Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-76-2012.pdf
PDF · 94.78 KB
No categories available
11Co/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha 4, ČR, IČO: 25 117 483, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XXX/XX, M. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.128,27 eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C 217/2011 - 28 zo dňa 25. októbra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku v časti vyčíslenia úrokov z omeškania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 903,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania 70,97 eur (správne 170,96 eur), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 206,10 eur, a to splnomocnenkyni žalobcu.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52, § 53, § 54, § 517 ods. 2, § 544 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ požičal žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala vrátiť v splátkach, pričom v danom prípade išlo o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok, ako aj vyjadrenia žalobcu v žalobe vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorý určil čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa, a teda spotrebiteľ (a teda ani žalovaná) sa na ich príprave nepodieľal, a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Súd vyhovel žalobe v časti dlhu na úvere v sume 734,72 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 24.03.2011 do zaplatenia, v časti úroku z úveru v sume 168,66 eur, teda spolu v sume 903,38 eur, ako aj v časti vyčísleného úroku z omeškania 170,96 eur. Okrem toho si žalobca uplatnil v rámci žalovanej sumy aj zmluvnú pokutu spolu 224,89 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia. Aj v tejto časti bola žaloba nedôvodná, pričom dôvodom bola absolútna neplatnosť dojednaní o zmluvných pokutách. Prvým dôvodom absolútnej neplatnosti je skutočnosť, že sú písané veľmi drobným, voľných okom skoro nečitateľným písmom, ako aj celé obchodné podmienky. Naviac dojednanie o zmluvnej pokute je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a pod. určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. Okrem toho, čo sa týka dojednania o zmluvnej pokute v čl. 4 obchodných podmienok, ide o dojednanie absolútne neplatné aj z toho dôvodu, že toto dojednanie nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré písomná v zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka má mať, nakoľko chýba dojednanie buď o výške zmluvnej pokuty, alebo o spôsobe jej určenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobca bol úspešný v pomere 82,69 % a neúspešný v pomere 17,31 % a priznal mu pomernú náhradu trov konania v rozsahu 65,38 % ním uplatnených trov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru preukázal súdu, z čoho pozostáva zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 133,61 eur bola dohodnutá obchodnými podmienkami, konkrétne išlo o čl. 4 obchodných podmienok, pričom tieto v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Mal za to, že z čl. 4 obchodných podmienok jednoznačne vyplýva spôsob určenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta za omeškanie platby vo výške 91,28 eur bola rovnako dohodnutá obchodnými podmienkami. Z predloženého výpisu z úverového účtu jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta (vo výpise z úverového účtu ako „poplatek z prodlení“) bola žalovanej oprávnene naúčtovaná celkovo za 11 omeškaných splátok, teda v súlade s dojednanými podmienkami, ktoré skutočnosti tiež vyplývajú z odstúpenia od zmluvy zo dňa 5.2.2007. Ďalej uviedol, že obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaná podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere prehlásila, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítala, porozumela im a pokladá ich ustanovenia za záväzné. Bol toho názoru, že došlo k preukázaniu existencie jeho nároku na zmluvnú pokutu, ako aj jej špecifikáciu, čo jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty na plnenie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a umožniť jej dlžnú sumu zaplatiť v splátkach. Uviedla, že od 01.09.2010 je nezamestnaná, pričom nemá žiaden zdroj príjmov. Navrhla povoliť splátky vo výške 15,- eur mesačne.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom v obdobných súdnych konaniach, vedených v spotrebiteľských veciach mal za to, že nároky žalobcu uplatňované v tomto konaní sú premlčané, a preto v záujme efektívnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej v tomto konaní a navrhol, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Súčasne navrhol priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s povolením splátok.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a rovnako nie je dôvodným odvolanie žalovanej.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C 217/2011 bolo zaplatenie istiny 1.128,27 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 903,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania 70,97 eur (správne 170,96 eur), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 206,10 eur, a to splnomocnenkyni žalobcu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993 „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.
Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/ EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.
Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na uvedené preto súd prvého stupňa správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi účastníkmi, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom správnym bol záver súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty, na základe čoho bolo dôvodné v tejto časti žalobu žalobcu zamietnuť.
Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalovanej bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty na splnenie.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch nepredložila žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné overiť a zhodnotiť jej pomery, preto odvolací súd je žiadosti o povolenie splatenia dlžnej sumy v splátkach nevyhovel. Naviac pokiaľ by mala žalovaná záujem dlžnú sumu splácať, mohla tak začať už v minulosti a nečakať až na rozsudok vo veci.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. i o trovách konania.
V odvolacom konaní boli úspešní žalovaná a vedľajší účastník, a teda im vzniklo právo na priznanie náhrady trov konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na to, že žalovaná nepodala podľa § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na priznanie náhrady trov konania a vedľajší účastník napriek podaniu takéhoto návrhu na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia tieto trovy najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd nariadil podľa § 222 ods. 3 O.s.p. vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku v časti vyčíslenia úrokov z omeškania, keď v tejto časti je rozpor s výrokom v zápisnici z pojednávania, ako aj odôvodnením písomného vyhotovenia rozsudku.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.