúpené alebo vyvlastnené a vlastníci susedných pozemkov. Ďalej sú to osoby, ktorých životné prostredie môže byť narušené prevádzkou navrhovanej činnosti napr. hluk, otrasy. Vzhľadom na snahu zmeniť dopravné koridory prakticky v celom meste v rámci prekládky železnice, týka sa to prakticky väčšiny obyvateľov mesta. Navyše je záverečná správa posudzovania vplyvu záväzný dokument, bez ktorého nemôže byť vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie ani iné rozhodnutie štátnej správy, ako vyplýva z zákona EIA. Posúdenie vplyvu na životné prostredie a účasť verejnosti na ňom je aj dôležitým faktorom na prípadné poskytnutie dotácie z Európskych fondov. Aj z týchto dôvodov sa v danom prípade nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo podľa vylúčené z preskúmania súdom.

16. Žalovaný nezaujal dupliku.

17. Ďalší účastník konania 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu rozhodnutím NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2012, keďže toto rozhodnutie riešilo otázku počítania lehoty na podanie správnej žaloby, nie či sa malo alebo nemalo doručovať vyvesením rozhodnutia na internetovej stránke. Uvedený rozsudok sa týka oznamovania územného rozhodnutia účastníkom územného konania podľa , ktoré vyslovene upravuje doručovanie verejnou vyhláškou, avšak zákona EIA neuvádza, že informovanie verejnosti o termíne a mieste konania verejného prerokovania navrhovanej činnosti sa má vykonať verejnou vyhláškou. Z Správneho poriadku vyplýva obligatórna povinnosť správneho orgánu zverejniť písomnosť na svojom webovom sídle, avšak v predmetnej veci správnym orgánom, ktorý viedol konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie bol Okresný úrad Liptovský Mikuláš, nie mesto Liptovský Mikuláš. Verejné prerokovanie nie je zďaleka jediným spôsobom, ako sa môže verejnosť dozvedieť o obsahu zámeru a rovnako jej právo zámer pripomienkovať sa neviaže na verejné prerokovanie. Žalobca bližšie neuviedol, ako boli porušené práva jeho alebo verejný záujem v oblasti

životného prostredia ním tvrdeným porušením § 34 ods. 3 zákona EIA, ani aký vplyv toto údajné porušenie malo na obsah napadnutého rozhodnutia. V tomto smere je vhodné poukázať na rozsudok NS SR R 122/2003, podľa ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

18. Ďalší účastník konania 10/ vo svojom vyjadrení k žalobe opísal svoju účasť na pripomienkovaní navrhovanej činnosti a dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Pokiaľ ide o žalobcom namietané sporné zverejnenie informácie o verejnom prerokovaní a porušenie zákona, k tomuto sa nevyjadril, keďže nemá právnické ani technické vzdelanie.

19. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ uviedol, že argumenty v ním označenom rozhodnutí NS SR považuje za plne použiteľné na prejednávanú vec. Vo vzťahu k námietke, že mesto Liptovský Mikuláš neviedlo konanie, preto sa naň povinnosť zverejniť písomnosť na webovom sídle nevzťahuje, uviedol, že v danom prípade išlo o povinnosť mesta, výraz „svojom“ použitý v § 26 ods. 2 Správneho poriadku odkazuje na konajúci orgán, ktorým v prípade zverejnenia času a miesta verejného prerokovania bolo mesto, nie okresný úrad.

20. Ďalší účastník konania 2/ v duplike uviedol, že mesto Liptovský Mikuláš nebolo správnym orgánom vedúcim správne konanie. Správne konanie viedol Okresný úrad Liptovský Mikuláš. Preto nie je podľa jeho názoru mesto Liptovský Mikuláš povinné zverejňovať oznámenie o termíne a mieste konania verejného prerokovania podľa § 34 ods. 3 zákona EIA podľa pravidiel stanovených v § 26 ods. 2 Správneho poriadku, ale môže tak spraviť aj iným spôsobom.

Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

21. Podľa § 24 ods. 1 písm. f) zákona EIA; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania.

22. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA; dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

23. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA; verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

24. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona EIA; (1) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia správy o hodnotení činnosti podľa § 33 ods. 1 alebo všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia podľa § 33 ods. 3 informuje o doručení správy o hodnotení činnosti verejnosť a zároveň zverejní všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie počas 30 dní na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a oznámi, kde a kedy možno do správy o hodnotení činnosti nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie; zároveň uvedie, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a označí miesto, kde sa môžu podávať. (2) Dotknutá obec do uplynutia doby vystavenia všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia podľa odseku 1 zabezpečí po dohode a v spolupráci s navrhovateľom verejné prerokovanie navrhovanej činnosti (ďalej len "verejné prerokovanie").

(3) Termín a miesto konania verejného prerokovania podľa odseku 2 dotknutá obec oznámi verejnosti najneskôr desať pracovných dní pred jeho konaním a prizve naň príslušný orgán, rezortný orgán a dotknutý orgán. (4) Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom vyhotoví o verejnom prerokovaní záznam a doručí ho príslušnému orgánu do desiatich pracovných dní od verejného prerokovania. (5) Dotknuté obce môžu vykonať spoločné verejné prerokovanie.

25. Podľa § 64 zákona EIA; na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

26. Podľa § 26 ods. 1, 2 Správneho poriadku; (1) Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. (2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

27. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

28. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

29. Podstatné bolo zodpovedanie otázky, či dotknutá obec, v predmetnej veci mesto Liptovský Mikuláš, postupovala v súlade s zákona pri informovaní verejnosti o termíne a mieste konania verejného prerokovania navrhovanej činnosti „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry (mimo), 5. etapa“.

30. Správny súd sa nestotožnil so žalobcom prezentovaným názorom, že podľa § 34 ods. 3 zákona EIA v spojení s § 26 ods. 1 Správneho poriadku bolo mesto povinné zverejniť informáciu o mieste a čase verejného prerokovania verejnou vyhláškou. Ustanovenie § 34 ods. 3 zákona EIA neukladá dotknutej obci povinnosť doručovať verejnosti informáciu o mieste a čase verejného prerokovania verejnou vyhláškou. Ukladá dotknutej obci povinnosť verejnosť o týchto údajoch informovať. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je informovanie verejnosti vo veciach, kde by mohol byť dotknutý záujem širokej verejnosti. Účelom ale nie je vykonať oznámenie termínu a miesta verejného prerokovania s účinkami doručenia verejnou vyhláškou, ktoré Správny poriadok s takouto formou doručenia písomnosti spája. Z dikcie ustanovenia § 34 ods. 3 zákona EIA jednoznačne nevyplýva spôsob, akým má dotknutá obec informovanie verejnosti vykonať. Nie je preto možné subsidiárne aplikovať ustanovenie § 26 Správneho poriadku. Je na uvážení dotknutej obce, aby zabezpečila informovanie verejnosti spôsobom, ktorý verejnosti, ktorá má záujem o dianie v obci a ochranu životného prostredia, umožní bez ťažkostí sa s termínom a miestom verejného prerokovania včas oboznámiť. Oznámenie o konaní verejného prerokovania na úradnej tabuli obce za takýto spôsob možno považovať.

31. V prejednávanej veci bolo nesporné a sám žalovaný uviedol, že mesto Liptovský Mikuláš informovalo verejnosť o termíne a mieste verejného prerokovania na svojej úradnej tabuli. Sporné bolo, či mesto zverejnilo informáciu aj na svojom webovom sídle. Žalobca už v administratívnom konaní predložil vytlačený obsah stránky 1 a stránky 2 úradnej tabule z webového sídla mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 17.06.2019, kde absentuje zverejnenie informácie o mieste a čase verejného prerokovania. Ďalej žalobca predložil vytlačený obsah úradnej tabule z webového sídla mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 27.06.2019, konkrétne stranu 3, kde sa nachádza verejná vyhláška zo dňa 29.05.2019, ktorou bolo oznámené verejné prerokovanie navrhovanej činnosti. Žalobca predložil aj snímku obrazovky, doručenú mu navrhovateľom, z ktorej orgán verejnej správy 1. stupňa mal za preukázané, že táto snímka predložená navrhovateľom a získaná od správcov webovej stránky mesta, potvrdila včasné zverejnenie pozvánky na verejné prerokovanie. Zo žalobcom predložených dôkazov, s ktorými sa orgány verejnej správy vysporiadali vo svojich rozhodnutiach, jednoznačne nevyplývalo, kedy došlo k zverejneniu oznámenia o verejnom prerokovaní na webovom sídle mesta Liptovský Mikuláš, resp. že toto oznámenie nebolo zverejnené už dňa 29.05.2019.

32. Hoci nebolo jednoznačne preukázané, kedy došlo k zverejneniu oznámenia na webovom sídle mesta Liptovský Mikuláš, aj keby k jeho zverejneniu nedošlo, v konfrontácii s tým, že oznámenie o zaslaní správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v zmysle § 34 ods. 1 zákona EIA bolo zverejnené mestom Liptovský Mikuláš aj na jeho webovom sídle, verejnosť bola nepochybne informovaná, v akej fáze sa konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti nachádza a v prípade záujmu sa ktokoľvek mohol aktívne informovať o ďalšom priebehu konania nahliadnutím na úradnú tabuľu mesta.

33. Úradná tabuľa mesta je umiestnená tak, aby bola širokej verejnosti ľahko dostupná, teda nemožno argumentovať, že verejnosť, ktorá sa aktívne zaujíma o dianie v meste, sa nemala objektívnu možnosť o konaní verejného prerokovania dozvedieť. Nešlo o informovanie verejnosti o verejnom prerokovaní na odľahlom alebo ťažko dostupnom mieste, čo by bolo v rozpore s účelom informovania verejnosti.

34. Podľa § 24 ods. 1 písm. f) zákona EIA má príslušný orgán (v danom prípade Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie) povinnosť informovať verejnosť na svojom webovom sídle a prípadne aj na úradnej tabuli aj o konaní verejného prerokovania. Verejnosť bola informovaná o verejnom prerokovaní aj inými dotknutými obcami. Verejnosť preukázateľne mala v prípade záujmu možnosť dozvedieť sa o tom, v akej fáze sa posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie nachádza. Verejnosť mala široký rozsah možností dozvedieť sa o konaní o posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a v prípade záujmu na tomto konaní participovať. Verejnosť má rozmanité možnosti vyjadriť pripomienky v priebehu konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a jej oprávnenie vznášať ich nie je obmedzené koncentračnou zásadou, ktorá by bola formulovaná tak, že tieto pripomienky možno vzniesť najneskôr na verejnom prerokovaní.

35. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2012, správny súd nevzhliadol podobnosť predmetnej veci s tam posudzovanou vecou. Vo veci riešenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky išlo primárne o zodpovedanie otázky včasnosti podania správnej žaloby. V tejto súvislosti vyvstala otázka, či orgán verejnej správy mal pri doručovaní verejnou vyhláškou podľa , ktorý ustanovoval povinnosť doručenia verejnou vyhláškou bez konkretizácie tohto spôsobu doručenia, subsidiárne aplikovať Správneho poriadku. V predmetnej veci však zákona EIA neukladá dotknutej obci povinnosť doručiť verejnosti oznámenie o termíne a mieste konania verejného prerokovania verejnou vyhláškou, ale ukladá dotknutej obci povinnosť o termíne a mieste konania verejného prerokovania verejnosť informovať. Nemožno preto použiť na danú vec závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazoval, keďže ide o skutkovo odlišné veci.

36. V zmysle žalobca môže vznášať žalobné námietky len vo vzťahu k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca nie je aktívne legitimovaný na bránenie subjektívnych práv iných osôb, ani na bránenie práv verejnosti, ktorá nemá záujem stať sa účastníkom administratívneho konania. Navyše, z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že verejného

prerokovania sa zúčastnil žalobca aj iní zástupcovia zainteresovanej verejnosti, teda nedošlo k zmareniu informovania verejnosti o verejnom prerokovaní.

37. Žalobca navrhol vykonať nasledovné dôkazy: I. napadnuté rozhodnutie, II. odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v správnom konaní, III. námietka žalobcu proti vznesená počas konania, IV. prípis prvostupňového správneho orgánu, ktorý reagoval na námietku žalobcu, V. spis žalovaného sp. zn. OU-ZA-OOP3-2021/013083-003. Správny súd konštatuje, že nie je súdom skutkovým a pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je preň zásadne rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom v danom prípade nejde o výnimku z tejto zásady. Správny súd sa dôsledne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou boli aj vyššie uvedené listiny.

38. V danom prípade správny súd síce nedospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa by pochybil pri informovaní verejnosti o termíne a mieste konania verejného prerokovania, ale záverom je potrebné uviesť, že aj keby administratívne konanie trpelo vadou, táto by musela vykazovať intenzitu spôsobilú privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutia orgánov verejnej správy sa nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces, ak ani po odstránení vád v procese nemožno dosiahnuť iné, priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania.

39. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

40. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

41. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 10/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s , nakoľko im v konaní pred správnym súdom nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.