Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-73-2012.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu TOKA-RADOMA spol. s r.o., so sídlom Radoma 96, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2012/01735-2.1 O-108/2012 zo dňa 13. júna 2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
M e n í rozhodnutie žalovaného č. S/2012/01735-2.1 O-108/2012 zo dňa 13. júna 2012 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: 133/2012-R zo dňa 23. marca 2012 podľa § 250j ods. 5 O.s.p. v časti uloženia pokuty tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 2 000,- € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú žalobca poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, K-symbol: XXXX, V-symbol: XXXXX, špecifický symbol XXXXX.
Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 138,76 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Lukáča, advokáta.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.06.2012 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o inšpekcii práce“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.k.: P: 133/2012-R zo dňa 23.03.2012 o uložení pokuty vo výške 300,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii práce a vo výške 2 000,- € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán vykonal v období od 27.06.2011 do 11.08.2011 a od 02.08.2011 do 11.08.2011 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona o inšpekcii práce dve inšpekcie práce u žalobcu. Zistené nedostatky boli uvedené v protokoloch č. IPV-32-09-2.3/P-A22,24,25/11 zo dňa 10.08.2011 a IPV-56-25-2.3/P-B24,E25-11 zo dňa 11.08.2011. Protokol zo dňa 10.08.2011 bol prerokovaný a prevzatý konateľom žalobcu dňa 11.08.2011, ktorý mal možnosť sa k protokolu vyjadriť do 5 dní od jeho doručenia. Protokol zo dňa 11.08.2011 bol prerokovaný a prevzatý konateľom žalobcu dňa 15.08.2011, ktorý do protokolu uviedol, že nemá námietky. Žalobcovi bolo nariadené odstrániť nedostatky do 15 dní od prevzatia protokolu a bol zaviazaný o odstránení nedostatkov písomne informovať prvostupňový správny orgán do troch dní od ich odstránenia. Listom zo dňa 20.01.2012 bolo začaté správne konanie a zaslané žalobcovi doporučene dňa 24.01.2012. Žalobca sa k začatiu správneho konania nevyjadril. Na základe zisteného skutkového stavu uložil prvostupňový správny orgán žalobcovi pokutu vo výške 2 300,- €.
Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., pretože v čase kontroly bol v prevádzke brat konateľa žalobcu a spoločníka Y. X., ktorý síce používal strojné zariadenie firmy, ale pre svoju súkromnú potrebu. Skutočnosť, že konateľ žalobcu povedal pri kontrole, že Y. X. mal vykonávať dozor v prevádzke neznamenalo, že je zamestnaný vo firme ako dozor, ale bolo to mienené tak, že počas neprítomnosti konateľa si vykonával súkromnú prácu a dával pozor (len z dôvodu príbuzenského pomeru ku konateľovi a majiteľovi spoločnosti), aby nedošlo k odcudzeniu veci z prevádzky. Takéto vyjadrenie nie je podľa žalobcu v žiadnom rozpore s neskoršími tvrdeniami o vykonaní činnosti na súkromné účely v prevádzke žalobcu. Ďalej uviedol, že nemožno dogmaticky a automaticky každú účasť blízkeho príbuzného majiteľov spoločnosti v prevádzke považovať za nelegálne zamestnávanie v zmysle zákona. Je nevyhnutné odlišovať takýto špecifický prípad od úmyselného nelegálneho zamestnávania pracovníkov v obchodnej spoločnosti. Ak by spoločnosť mala administratívne priestory a vykonávala administratívnu činnosť, mohla by pri takomto výklade byť považovaná prítomnosť akéhokoľvek príbuzného v kancelárii s perom v ruke za nelegálne vykonávanú prácu. Takýto výklad nelegálnej práce nemal zákonodarca pri tvorbe zákona na mysli. V každom prípade stanovisko spoločnosti a stanovisko Y. X. je zhodné v tom, že Y. X. pre svoje vlastné potreby opracovával svoj vlastný materiál nástrojmi spoločnosti. Takýto výkon jeho činnosti podľa jeho názoru nie je možné považovať za nelegálne zamestnávanie a preto považuje napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nezákonné. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že dohody o vykonaní práce so zamestnancami N. N., R. T., H. K., R. T. a W. T. boli uzavreté v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, pretože mali byť uzavreté dohody o pracovnej činnosti pripúšťa, že došlo z jeho strany k pochybeniu. Zamestnanci však boli oboznámení s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo by bolo možné overiť pri ich výsluchu. Uloženie pokuty vo výške 300,- € za nesprávne uzavreté dohody o vykonaní práce považuje za neprimerane prísne. Uloženie pokuty v takejto výške je pre žalobcu výslovne likvidačné. Podľa jeho názoru účelom vykonávania kontroly a naplnenia zákona o inšpekcii práce nie je likvidovať malých podnikateľov, či malé spoločnosti, ale po zistení nedostatkov zabezpečiť ich odstránenie. Je toho názoru, že účel by splnila aj pokuta vo výške 100,- € s tým, že žalobca by zistené nedostatky v celom rozsahu odstránil a urobil nápravu tak, aby všetky listiny boli v súlade so zákonom. Dosiahnutie nápravy je cieľom vykonávaných kontrol a má väčší význam ako ukladanie sankcií, ktoré majú likvidačný charakter.
Uviedol, že jeho právny zástupca doručil prvostupňovému orgánu oznámenie o zastupovaní spoločnosti spolu s riadnym splnomocnením, dokonca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal aj vyjadrenie zo dňa 23.08.2011. Prvostupňový správny orgán s právnym zástupcom však vôbec nekonal, nebolo mu doručené ani rozhodnutie a domnieva sa, že k došlo k porušeniu jeho procesných práv.
Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedol, že preskúmal právny a skutkový stav v súvislosti s výkonom inšpekcie práce u žalobcu, oboznámil sa s dôkazovým materiálom, ktorý sa nachádzal v spisovej zložke a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že žalobca uzatvoril so zamestnancami N. N., R. T., H. K. a R. T. dňa 30.06.2011 dohody o vykonaní práce na obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2011. S W. T. uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa 14.04.2011 na obdobie od 18.04.2011 do 31.12.2011. Vo všetkých
piatich dohodách mali zamestnanci dohodnutú prácu „robotník na píle“, čím žalobca porušil ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Poukázal na to, že podľa všeobecného ustanovenia § 223 Zákonníka práce možno dohodu o vykonaní práce uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok, pričom jedným z predpokladov je vymedzenie pracovnej úlohy jej výsledkom. Pod pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Dohoda o vykonaní práce sa teda uzatvára na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce čo znamená, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy vymedzenej jednorazovou a individuálnou činnosťou a nie druhovou a opakujúcou sa činnosťou. V dohodách o vykonaní práce uzatváraných s uvedenými zamestnancami bol namiesto pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená výsledkom práce dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť, t.j. „robotník na píle“, pričom výsledok resp. produkt pracovnej aktivity nebol inak bližšie určený. Pracovnú úlohu určenú ako robotník na píle nemožno považovať za vymedzenie pracovnej úlohy v súlade so zákonom, ani v prípade, že v dohode o vykonaní práce, ktorá má charakter opakujúcej sa činnosti a ktorá nie je vymedzená konkrétne stanoveným výsledkom práce. Citoval pritom ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
Dôvodil, že zo spisovej zložky zistil, že žalobca pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce so zamestnancami N. N., R. T., H. K., R. T. a W. T. ani po začatí výkonu práce na základe týchto dohôd preukázateľne nepoučil resp. neoboznámil zamestnancov pracujúcich ako robotníci na píle s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani po jej skončení nepreukázal splnenie tejto povinnosti, čím porušil ust. § 224 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval.
Ďalej dôvodil, že prvostupňový správny orgán dôkaznými prostriedkami preukázal zo strany žalobcu porušenie § 3 os. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že využíval závislú prácu dňa 02.08.2011 od 07.00 hod. fyzickej osoby Y. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pracoval v prevádzke v K. ako obsluha kotúčovej píly a ručnej motorovej píly a vykonával ďalšie manuálne práce v drevovýrobe a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Z vyjadrenia konateľa žalobcu vyplývalo, že písomne sa na právnom vzťahu nedohodli a zatiaľ sa nedohodli ani na výške odmeny. Prvostupňový správny orgán vzal na vedomie aj vyjadrenie žalobcu k protokolu kde je uvedené, že Y. X. nevykonával v prevádzke práce pre žalobcu, ale pre svoje súkromné potreby, kde so súhlasom konateľa si bol narezať dosky, ohobľovať ich, pretože ich potreboval pre seba. Taktiež vzal na vedomie aj čestné prehlásenie Y. X. priložené k vyjadreniu žalobcu, v ktorom sa uvádzalo, že dňa 02.08.2011 v prevádzke žalobcu v K. po predchádzajúcom súhlase jeho brata - spoločníka a konateľa žalobcu opracovával pre svoju potrebu vlastné dosky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že podané vyjadrenia doručené dňa 24.08.2011 považoval prvostupňový správny orgán za účelové, pretože prvotné vyjadrenia konateľa podané ešte v deň kontroly nelegálneho zamestnávania dňa 02.08.2011 bolo bezprostredné a s ohľadom na to, že práce boli vykonávané Y. X. v pracovnom čase na pracovisku firmy spolu s ostatnými prítomnými zamestnancami považuje toto prvotné vyjadrenie za relevantné a skutok za preukázaný. Je toho názoru, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce neuviedol žiadne skutočnosti o tom, že Y. X. vykonával práce pre vlastnú potrebu, dokonca sám konateľ zdôraznil, že v čase jeho neprítomnosti mal Y. X. vykonávať dozor v prevádzke, čo sa nezlučuje s neskorším vyjadrením o používaní strojov žalobcu pre vlastnú potrebu. Prvostupňový správny orgán považoval dodatočné vyjadrenie k protokolu za účelové aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uzatvoril so Y. X. priamo dňa 02.08.2011 dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a zamestnanca na základe tejto dohody okamžite dňa 02.08.2011 o 09.44 hod. aj prihlásil v Sociálnej poisťovni. Neuznal ani odkaz na § 2a zákona č. 82/2005 Z.z., pretože kontrolovaným subjektom nebola fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ale právnická osoba, na ktorú sa toto ustanovenie nevzťahuje.
Argumentoval, že nelegálne zamestnávanie je jednoznačne zakázané zákonom, čo vyplýva z formulácie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., podľa ktorého právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Pojem nelegálne zamestnávanie je vymedzený v § 2 ods. 2 tohto zákona, kde v písm. a/ sa stanovuje, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny
vzťahy podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade Zákonník práce, ktorý v § 42 ods. 1 upravuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Poukázal aj na ust. § 226 ods. 2 a § 228a ods. 2 Zákonníka práce.
K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán s jeho právnym zástupcom nekonal a ktorému nebolo doručené ani rozhodnutie uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty nedoručoval právnemu zástupcovi žalobcu na základe splnomocnenia priloženého k vyjadreniu k protokolu, pretože toto vyjadrenie k protokolu bolo doručené právnym zástupcom a bolo k nemu doložené splnomocnenie zo dňa 19.08.2011, v ktorom bolo zdôraznené, že sa týka správneho konania
- inšpekcie práce vykonanej v dňom 02. - 11.08.2011 Inšpektorátom práce Prešov. Z týchto dôvodov vyhodnotil prvostupňový správny orgán toto splnomocnenie, ktoré sa týka úkonov inšpekcie práce. Žalobca prebral doručovanú poštu, ktorá sa týkala správneho konania vo veci uloženia pokuty a nepodal námietku týkajúcu sa doručovania písomnosti splnomocnencovi. Taktiež v tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané 23.03.2012 a žalobcovi doručené dňa 28.03.2012. Až neskôr spolu s odvolaním bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené aj splnomocnenie JUDr. Ladislava Lukáča zo dňa 03.04.2012, t.j. až po vydaní a doručení napadnutého rozhodnutia. Preto podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie postupoval v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t.j. zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rovnako je toho názoru, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a spoľahlivo vyhodnotil obstarané dôkazy.
Na základe vyššie uvedených skutočností považuje uloženie pokuty za dôvodné a výšku uloženej pokuty za primeranú, kde prvostupňový správny orgán pri jej ukladaní prihliadol predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia povinnosti žalobcom, na závažnosť jeho následkov a na počet zamestnancov. Citoval pritom ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu (ak tento zákon neustanovuje inak) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v 1. bode až 3. bode (pracovnoprávne vzťahy, štátna služba a predpisy na zaistenie BOZP) a 6. bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového poistenia) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €. Poukázal na to, že v uvedenom prípade bola pokuta uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom, pretože podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- € do 200 000,- €. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (ak ide o uloženie pokuty za tento nedostatok) a skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. opakované zistenie toho istého nedostatku. Na základe preukázaného porušenia povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo strany žalobcu je uloženie pokuty odôvodnené s ohľadom na to, že k čiastočnej náprave došlo až na základe vykonaných inšpekcií práce. Preukázanie nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu je priamo zo zákona predpokladom uloženia pokuty v minimálnej výške 2 000,- € a prvostupňový správny orgán s ohľadom na preukázanie nedostatku nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť. Pri rozhodovaní o výške pokuty prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Bolo prihliadnuté na skutočnosť, že sa jednalo o prvé dve vykonané inšpekcie práce u žalobcu a že v čase výkonu inšpekcie zamestnávateľ činnosť realizoval prostredníctvom desiatich zamestnancov, všetkých na základe dohôd o vykonaní práce. Taktiež sa zhodnotilo, že žalobca spolupracoval pri výkone inšpekcie s inšpektorátom práce a predložil doklady, ktoré mal k dispozícii. Pokuta preto bola v jej jednotlivých častiach uložená v minimálnych možných výškach. V prípade pokuty za nelegálne zamestnávanie táto bola uložená vo výške 2 000,- €. Nelegálne zamestnávanie sa týkalo len jedného zamestnanca a bolo preukázané jeho pretrvávanie iba jeden deň. V tomto prípade ide o závažné porušenie zákonom ustanoveného zákazu, ktorý je vždy sankcionovaný pokutou, pričom zákon striktne stanovuje jej minimálnu výšku na 2 000,- €.
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov boli zistené celkom dva a týkali sa dohôd o vykonaní práce. Vzhľadom na to, že oboznámenie zamestnancov z právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neboli vykonané ani v priebehu výkonu inšpekcie a žalobca odstránenie nedostatku neoznámil ani dodatočne a s prihliadnutím na dohodnutie piatich dohôd o vykonaní práce v rozpore s podmienkami Zákonníka práce bola pokuta za tieto nedostatky uložená iba v sume 300,- €, teda takmer v minimálnej výške v akej sa za porušenie týchto predpisov obvykle ukladá. Vzhľadom na veľkosť žalobcu, druh zistených nedostatkov, ich čiastočné odstránenie, ďalšie zistené skutočnosti a výšku zákonom stanovených pokút nemožno považovať pokutu uloženú súhrnne v sume 2 300,- € za neprimerane vysokú, ani za zvlášť zaťažujúcu alebo dokonca za likvidačnú. Výška pokuty zohľadňuje všetky zistené skutočnosti, ako aj zákonné limity.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a namietal, že rozhodnutím žalovaného v časti o uloženie pokuty za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. vo výške 2 000,- € bol na svojich právach ukrátený a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Citoval ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Dôvodil, že správny orgán pri rozhodnutí o nelegálnej práci vychádzal zo záznamu kontrolóra, ktorému vraj brat konateľa a súčasne jediného spoločníka spoločnosti mal uviesť, že tam dáva pozor na pracovníkov spoločnosti. Za účelové považoval správny orgán vyjadrenie konateľa o tom, že jeho brat s jeho súhlasom vykonával práce v prevádzke pre svoje súkromné potreby. Okrem tohto vyjadrenia konateľa bolo predložené i čestné prehlásenie Y. X., ktorý potvrdzoval tieto skutočnosti. Podľa jeho názoru inšpektor pri vykonávaní kontroly nesprávne pochopil, resp. interpretoval vyjadrenie brata konateľa spoločnosti o tom, že dáva pozor na zamestnancov v spoločnosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Správneho poriadku mal správny orgán vykonať aj ďalšie dôkazy, t.j. vypočuť pracovníkov spoločnosti k tomu, či Y. X. sa v prevádzke vyskytol výnimočne a či vykonával súkromné práce pre seba, prípadne zabezpečil ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali stav tvrdený správnym orgánom. Neexistuje totiž jediný dôkaz (okrem vyjadrenia Y. X.), že by bol tento nelegálne zamestnávaný žalobcom. Nie je možné bez ďalšieho zaujať stanovisko, že predložené čestné vyhlásenie Y. X. je účelové, resp. nepravdivé. V tejto súvislosti citoval ust. § 34 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Argumentoval, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a preto správny orgán mal obstarať dôkazy, vykonať ich a vyhodnotiť v súlade s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Samotné podozrenie nemôže byť dôkazom a nemôže sa na ňom založiť rozhodnutie správneho orgánu. V takomto prípade je to v rozpore nielen s § 32, ale aj § 34 Správneho poriadku. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil vo veci uloženia pokuty vo výške 2 000,- € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd preskúmal podľa § 250j ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne
1. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení predpisov účinných do 31.08.2011 (ďalej len „Zákonník práce“) v tom, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb N. N., R. T., H. K., R. T., ktorí mali uzatvorené dohody o vykonaní práce od 01.07.2011 a W. T., ktorý mal dohodu o vykonaní práce uzatvorenú od 18.04.2011, pričom v dohodách mali zamestnanci dohodnutú prácu „robotník na píle“, teda predmetné dohody žalobca v rozpore s podmienkami uvedenými v Zákonníku práce uzatvoril nie na výkon práce, ktorá je vymedzená výsledkom, ale na pracovnú činnosť určenú druhovo,
2. § 224 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce v tom, že žalobca nesplnil povinnosť oboznámiť zamestnancov N. N., R. T., H. K., R. T. a W. T., ktorí mali uzatvorené dohody o vykonaní práce s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Ďalšiu pokutu vo výške 2 000,- € uložil v napadnutom rozhodnutí správny orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) tým, že žalobca ako právnická osoba porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože dňa 02.08.2011 od 07.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Y. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pracoval na prevádzke v K. ako obsluha kotúčovej píly a ručnej motorovej píly a vykonával ďalšie manuálne práce v drevovýrobe a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 02.08.2011 o 08.40 hod. pri kontrole nelegálneho zamestnávania na prevádzke žalobcu, drevovýroba v obci K. v areáli bývalého JRD.
Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán zaviazal žalobcu zaplatiť pokutu v celkovej výške 2 300,- €.
Žalobca v žalobe namietal uloženie pokuty iba vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., preto sa súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zaoberal iba skutkovým a právnym posúdením tohto porušenia zákonnej povinnosti v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 02.08.2011 bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce v Prešove (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) u žalobcu na pracovisku v obci K. o 08.40 hod. V uvedený deň podľa zoznamu sa na pracovisku nachádzali štyri osoby, a to X. Y., N. N., R. T. a H. K.. Prítomnosť týchto osôb potvrdil štatutárny zástupca žalobcu na tomto zozname. K uvedenému zisteniu sa štatutárny zástupca žalobcu W. X. vyjadril písomne do záznamu o podaní informácie zo dňa 02.08.2011, v ktorom uviedol, že s fyzickými osobami, a to H. K., R. T. a N. N. má uzatvorenú dohodu o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru od 01.07.2011. Pokiaľ ide o Y. X., tento pracuje od 02.08.2011 od 07.00 hod. Ide o jeho brata, s ktorým nemá založený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani iný právny vzťah. Je tu ako dozor v jeho neprítomnosti na prevádzke a na odmene sa zatiaľ nedohodli.
Ako vyplýva z ust. § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).
Zákon o inšpekcii práce (č. 125/2006 Z.z.) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcií práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcii práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1). Rozsah inšpekcie práce je zameraný okrem iného aj na dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4). Z ustanovenia § 21 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že na konanie podľa § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).
Žalobca v žalobe namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. Uviedol, že síce v čase kontroly bol na prevádzke brat konateľa a spoločníka Y. X., ktorý však používal strojné zariadenie firmy pre svoju súkromnú potrebu, t.j. že počas neprítomnosti konateľa vykonával svoju súkromnú prácu a dával pozor, aby na prevádzke nedošlo k odcudzeniu vecí. Podľa jeho názoru inšpektor pri vykonávaní kontroly nesprávne pochopil, resp. interpretoval vyjadrenie konateľa žalobcu a za účelom úplného zistenia skutkového stavu mal vykonať aj ďalšie dôkazy, a to vypočutím pracovníkov spoločnosti k tomu, či sa Y. X. na prevádzke vyskytol výnimočne a či vykonával súkromné práce pre seba. Túto námietku považuje súd za neopodstatnenú.
Ako je zrejmé z vyššie citovaného záznamu zo dňa 02.08.2011 konateľ spoločnosti sa jednoznačne vyjadril, že Y. X. pracuje v spoločnosti od 02.08.2011 od 07.00 hod., že na pracovisku vykonáva dozor v jeho neprítomnosti a na odmene sa zatiaľ nedohodli. V čase kontroly teda neuviedol žiaden z takých dôvodov, že by Y. X. tam mal vykonávať prácu pre svoju súkromnú potrebu. Súd sa stotožňuje s názorom vyjadrením v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že toto tvrdenie zo strany žalobcu je účelové. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že v uvedený deň 02.08.2011 uzavrel žalobca so Y. X. dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a následne prihlásil Y. X. na základe takto uzatvorenej dohody do registra poistencov v Sociálnej poisťovni dňa 02.08.2011 od 09.44 hod. po začatí výkonu inšpekcie práce.
O výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná v dňoch 02.08.2011 a 11.08.2011 bol spracovaný prvostupňovým správnym orgánom protokol č. IPV-56-20-2.3/P-B24,E25-11 zo dňa 11.08.2011, s ktorým bol štatutárny zástupca - konateľ žalobcu W. X. oboznámený a bol s ním prerokovaný dňa 15.08.2011 a v ktorom bolo vytknuté žalobcovi porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. s tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby Y. X. dňa 02.08.2011 od 07.00 hod.
Skutočnosť, že Y. X. mal vykonávať dňa 02.08.2011 na prevádzke prácu pre žalobcu na kotúčovej a ručnej motorovej píle namietal žalobca až vo vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 23.08.2011, v ktorom uviedol, že Y. X. so súhlasom konateľa spoločnosti si bol narezať dosky a ohobľovať ich, pretože tieto potreboval pre seba. Zároveň predložil čestné prehlásenie Y. X., ktoré nebolo datované a v ktorom Y. X. uviedol, že po predchádzajúcom súhlase brata W. X., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti, dňa 02.08.2011 v prevádzke spoločnosti v K. pre svoje súkromné potreby opracovával vlastné dosky na kotúčovej a ručnej píle, t.j. zariadenia ktoré patria spoločnosti.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav veci a správne konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., t.j. že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čo potvrdzujú aj podklady získané v rámci konania, a to záznam o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 02.08.2011 a výpis z prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne.
Prvostupňový správny orgán však nesprávne a v rozpore so zákonom rozhodol pri ukladaní pokuty žalobcovi.
V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahu najbližšie priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že priestupky v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú trestnoprávny charakter. Preto konanie o nich podlieha ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky. Trestnoprávny charakter majú aj ostatné správne delikty. Právna úprava správnych deliktov nemá s výnimkou priestupkov kodifikovanú všeobecnú časť. V prípade neexistencie pozitívnej právnej úpravy musia správne orgány a súdy vychádzať z analógie zákona (analogia legis), prípadne analógie práva (analogia juris). Využitie metódy analógie je limitované podmienkou, že je to na prospech účastníka konania a nevedie to k ujme na hodnotách, na ktorých je verejný záujem.
Na rozdiel od trestného zákona právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu legis, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata spočíva v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pri tom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007).
Prvostupňový správny orgán v danom prípade pri ukladaní sankcie za správne delikty žalobcovi túto absorpčnú zásadu neaplikoval a nesprávne uložil sankciu tak, že výšku sankcií za jednotlivé správne delikty sčítal. V konaní sa z uvedených dôvodov vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak teda žalovaný za takých okolností potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, rozhodol v rozpore so zákonom.
Z ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vyplýva, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- € a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33 000,- €. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- € do 200 000,- €.
Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výrok rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania, vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
Ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ prvého bodu (dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov), kde je možné uložiť sankciu až do 100 000,- € a podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. Je v tomto prípade nesporné, že ide o súbeh viacerých správnych deliktov, kde je potrebné aplikovať tzv. absorpčnú zásadu a postihnúť žalobcu za správne delikty sankciou podľa sadzby, ktorá je najzávažnejšia z deliktov. Najzávažnejším z deliktov v danom prípade je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., pre ktoré je možné uložiť aj vyššiu sankciu od 2 000,- € do 200 000,- € (§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce).
Vzhľadom k tomu, že súd považoval zistenie skutkového stavu a preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu za dostačujúce postupoval podľa § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku a napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v časti o uloženie sankcie zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. uložil žalobcovi sankciu za prísnejší delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške 2 000,- €, t.j. v dolnej hranici sankčného rozpätia. Pri ukladaní tejto sankcie prihliadal na základné kritériá, ktoré sú určené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce pri ukladaní pokuty, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pri rozhodovaní o výške pokuty sa prihliadalo na zistené skutočnosti a na skutočnosť, že išlo o prvé dve vykonané inšpekcie práce u žalobcu a že v čase výkonu inšpekcie práce žalobca realizoval činnosť prostredníctvom desiatich zamestnancov, všetkých na základe dohôd o vykonaní práce. Zhodnotilo sa, že zamestnávateľ spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce a predložil doklady, ktoré mal k dispozícii. Nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov boli zistené dva a týkali sa dohôd o vykonaní práce. Bola zohľadnená skutočnosť, že oboznámenie zamestnancov z právnych predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nebolo vykonané ani v priebehu výkonu inšpekcie práce a žalobca odstránenie nedostatku neoznámil ani dodatočne. Žalobca odstránil zistený nedostatok pri dohodách o vykonaní práce, v ktorých dohodnutú prácu upravil podľa ust. § 233 ods. 1 Zákonníka práce na výkon práce určený druhovo. Pri porušení povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania sa prihliadalo na skutočnosť, že išlo iba o jedného zamestnanca, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu s konateľom žalobcu (brat) a bolo preukázané jeho pretrvávanie iba jeho deň.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech iba čiastočný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 25 % z celkovej hodnoty. Trovy konania boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 3 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.06.2012, písomné podanie na súd dňa 10.08.2012 v hodnote 1 právneho úkonu 127,16 € a za
účasť na pojednávaní dňa 20.02.2013 v hodnote 130,16 €, z režijného paušálu 2 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a dane z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 407,55 €, t.j. 81,51 €. Trovy konania predstavujú celkom sumu 555,06 €, ktoré súd krátil na 25 % z tejto hodnoty, t.j. 138,76 €.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.