Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-117-2008.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/117/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľov: 1. G. H., R.: H., Č.. XXX, 2. A.R. E., R.: E., N. XXX, U., 3. K. Š., R. H. Š., G. XX, 4. G. D., R.: R., Č.. XXX, 5. Y. R., R. H. R., G. XX, 6. K. Š., R. H. D., E. V. X/XX, 7. Ľ. D., R. H. Š., Z. XX, všetci zastúpení JUDr. Borisom Novomestským, advokátom so sídlom v Bratislave, Koceľova 9, proti odporcovi: C. A., R.: H., Č.. XXX, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Dohoda o spoluužívaní majetku zo dňa 09.02.2004 uzatvorená medzi A. E., U.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: H., Č.. XXX a odporcom, je neplatným závetom.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1.-7. rade trovy konania v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.309,27 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľov, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2007 sa navrhovatelia v 1. až 7. rade domáhali proti odporcovi určenia, že Dohoda o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004 uzatvorená medzi A. E.Č., U.. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX a odporcom, je neplatným závetom.
Svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu odvodzovali navrhovatelia od skutočnosti, že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, po zomrelom A. E., súd uznesením č.k. D. XD XXX/XXXX-XXX, N. XXX/XXXX zo dňa 02.3.2007, rozhodol o prerušení konania a súčasne odkázal navrhovateľov v 1. až 7. rade na podanie žaloby proti odporcovi, predmetom ktorej by bolo určenie neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu.
Navrhovatelia v 1. až 7. rade neplatnosť uvedeného právneho úkonu preukazovali tvrdením, že Dohoda nebola podpísaná poručiteľom A. E., jeho podpis je sfalšovaný. Dohodu vymyslela sestra odporcu, ktorá ju celú zmanipulovala a vypracovala po smrti poručiteľa.
Svedkovia podpísaní na Dohode neboli súčasne prítomní pri jej podpise, jeden z nich ju podpísal doma, vo svojom byte.
Listina označená ako Dohoda o spoluužívaní majetku, nemá náležitosti závetu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.11.2007. Tvrdenia uvedení v návrhu označil za klamstvá a vyjadril presvedčenie, že Dohoda bola uzatvorená v súlade so zákonom a podpis poručiteľa na listine nie je sfalšovaný, ale jeho pravý, vlastnoručný podpis.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými súdnom spise: Dohoda o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004, kópia zápisnice z dedičského konania po poručiteľovi A. E., úmrtný list C. E., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, znalecký posudok Č.: D.-L.-R.-Y.-XXXX/XXXX. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania.
Po vykonanom dokazovaní ustáli tento skutkový stav :
Navrhovatelia v 1. až 7. rade sú zákonní dedičia zomrelého A. E., U.. XX.X.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX. V dedičskom konaní po zomrelom A. E., vedenom na Okresnom súdu Bratislava III, č.k. XD XXX/XXXX-XXX, N. XXX/XXXX, predložil odporca listinu nazvanú Dohoda o spoluužívaní majetku, datovanú dňa 09.2.2004, ktorá mala byť závetom poručiteľa. Listina je podľa tvrdenia odporcu poručiteľom podpísaná a zároveň sú na nej podpisy troch svedkov: E. O., L. T. K. Š. C.. Podľa obsahu tejto listiny, podpísaný A. E. uzavrel dohodu so synovcom svojej nebohej manželky K. E., bez akéhokoľvek nátlaku. Podľa dohody, prenecháva po svojej smrti a riadnom doopatrovaní, synovcovi C. A., všetok majetok. Zároveň súhlasí s tým, aby sa C. A. (odporca) stal jediným a bezpodielovým spoluvlastníkom všetkého spoločného majetku, t.j. bytu H. XXX/X ako aj chalupy po rodičoch nebohej manželky vo H. XXX.
Podľa kópie zápisnice, spísanej pred notárkou v rámci dedičského konania po zomrelom A. E., notárka vypočula svedkov, ktorí sú podpísaní na Dohode o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004. Svedkyňa O. E. , že dňa 09.2.2004 ju A. E. zavolal, aby prišla do jeho bytu, aby podpísala papier, že všetok majetok dáva odporcovi, ktorý sa oň stará. Súčasne boli prítomní T. L.Á. K. C. Š.. Na otázku, či sa jednalo o poslednú vôľu A. E.Č., svedkyňa vypovedala, že poručiteľ vyhlásil: „ dám to C., keď sa o mňa do smrti postará.“ Listinu podpísali poručiteľ a odporca, potom svedkovia.
Svedkyňa T. L. vypovedala, že dňa 09.2.2004 bola zavolaná do bytu A. E.. Ten sa vyjadril , že odporca sa o neho stará a preto dá na neho prepísať majetok. Či sa jednalo o poslednú vôľu poručiteľa, si svedkyňa nepamätala.
Svedok C. Š. uviedol, že prišiel do bytu A. E., kde sa tento vyjadril, že na odporcu prepíše byt, lebo sa odporca o neho stará. Nepovedal výslovne, že sa jedná o jeho poslednú vôľu, ale že odporcovi byt prenecháva za starostlivosť o neho. Podľa svedka pri podpise Dohody, tam bol poručiteľ, odporca, svedok. Svedkyne Oľga E. K. T. L. tam prítomné neboli, ale boli už na listine podpísané.
Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľov uviedol, že zotrváva na všetkom, čo navrhovatelia uviedli v písomnom návrhu.
Odporca vypovedal, že ho oslovila nebohá manželka poručiteľa, či by ich niekto nedoopatroval, pretože sú obaja aj s poručiteľom chorí. Odporca súhlasil, ale pod podmienkou, že niečo z toho bude mať. Tak bolo dohodnuté, že A. E. a jeho manželka, na neho prepíšu majetok. Manželka však vo februári 2004 zomrela a 5 mesiacov na to aj A. E.. Nestihli urobiť právne kroky smerujúce k prepisu majetku. Bola spísaná aspoň Dohoda, ktorú a notárka odkázala navrhovateľov na podanie žaloby.
Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, úlohou ktorého bolo zistenie pravosti podpisu poručiteľa A. E., U.. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 05.7.2007. Znaleckou úlohou súd poveril Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.
Znalec súdu predložil znalecký posudok Č. : D.-L.-R.-Y.-XXXX/XXXX: kde uviedol, že sporný podpis na Dohode o spoluužívaní majetku, nevyhotovil A. E..
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobný návrh uplatnený navrhovateľmi v 1. až 7. rade kou je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhali autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom.
Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť Dohody o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004, nie je možné dosiahnuť, aby majetok poručiteľa, bol prejednaný v rámci dedičského konania.
Po ustálení, že navrhovateľom svedčí naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd vykonal dokazovanie a po zistení skutkového stavu veci, zaujal nasledujúce právne stanovisko.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami treba vykladať nielen podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyselnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
Základnou otázkou, ktorú súd musel v tomto konaní vyriešiť bolo posúdenie platnosti právneho úkonu
- Dohody o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004 uzavretej medzi A. E. a odporcom, z hľadiska podstatných náležitostí právneho úkonu v zmysle § 37ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých právnych skutočností, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Aby bol právny úkon platný, musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon je možné urobiť konaním - teda výslovne ( písomne, alebo ústne ) alebo konkludentne ( inak ako výslovne ), alebo opomenutím. V danom prípade bol právny úkon urobený písomne. Pri písomnom právnom úkone, sa na jeho platnosti vyžaduje podpis osoby, ktorá písomne prejavila svoju vôľu. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom
donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka.
Právny úkon nie je urobený vážne (doopravdy), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. za účelom vyučovania, hry, žartu). Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.
Pokiaľ právny úkon urobený písomne, nie je na znak súhlasu s ním podpísaný osobou, ktorá takýto úkon urobila, nemožno hovoriť o platnom právnom úkone, práve pre chýbajúcu náležitosť vôle, ako podstatnej zložky právneho úkonu. Vôľa bez prejavu, nie je totiž poznateľná. Takýto úkon je potom absolútne neplatným.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). „Osud” absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou (napr. záložná zmluva,). Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať). Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal).
Súd posúdiac platnosť a účinnosť Dohody o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.20040 súd môže konštatovať, že tento právny úkon nebol uzatvorená platne a účinne, v dôsledku chýbajúceho prejavu vôle Rudolfa Stojkoviča. Tento právny úkon nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne následky, vrátane účinkov závetu.
Poručiteľ môže napísať závet buď vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Z uvedeného vyplýva, že závet je právny úkon, pre ktorého platnosť musia byť splnené náležitosti ustanovené pre právne úkony.
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí byť vlastnou rukou podpísaný a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia musia závet podpísať.
Z uvedeného zákonného znenia je zrejmé, že závet, či už písaný vlastnou rukou poručiteľa, alebo nenapísaný vlastnou rukou, musí byť vlastnou rukou poručiteľa podpísaný, inak je neplatný. Podpis je teda i v prípade závetu, jeho podstatnou náležitosťou.
Vzhľadom k uvedenému záveru, súd návrhu navrhovateľov v 1. až 7. rade vyhovel a určil, že Dohoda o spoluužívaní majetku zo dňa 09.2.2004, je neplatným závetom.
Navrhovatelia v 1. až 7. rade boli v konaní úspešní a preto im súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho boli uplatnené právnym zástupcom navrhovateľom boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004. Z.z. v platnom znení, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu Pri výpočte výšky náhrady právneho zastúpenia súd vychádzal §11 vyhlášky č. 655/2004 a z 1/13 výpočtového základu v roku 2007: 1.371,-Sk, 2009: 53,49 € a 2011: 55,49 eur
Podľa §13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
2007:
- prevzatie a príprava 7.677,60,-Sk(7osôb)
- podanie žaloby 7.677,60-Sk
spolu: 15.355,20,-Sk 509,69 €
2009:
- účasť na pojednávaní dňa 30.01.2009 299,54 €
- návrh na vyžiadanie listín 299,54 €
- účasť na pojednávaní dňa 08.04.2009 74,85 €
(1 úkonu pre odročené pojednávanie)
- účasť na pojednávaní dňa 11.12.2009 299,54 €
spolu: 973,47 €
Podľa §13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. (účinnosť od 01.06.2010)
2011:
- podanie na súd 199,50 €
2012
- vyjadrenie k znaleckému posudku 205,42 €
2013:
- účasť na pojednávaní 210,25 €
spolu rok 2011, 2012 a 2013 615,17 €
odmena advokáta spolu: 509,69 € + 973,47 € + 615,17 € 2.098,33 €
režijný paušál:
rok 2007 - 2 x 5,44 € ( pôvodne 164,-Sk ) 10,88 €
rok 2009 - 4 x 6,95 € 27,80 €
rok 2011 - 1 x 7,41 € 7,41 €
rok 2012 - 1 x 7,63 € 7,63 €
rok 2013 - 1 x 7,81 € 7,81 €
spolu režijný paušál: 61,53 €
odmena + režijný paušál 2.171,69 €
náhrada cestovného:
4 x cesta Bratislava - Pezinok a späť 54,45 €
náhrada straty času za cestu 4 x Bratislava - Pezinok a späť- 4 x 2 začaté polhodiny spolu: 94,96 eur
spolu trovy právneho zastúpenia 2.309,27 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu podať odvolanie navrhovatelia v 1. až
7. rade v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na tunajšom
súde.
Odporca sa tohto práva výslovne vzdal, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom do zápisnice tunajšieho súdu.
Podľa § 205 odsek 1) O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.