Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-29C/52/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu C.. U. F., O.. XX.X.XXXX, V. B. XX, M., proti žalovanej U.. R. F., O.. XX.X.XXXX, V. V. XX, M., právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II pod č.k. -49 zo dňa 8.2.2007 súd zrušil právo spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v Územnom bytovom družstve M. - Ť. M. X izbovému bytu č. 25/1 s príslušenstvom na 1. poschodí obytného domu nachádzajúceho sa v Košiciach, na ul. V. XX, za výlučnú nájomníčku bytu a členku Ú. M. - Ť. určil žalovanú s tým, že žalobca je povinný sa z predmetného bytu vysťahovať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez bytovej náhrady, nahradiť žalovanej trovy konania v sume X.XXX,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporkyne a nárok žalobcu uvedený v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2006 vylúčil na samostatné konanie. Uvedeným podaním žalobca v konaní sp. zn. v právnom postavení žalovaného žiadal, aby súd vysporiadal podielové spoluvlastníctvo k členskému podielu k 4 izbovému bytu č. 25/1 s príslušenstvom na 1. poschodí obytného domu na ul. V. XX X. M.C. tak, že členský podiel prikáže žalobkyni t.j. žalovanej v danom konaní , ktorá je povinná vyplatiť mu polovicu z trhovej hodnoty bytu určenej znalcom z odboru stavebníctva. Následne úpravou na pojednávaní konanom dňa 19.12.2009 stanovil trhovú hodnotu bytu vo výške XX.XXX €. (X.XXX XXX,- F.). Svoj návrh odôvodnil tým, že dohoda o vysporiadaní majetku účastníkov konania bola taká, že po prepise bytu žalovaná prisľúbila žalobcovi zaplatenie všetkých pozdĺžnosti, ak dôjde k prepisu druhého bytu na ňu, dobrovoľne sa vzdala členstva a prisľúbila majetkové vyrovnanie pri ďalšej dohode s tým, že vyplatí navrhovateľovi čiastku XXX.XXX,- Sk./XX.XXX,XX €.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.10.2007 uviedla, že z konania o zrušenie spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že nároky uplatňované žalobcom sú bezdôvodné. Medzi účastníkmi konania došlo po zániku manželstva k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM konkludentným spôsobom. Poukázala na to, že obidvaja účastníci zhodne vypovedali, že k faktickému rozdeleniu majetku nadobudnutého počas manželstva došlo predtým ako sa v máji 1999 žalovaná odsťahovala aj s 3 dcérami do bytu na V. XX X. M., v ktorom dodnes býva, pričom v tom čase účastníci mali 2 byty a dohodli sa, že žalobca ostane bývať v pôvodnom byte a žalovaná v byte na V. XX X. M.. Nikdy nedošlo zo strany žalovanej k akýmsi

presne nešpecifikovaným prísľubom zaplatenia pozdĺžnosti na majetku, ktorý ostal v užívaní žalobcu, pretože na to nebol dôvod. Na vlastné náklady musela zabezpečiť rekonštrukciu bytu, nakoľko byt bol po predchádzajúcich nájomníkoch neobývateľný a zároveň vyrovnať dlh na nájomnom v byte na Belehradskej 16 v Košiciach. Po zániku manželstva sa účastníci konania dohodli na jeho vyporiadaní, pričom ani jeden z účastníkov nepodal návrh na súdne vyporiadanie zaniknutého BSM a dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že každý z účastníkov sa vzdá členstva v bytovom družstve vo vzťahu k jednému z bytov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, obsahom spisu , pričom iné dôkazy a skutočnosti účastníkmi konania označené ani predložené v zmysle neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13.2.1982, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. -17 zo dňa 3.5.2001 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2001. Z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 24.1.1996 vyplýva, že dňa 30.10.1995 prenecháva ÚBD M. - Ť. členovi družstva U. F. Y.o užívania družstevný byt č. 25/1, 4 izbový na 1. poschodí v bloku 205b na ul. V. XX X. M. vrátane príslušenstva. K predmetnému bytu vznikol spoločný nájom bytu manželmi, pričom spoločnou nájomkyňou je manželka R. F..

Z dohody o zániku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve zo dňa 12.8.2002 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že výlučným nájomcom 3 izbového bytu na ul. B. Č.. XX, Č.. V. XX v M. a výlučným členom družstva sa stane navrhovateľ.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov súdne vyporiadané nebolo, avšak nebola ani žiadna dohoda účastníkov konania, všetko sa začalo riešiť až potom čo zo strany žalovanej bol podaný návrh na zrušenie spoločného nájmu k bytu na V. H.. X. M.. Zároveň popísal ako došlo k nadobudnutiu členských práv k bytu na V. H.. X. M.. Neskôr žalobca potvrdil, že síce písomná dohoda o vyporiadaní BSM nebola, avšak účastníci konania sa dohodli na vyporiadaní bytu na B. H.., kde žalovaná sa vzdala členských práv v prospech žalobcu k tomuto bytu a zároveň prerokovávali aj otázku vyporiadania BSM s tým, že žalovaná mu mala vyplatiť určitú sumu za byt na V. H.. X. M. vo výške XXX.XXX,- F..XXX,XX €. Potvrdil, že žalovaná si z bytu na B. H.. odniesla určité hnuteľné veci.

Žalovaná uviedla, že po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce k vyporiadaniu BSM účastníkov konania nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu písomnej dohody, avšak účastníci konania sa ústne dohodli, že čo sa týka hnuteľného majetku budú ho užívať tak ako ho už užívali 2 roky pred rozvodom manželstva, keďže spoločne nebývali a ohľadne bytov sa dohodli tak, že byt na B. H.. pripadne žalobcovi a ona spoločne s deťmi účastníkov konania bude bývať na V. H.. a tento byt jej pripadne. Žalobca s takýmto riešením súhlasil, avšak odmietal sa stretnúť, preto ho prostredníctvom dcér žiadala, aby sa na byte dohodli, keďže medzitým sa zriekla svojho užívacieho práva k bytu na B. H.. Dcérou účastníkov konania bolo žalovanej oznámené, že potom čo sa zriekne členského práva k bytu na B. H.. následne tak urobí aj žalobca k bytu na V. H.. Žalovaná sa zriekla členských práv k bytu na B. H.. X. M. a následne výlučným nájomcom a členom družstva sa stal žalobca. Takýto krok žalobca vo vzťahu k bytu na V. H.. X. M. doposiaľ neurobil. Vedomosť o tom ako sa účastníci konania dohodli na vyporiadaní BSM a pri stretnutí, kde sa o tom hovorilo mali a boli prítomné ich dcéry. Žalovaná ešte v konaní uviedla, že nikdy by nepristúpila na takú dohodu, na základe ktorej by odporcovi mala ešte zaplatiť XXX.XXX,- Sk/XX.XXX,XX € z dôvodov, že bola sama živiteľkou rodiny, starala sa o 3 študujúce dcéry a ako učiteľka nemala taký príjem, z ktorého by si mohla dovoliť uhradiť takúto sumu. V prípade, ak by vedela, že žalobca nesplní svoju dohodu ohľadom bytu na V.Z. H.., nikdy by sa nebola vzdala členských práv k bytu na B. H..

Svedkyne G. F., U. F. R. U. F., dcéry účastníkov konania, všetky 3 zhodne potvrdili, že sa zúčastnili stretnutia za účastí ich rodičov v cukrárni Aida niekedy na jar s tým, že o stretnutí boli informované svojou mamou z dôvodu, že rodičia sa rozviedli a predmetom stretnutia boli otázky dohody vo veciach ďalšieho užívania bytov ako aj hnuteľných vecí, pričom svedkyňa U. R. G. F. potvrdili, že rodičia sa dohodli tak, že byt na B. H.. bude užívať ich otec, t.j. žalobca a byt O. V. H.. ich matka, t.j. žalovaná a každému z rodičov zostanú v užívaní tie veci, ktoré má doposiaľ. Na predmetnom stretnutí nebola reč o nejakom vzájomnom finančnom vyrovnaní medzi ich rodičmi. K výsledku dohody sa nevedela vyjadriť len svedkyňa U. F.,

ktorá v tom čase bola najmladšia z dcér účastníkov konania. Svedkyňa U. F. naviac potvrdila, že na požiadanie svojej mamy niekoľkokrát a to ako telefonicky, tak aj osobne kontaktovala svojho otca , aby povedal, resp. aby sa dohodol termín, kedy z jeho strany dôjde k prevodu členských práv a povinností k bytu na V. H.. na žalovanú a teda kedy sa žalovaná stane výlučnou členkou tohto bytu vzhľadom na to, že termínov, na ktorých sa účastníci konania prostredníctvom svedkyne dohodli bolo niekoľko, pričom stále žalobca na poslednú chvíľu termíny z rôznych dôvodov zrušil. Potvrdila, že stále zo strany žalobcu bolo tvrdené, že v prípade, ak žalovaná prepíše byt na neho, tak potom on následne prepíše byt na ňu.

Z výpovede svedka C.. L. F., brata navrhovateľa vyplynulo, že o žiadnej písomnej dohode o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi konania nemá vedomosť, na základe tvrdení svojho brata vedel, že byt na V. je výlučne v žalobcovom vlastníctve, o byte na B. XX nemal vedomosť, keďže sa o neho nezaujímal. Podrobne popísal ako bol nadobudnutý byt na Budapeštianskej ul. v Košiciach a kto sa na nadobudnutí tohto bytu finančne podieľal.

Z výpovede svedkyne U. F., matky žalobcu vyplynulo, že byt na B. ul. si kúpili účastníci konania z vlastných peňazí, byt na V. H.. kupoval žalobca už po uzatvorení manželstva avšak z peňazí svojich rodičov, brata a čiastočne aj zo svojich, ktoré dostal na svadbe od svojej rodiny. Podľa jej názoru byt na V. XX patrí rodine. Nemala vedomosť o tom, že by sa účastníci konania dohodli na užívaní obidvoch bytov.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie vecí dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Obč. zák., ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Okresný súd Košice II pod č. konania -166 zo dňa 10.12.2009 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania v sume 4 832,10 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyni žalovanej.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -202 zo dňa 29.6.2012 zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.2.2010 a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal nato, že povinnosťou súdu I. stupňa bude vyriešiť otázku, či došlo k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi konania, vyzvať žalobcu na odstránenie logického rozporu obsiahnutého v protinávrhu postupom podľa , , či ide o návrh na zrušenie a vyporiadanie BSM alebo na zaplatenie uvedenej sumy, ktorú „upresňoval počas konania“.

V prípade, ak dôjde k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vyporiadaniu BSM ani dohodou, predmet vyporiadania bude potom tvoriť hodnota členského podielu v bytovom družstve, ktorý na základe súdneho rozhodnutia č. konania -49 zo dňa 8.2.2007 pripadol U.. R. F.. V prípade, ak zistí, že nedošlo k vyporiadaniu BSM plantou dohodou, bude treba doplniť dokazovanie na skutočnosť, aká bola hodnota členského podielu v družstve, pričom mal by vychádzať zo stavu družstevného bytu a obvyklej ceny členského podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného

bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve teda ku dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.2.2007, č. konania -49. Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Podľa . ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Uznesením č. konania -212 zo dňa 24.9.2012 súd vyzval žalobcu aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia uviedol, či sa domáha zaplatenia sumy XX XXX € ako návrhu vyplývajúceho zo zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkom konania alebo sa domáha zaplatenia sumy z titulu náhrady hodnoty polovice členského podielu v UBD M. Ť., ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej.

Žalobca podaním zo dňa 17.10.2012 uviedol, že domáha sa zaplatenia sumy XX XXX € z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ( ) členského podielu v územnom družstve M. - Ť.. Opätovne zdôraznil, že došlo k zániku BSM avšak nedošlo k jeho vyporiadaniu a poukázal na ust. Obč. zákonníka. Na pojednávaní dňa 20.2.2013 doplnil, že po zániku manželstva nedošlo v zákonom stanovenej lehote k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov , preto predmetom konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve tak, ako to žiadal počas celého konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13.2.1982, toto manželstvo trvalo až do 11.9.2001, kedy bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II pod č.k. -17 zo dňa 3.5.2001 právoplatne rozvedené. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že za trvania manželstva im bol pridelený 3 izbový byt na B. XX X. M. a 4 izbový byt na ul. V. XX X. M.. Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že čo sa týka vyporiadania členských práv a povinností k bytu nachádzajúcemu sa v M. O. B. XX, na tom sa účastníci konania dohodli, čo nepoprel ani jeden z nich a dňa 12.8.2002 bola medzi nimi písomne uzatvorená dohoda o zániku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve, na základe ktorej výlučným nájomcom 3 izbového bytu na ul. B. XX, Č.. V. XX X. M. a výlučným členom družstva sa stal žalobca.

V konaní medzi účastníkmi konania bolo sporné, či po rozvode manželstva a zániku BSM došlo medzi účastníkmi konania k vyporiadaniu tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podľa tvrdenia žalovanej došlo k vyporiadaniu ohľadom celého majetku účastníkov konania ako hnuteľného, tak aj nehnuteľného, účastníci konania sa dohodli tak, že byty, v ktorých bývajú, t.j. byt na B. H.. X. M. pripadne žalobcovi zároveň s vecami, ktoré sa tam nachádzajú s výnimkou tých, ktoré si odniesla pri odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a byt na V.Z. H.. X. M., kde sa odsťahovala spoločne so svojimi 3 dcérami pripadne jej. Túto dohodu účastníkov konania potvrdili aj svedkyne, ich dcéry G., U. R. U., najmä prvé dve menované svedkyne uviedli, čo bolo náplňou stretnutia ich rodičov a aký bol výsledok tohto stretnutia. Potvrdili, že účastníci konania na stretnutí v cukrárni pod názvom Aida za prítomnosti svojich všetkých 3 dcér sa dohodli na vyporiadaní BSM tak, že každý z účastníkov konania si ponechá ten byt, v ktorom doposiaľ býva, t.j. žalobcovi pripadne byt na B. H.., žalovanej byt na V. H.. zároveň s hnuteľnými vecami, ktoré sú v predmetných bytoch. Žalobca s takýmto návrhom súhlasil, nebola z jeho strany žiadna zmienka o nejakom finančnom vyporiadaní. Naviac svedkyňa U. F. potom, čo žalovaná sa vzdala členských práv k bytu na B. H.. X. M. a žalobca k rovnakému kroku k bytu na V. H.. X. M. nepristúpil, z iniciatívny žalovanej niekoľkokrát vyzývala svojho otca na splnenie dohody, ktorú aj prisľúbil, avšak nakoniec z rôznych dôvodov k uzavretiu dohody týkajúcej sa bytu na Budapeštianskej ul. v Košiciach nedošlo. Aj napriek tej skutočnosti, že svedkyne sú dcéry účastníkov konania, bývajú so žalovanou, súd nemal dôvod hodnotiť ich výpovede ako jednoznačne tendenčné tak ako na to poukazoval právny zástupca žalobcu.

Naopak svedkovia C.. L. F. R. U. F., brat a matka žalobcu zhodne uviedli, že nemali vedomosť o nejakej dohode medzi účastníkmi konania, popísali spôsob nadobudnutia a financovanie bytu na V. H.. X. M., čo účastníci konania nespochybňovali, avšak či došlo medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní BSM, k tomu sa vyjadriť nevedeli.

Z dopočutia účastníkov konania na pojednávaní dňa 20.2.2013 obidvaja zhodne potvrdili, že pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. predo dňom 11.9.2001 žiadnu dohodu o vyporiadani majetku patriaceho do BSM neuzavreli. Túto skutočnosť v priebehu celého konania netvrdil ani žalobca ani samotná žalovaná, čo vyplýva aj z doterajších zápisníc o pojednávaní. Žalovaná potvrdila, že je pravdou, že v čase keď odchádzala z bytu a to v roku 1999 t.j. za trvania manželstva, existoval nejaký „papier“ - zoznam, kde si napísala veci, ktoré chcela zobrať, pričom z nich zobrala len to, čo žalobca skutočne dovolil, uviedla, že papier - zoznam vecí, ktoré spísala v tom čase v žiadnom prípade nepovažovala za dohodu o vyporiadani BSM, mal slúžiť výlučne nato, aby mohla zo spoločnej domácnosti v pokoji odísť. Potvrdila, že síce nemá právnické vzdelanie, avšak vedela od svojich kamarátok a zároveň od právnika, že akákoľvek dohoda, ak bude uzavretá do rozvodu manželstva bude neplatná. Z tohto dôvodu, vedela, že na tom, čo sa dohodli pred rozvodom manželstva by neplatilo a práve preto navrhla stretnutie po rozvode manželstva, na ktorom sa účastníci konania mali dohodnúť, akým spôsobom si majetok patriaci do BSM medzi sebou vyporiadajú. Už v čase, keď prebiehalo rozvodové konanie medzi účastníkmi konania žalovaná si bola vedomá toho, že bude musieť riešiť majetkové veci. K opusteniu spoločnej domácnosti žalovanou došlo 22.5.1999.

Aj samotný žalobca vo výsluchu potvrdil, že nebola spísaná žiadna dohoda o vyporiadaní BSM, žalovaná si len napísala určitý zoznam vecí, a s týmito položkami, že si ich žalovaná zoberie, súhlasil, keďže nechcel zbytočne navádzať zlú situáciu. V tom čase z jeho strany to bolo považované za určitý inventúrny zoznam zo strany žalovanej, za inventúrny zoznam domácnosti, a bol si vedomý toho, že nedošlo k dohode o vyporiadaní vecí patriacich do BSM . Jednoznačne celé konanie tvrdil, že k dohode o vyporiadaní BSM ani do zániku BSM t.j. do právoplatného rozvodu dňom 11.9.2001 , ani po rozvode manželstva v zákonom stanovenej lehote nedošlo.

Na základe toho potom súd ustálil, že po zániku BSM, t.j. po dni 11.9.2001, účastníci konania mohli uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM, pretože do zániku BSM obidvaja účastníci konania zhodne potvrdili , že neuzavreli a ani nemali vôľu uzavrieť žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM.

Žalovaná v priebehu celého konania tvrdila, že k dohode o vyporiadaní BSM došlo po rozvode manželstva t.j. po 11.9.2001 a to na stretnutí v cukrárni pod názvom Aida, ktoré sa konalo za účasti účastníkov konania a ich detí. Stretnutie malo byť cca po pol roku od rozvodu manželstva, t.j. na jar roku 2002. Dátum a miesto stretnutia potvrdila aj svedkyňa G. F., že to bolo na jar po rozvode rodičov v AIDE s tým, že toto stretnutie mohlo trvať jednu hodinu a potvrdila, že dohoda medzi účastníkmi bola v tom zmysle, že jeden z rodičov sa zriekne jedného bytu, druhý druhého bytu, pričom mala vedomosť o tom, že žalovaná túto dohodu naplnila a žalobca nie. Miesto stretnutia, obdobie stretnutia, presne potvrdila aj svedkyňa U. F., ktorá doplnila to, že účelom stretnutia, o ktorom ich matka informovala, bude dohodnúť sa na vyporiadaní majetku. Potvrdila, že účastníci konania sa dohodli, že žalobca prepíše byt na V. X. M. na žalovanú a žalovaná byt na B.Ú. na žalobcu.

Na základe toho teda súd uzavrel, aj napriek tomu, že žalobca síce potvrdil takéto stretnutie, avšak uviedol, že na tomto stretnutí sa o vyporiadaní BSM nedohodli, že už vtedy požadoval od žalovanej uhradenie sumy vo výške XXX XXX,- Sk, pričom toto je v rozpore s tým, čo tvrdila žalovaná a čo v konaní preukázala svedeckými výpoveďami Lenky F. R. U. F., že k dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov konania na tomto stretnutí uzavretá bola.

Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na vyporiadaní majetku patriaceho do BSM sa účastníci konania dohodli po zániku BSM ústne, pričom predmetom vyporiadania bolo majetkové právo, t.j. členský podiel v bytovom družstva ( Územné bytové družstvo Košice- Ťahanovce) k bytom nachádzajúcim sa X. M., na B. Č.. XX a V. Č.. XX. Predmetom vyporiadania neboli nehnuteľnosti, ale majetkové právo, dohoda pre svoju platnosť nemusela mať písomnú formu.

To, že účastníci konania sa na jar 2002 dohodli o vyporiadaní BSM ohľadne bytov tak, ako to tvrdila žalovaná a potvrdili aj svedkyne G. R. U. F., vyplýva aj z následných úkonov, ktoré urobili účastníci konania. Dňa 12.8.2002 sa účastníci konania dohodli, že výlučným nájomcom 3-izbového bytu na B. Č.. XX, Č.. V. XX X. M. sa stáva žalobca, čo vyplýva z dohody o zániku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve . Následne bola vyhotovená dohoda

rozvedených manželov o ďalšom nájme bytu týkajúceho sa bytu č. 25/1 na I. poschodí na V. H.. XX X. M., na ktorej žalovaná overila podpis u notára dňa 23.8.2006, avšak žalobca túto dohodu nepodpísal ani po výzve žalovanej urobenej prostredníctvom dcér. Samotný žalobca ešte vo vyjadrení zo dňa 12.12.2006 vo veci (čl. 29 spisu) potvrdil, že dohoda o vysporiadaní majetku bola s tým, že po prepise bytu mu žalovaná prisľúbila zaplatenie všetkých pozdlžnosti na majetku, ak dôjde k prepisu druhého bytu na ňu.

Z tohto je teda možné aj logicky vyvodiť to, čo tvrdila žalovaná, že medzi účastníkmi konania došlo k stretnutiu na jar 2002, t.j. po zániku BSM a následne po tom stretnutí žalovaná naplnila svoju časť dohody a súhlasila s tým, že výlučným nájomcom bytu na B. Č.. XX X. M. sa stane už len žalobca.

Následne nedošlo k dohode, aby výlučnou nájomníčkou bytu na V. H. X. M. sa stala len žalovaná, pričom dohodu, na ktorej overila svoj podpis dňa 23.8.2006 žalobca nepodpísal, a preto následne dňa 7.11.2006 bol podaný návrh na zrušenie spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu. Tieto udalostí, ako to vyplýva z časového obdobia, nasledovali po právoplatnosti rozvodu manželstva a potvrdzujú to tvrdenie, ktoré uviedla žalovaná.

Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná sa mala zaviazať vyplatiť mu sumu XXX XXX,- Sk titulom vyporiadania členského podielu k bytu nebolo preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Naviac nie je logické sa domnievať, žeby žalovaná, ktorá odišla z kompletne zariadeného , zrekonštruovaného bytu, v ktorom do mája 1999 účastníci konania spolu s 3 maloletými dcérami bývali, a ktorá pracovala ako učiteľka a žalobca v tom čase ako manažér spoločnosti H..F..F., M., odišla do bytu, ktorý potreboval určité stavebné úpravy, aby sa vzhľadom nato, že zostala sama s 3 deťmi, ktoré mala vychovávať z učiteľského platu, čo je všeobecne známou skutočnosťou, že platy učiteľov nie sú vysoké, a platy v súkromnej spoločnosti, kde pracoval aj žalobca sú nad priemerom mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, aby za takejto situácie sa žalovaná zaviazala a prisľúbila žalobcovi úhradu sumy XXX XXX,- Sk. Takéto tvrdenie žalobcu preto súd považuje za nedôveryhodné.

Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, súd dospel k záveru, že po zániku BSM medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, nedošlo u nich k podielovému spoluvlastníctvu k členskému podielu v družstve, pretože účastníci konania sa v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 3 rokov od právoplatného rozvodu manželstva na vyporiadaní BSM dohodli. Súd teda žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva členského podielu k bytu na Belehradskej 16 v Košiciach, na podklade ktorej si žalobca nárokuje výplatu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2, t.j. XX.XXX € ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol, že rozhodne samostatným uznesením .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.