Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-313-2011.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/313/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci navrhovateľky: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X, zastúpená: F. - C. F. s.r.o., H.. H. XX, X. B. proti odporcovi: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpený advokátom E.. F. J., P. X. X, X. B., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletému L. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. X. rod. O., nar. XX.X.XXXX a odporcu C. X., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Okresným úradom X. B. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. X. P. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého L. X., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otcovi, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého sumou 70,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk matky s maloletým L. X., nar. XX.X.XXXX neobmedzene na základe predchádzajúcej dohody rodičov.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 28.11.2011 domáhala proti odporcovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči maloletému L. X. tak, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného. Styk otca s maloletým navrhla upraviť neobmedzene. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 1.8.2011 s odporcom prerušila manželské spolužitie a aj predtým ho už dvakrát spolu s dieťaťom opustila a od tej doby sa o obnovenie manželského spolužitia nepokúsili, keďže sa citovo odcudzili a ona už k odporcovi nič necíti, pričom ich manželstvo považuje za hlboko a vážne rozvrátené. Uviedla ďalej, že hádky a nedorozumenia medzi nimi vznikali kvôli tomu, že ona si nerozumela s jeho rodičmi a on zase s jej rodičmi. Pre prípad rozvodu žiadal dieťa zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného v sume 50,-- eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhovala upraviť neobmedzene. Uviedla tiež, že stále pracuje v X., pretože platí ich spoločné pôžičky, priznala tiež, že si našla mimomanželskú známosť, ktorá trvá doteraz.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, keďže ich manželstvo bolo usporiadané len krátku dobu a asi v roku 2003 došlo k incidentu medzi matkou dieťaťa a jeho matkou, potom následne v roku 2004 on mal úraz v lese, kde pracoval ako drevorubač a on sa zase nasťahoval s manželkou k jej rodičom. Uviedol ďalej, že v roku 2010 sa znovu vrátili k jeho rodičom a navrhovateľka odišla pracovať do X. vo februári 2011, kde si našla priateľa, a i keď mu sľúbila, že tento vzťah ukončí, neukončila ho a v polovici septembra 2011 s ňou definitívne prerušil manželské spolužitie. Pre prípad rozvodu žiadal dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti, pretože matka robí dva až tri týždne v X. a o maloletého sa starajú cudzí ľudia.
Navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otcovi ani do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd na pojednávaní vypočul aj maloletého L. X., ktorý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matke, pretože ju má radšej, ale už aj s otcom v poslednej dobe dobre vychádza a tiež dobre vychádza aj s jeho matkou. Ďalej uviedol, že pokiaľ matka je v práci, býva u strýka t.j. u brata matky v F. nad P. alebo u priateľky matky v L. a to tak, že mesiac býva u jedného a mesiac u druhého, pričom matka im necháva peniaze, aby mohli platiť poplatky v súvislosti so školou. Nevedel uviesť, kedy matka skončí prácu v X., sľubovala mu, že už čoskoro, ale konkrétny termín mu nepovedala. Uviedol ďalej, že s matkou je v kontakte každý deň cez R., alebo si telefonujú. Otec mu zavolá raz do týždňa alebo raz za dva týždne. V prípade, že je chorý, zoberie ho k lekárovi ten, u koho sa práve nachádza.
Keďže rodičia sa na úprave práv a povinností voči maloletému na čas po rozvode nevedeli dohodnúť, súd pribral do konania znalca z odboru detskej psychológie G.. J.. A. R., M.., ktorý na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku zo dňa X.XX.XXXX, pričom poukázal na to, že keď stará matka zo strany matky mala zdravotné problémy a matka sa o maloletého nemohla starať, keďže bola v zahraničí, otec si zobral maloletého k sebe, pretože stará matka mu už nevedela podávať lieky, pretože bol v tom čase chorý aj on. Navrhol zveriť dieťa otcovi, ktorý, keď bol maloletý chorý, sa o neho postaral a to po dobu dvoch až troch týždňov, pričom nikto nemal voči tomu žiadne námietky, hoci najideálnejšie by bolo, keby matka bola doma, ale sú objektívne podmienky, prečo matka nemôže prísť domov. Znalec ďalej uviedol, že u otca je väčší predpoklad zabezpečenia dozoru ako u ktoréhokoľvek príbuzného. Dieťa sa drží cudzích ľudí, pretože tam má viac voľnosti, robí si čo chce a kedy chce. Tento dozor nie je na takej úrovni, ako keby ho zabezpečovala matka alebo otec.
Právny zástupca navrhovateľky navrhol manželstvo účastníkov konania rozviesť, dieťa zveriť do starostlivosti matke s tým, aby otec bol zaviazaný na platenie výživného v minimálnej výške. Styk otca s maloletým navrhol upraviť neobmedzene.
Právny zástupca odporcu žiadal rozvod manželstva, dieťa zveriť otcovi a matku zaviazať na platenie výživného aspoň v minimálnej výške a styk matky s maloletým upraviť od piatku do nedele.
Kolízna opatrovníčka navrhla pre prípad rozvodu maloletého zveriť do starostlivosti matke, výživné určiť podľa príjmových pomerov rodičov a styk otcovi s maloletým navrhla upraviť na každý týždeň od piatku do nedele.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého, rodným listom maloletého, sobášnym listom, potvrdením Obecného úradu L., potvrdeniami o príjmoch účastníkov konania, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 26.3.2012 zo šetrenia pomerov, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky zo dňa 19.4.2012, znaleckým posudkom zo dňa X.XX.XXXX, výsluchom znalca G.. J.. A. R., M.., osvedčením o živnostenskom oprávnení otca a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX približne po 6-ročnej známosti z lásky, z ich manželstva pochádza jedno maloletého dieťa L. X.. Striedavo žili u svojich rodičov. U oboch ide o prvé manželstvo.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú od augusta 2011 a v septembri 2011 už definitívne prerušili manželské spolužitie, od tej doby spolu nehospodária, ani spolu intímne nežijú. Tomuto oddelenému spolužitiu manželov predchádzali hádky a nedorozumenia, ktoré vyplývali z toho, že navrhovateľka si nerozumela s rodičmi odporcu, keď u nich bývali a odporca si nerozumel s rodičmi navrhovateľky. Navrhovateľka vo februári 2011 odišla pracovať do X., kde nadviazala mimomanželskú známosť, ktorá doteraz trvá.
Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 26.3.2012 vyplýva, že navrhovateľka s maloletým bývajú v nájomnom byte v obci L.. Ide o trojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, kde má maloletý svoju izbu a ktorej zariadenie zodpovedá jeho potrebám. V tom čase bývala s nimi stará matka dieťaťa, ktorá na maloletého dohliadala a starala sa o neho. Otec bol s maloletým v telefonickom kontakte a pokiaľ maloletý bol chorý, stará matka vyhľadala pediatra s ním spoločne. Zo správy ďalej vyplýva, že otec býva u svojej matky v R., kde sa nachádzajú dva samostatné rodinné domy, ktoré sú účelne zariadené. Jeden je vykurovaný vyhrievacím elektrickým zariadením a druhý je vyhrievaní telesom na drevo. Hygiena je na požadovanej úrovni. Ako ďalej zo správy vyplýva, obaja rodičia teda majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zdravý fyzický a duševný vývoj maloletého.
Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky zo dňa 19.4.2012 vyplýva, že obaja rodičia akceptujú rozvod manželstva, obaja však žiadajú dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Maloletý má vybudované pozitívne citové väzby k obom rodičom, ale silnejšie je jeho želanie zotrvať v starostlivosti matky, pričom nevylučuje možnosť stretávania sa s otcom. Medzi rodičmi dieťaťa prevláda nekvalitná komunikácia, preto bolo doporučené rozvíjať vzťah dieťaťa s otcom prostredníctvom aktívnej podpory zo strany matky.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý má bližší citový vzťah k matke, hoci jeho citové smerovanie na oboch rodičov je pomerne ploché, pretože matka tiež absentuje zo sociálneho prostredia maloletého, ktorý nemá dostatočný priestor na vytvorenie si citového vzťahu aj k nej. Obaja rodičia sa pri zabezpečovaní výchovy maloletého opierajú o pomoc iných osôb, výchova maloletého je pre oboch sekundárna záležitosť. Rodičia maloletého sú na rovnakej mentálnej úrovni, ani jeden nemá vyhranený postoj k výchove maloletého. Ich hodnotová orientácia je odlišná a obaja majú ešte infantilné črty osobnosti. Nie sú ani dané podmienky pre striedavú starostlivosť o dieťa.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloletá dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie a navrhovateľka si už našla aj mimomanželskú známosť, ktorá doposiaľ trvá, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v názorových nezhodách na spoločný život a v končenom dôsledku aj v nadviazaní mimomanželskej známosti navrhovateľkou.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, vykonaným dokazovaním, vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, s poukazom na výpovede účastníkov konania, výpoveď maloletého, výpoveď znalca z odboru psychológie G.. J.. A. R., CSc., znalecký posudok, správu zo šetrenia pomerov u rodičov, správu Referátu poradensko- psychologických služieb Nové Zámky, súd dospel k záveru, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého, avšak podľa názoru súdu otec má stabilné výchovné podmienky, pretože matka pracuje v zahraničí, domov chodí sporadicky, nepravidelne a maloletý väčšinu času je v starostlivosti iných, aj cudzích osôb, striedavo je jeden mesiac u brata matky a jeden mesiac u priateľky matky. S matkou je len minimálne v mieste ich bydliska v L., hoci zo začiatku chodila na dvojtýždňové turnusy. Je s ňou v kontakte len cez R. alebo telefonicky. Súd preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý má vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého, je už aj zamestnaný, má pravidelný príjem, poskytuje maloletému stabilné rodinné prostredie, jeho vzťah s maloletým sa zlepšil, ako aj so starou matkou zo strany otca. Je v prospech dieťaťa, aby malo zabezpečené stabilné rodinné prostredie, ktoré mu matka za celú dobu oddeleného žitia rodičov vytvoriť nevedela, pretože nie je v záujme zdravého vývoja maloletého, aby každý mesiac býval u niekoho iného a dokonca aj sa sťahoval z jednej obce do druhej, podľa toho, kde býva osoba, ktorá práve v tom-ktorom mesiaci má sa o neho postarať.
Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti sú súhrnom práv a povinností, ktoré patria rodičom ku vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Patrí medzi ne právo (a povinnosť) dieťa vychovávať, spravovať jeho majetok, zastupovať ho. Obsahom práva vychovávať je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a najmä právo osobne sa o neho starať.
V danom prípade súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti otcovi, u ktorého sú naplnené všetky podmienky osobnej starostlivosti o dieťa tak, ako to má namysli vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine, pretože matka sa prakticky o dieťa osobne nestará a znalec tiež pri svojej výpovedi na pojednávaní, vzhľadom aj na to, čo uviedol maloletý, odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otcovi, pretože cudzie osoby, napr. priateľka matky, neprechovávajú takú zodpovednosť voči maloletému ako rodič. Dozor u iných ľudí nie je na takej úrovni, ako keby boli pri maloletom matka alebo otec.
Súd zároveň matku zaviazal na platenie výživného na maloletého v sume 70,- eur mesačne, s prihliadnutím na jej príjem, ktorý činí 314,96 eur, cestovné náhrady sú jej poskytované vo výške priemerne mesačne 298,63 eur. Podľa vyjadrenia matky však v súčasnej dobe zarába okolo 1200,-- eur čistého priemerne mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Pokiaľ ide o príjem otca, má živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve od 12.9.2012. Podľa faktúry č. 1/2012 mal výplatu za október a november 2012 v sume 1122,29 eur a v decembri 2012 120,-- eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa názoru súdu, matka môže prispievať na výživu maloletého sumou 70,- eur mesačne a to aj s poukazom na zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 1.7.2012 194,58 eur. Teda, keď matka zaplatí zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý činí 1200,-- eur sumu 70,- eur mesačne, zostane jej ešte 1130,-- eur, čo je o 935,42 eur viac ako činí jej životné minimum, zostane jej teda dostatočná suma na jej vlastnú výživu ako aj reprodukciu pracovnej sily. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Styk matky s maloletým súd upravil neobmedzene, keďže jej príchody domov sú sporadické a nepravidelné a keď už príde domov, aby mohla čo najviac času bez obmedzenia tráviť s maloletým.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že nepriznal účastníkom ich náhradu, keď nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.