Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-82-2010.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/82/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti obžalovanému U. M., nar. 06.01.1976, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2013 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaný U. M., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom U. č. XXXX/X, F.
sa uznáva vinným,
že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna U. X., nar. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 21.01.2004, č.k. 6C 114/02-37, právoplatným dňa 27.12.2004, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna U., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.200,Sk (39,83 €) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F., si túto zákonnú povinnosť neplní od 24.02.2009 až doposiaľ, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 332,38 €, pričom v tomto období nebol zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere, nebol na úrade práce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, pod č.k. 1 T 19/2009 zo dňa 13.02.2009, právoplatným dňa 04.03.2009 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), písm. c) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou na dva roky,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 37 písm. m/, §38 ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 28 ( dvadsaťosem ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 04.08.2010 na tunajší súd obžalobu pod č. k. 1Pv 160/10-10 zo dňa 03.08.2010 na U. M. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie konané dňa 20.02. 2013 nedostavil hoci termín hlavného pojednávania zobral na vedomie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2013. Obžalovaný v deň konania hlavného pojednávania telefonicky oznámil, že sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania z dôvodu návštevy lekára. Obžalovaný však v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 Trestného poriadku nedostatočne ospravedlnil svoju neúčasť, keď nepredložil potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a nakoľko boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, súd vyhlásil uznesenie o tom, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného U. M. z prípravného konania, výsluchom svedkyne C. X. a tiež vykonaním t.j. prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 14.07.2010 uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi U. X.. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní z dôvodu, že sa mu nepodarilo zamestnať sa v riadnom zamestnaneckom pomere a pracuje iba brigádne, pričom jeho mesačný príjem z brigádnickej činnosti predstavuje sumu cca. 30 - 40 eur. So živobytím mu pomáhajú rodičia, u ktorých býva. Obžalovaný ďalej uviedol, že so synom nie je v žiadnom kontakte, nakoľko mal s matkou maloletého v minulosti konflikty, neposiela mu žiadne darčeky ani nič podobné. V minulosti bol zamestnaný v dvoch firmách, pričom obidve skrachovali. Momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, vyživovaciu povinnosť na svoje dve maloleté deti nahlásil. Obžalovaný tiež prisľúbil, že po prepustený z výkonu trestu sa bude snažiť riadne sa zamestnať. Na hlavnom pojednávaní vypovedala svedkyňa C. X., ktorá uviedla, že obžalovaný jej v minulosti uhradil sumu 450 eur, potom sumu 37 eur a 220 eur jej bolo vyplatené na základe exekúcie. Dňa 12.12.2012 na pojednávaní na tunajšom súde jej obžalovaný odovzdal sumu 800 eur. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný jej riadne neplatí bežné výživné a k dnešnému dňu výška predstvuje dlhu čiastku 332,38 eur. Sudca oboznámil listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C 114/2002 zo dňa 21.01.2004, ktorým súd zveril maloletého U. X. do starostlivosti matky C. X. a obžalovaného zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.200,- Sk mesačne, ďalej rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, správy, posudky a register trestov obžalovaného a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 104/2009 zo dňa 25.02.2010 právoplatný dňa 04.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To 22/2010 zo dňa 04.05.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 19/2009 zo dňa 13.02.2009, právoplatným dňa 04.03.2009, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 19/2009 zo dňa 14.12.2011, právoplatným dňa 31.01.2012, ktorým bolo ponechané podmienečné odsúdenie v platnosti a skúšobná doba bola obžalovanému predĺžená o jeden rok. Z uvedeného má súd za preukázané, že obžalovaný je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi U., keďže z rodného listu maloletého je zistené, že obžalovaný je jeho otcom a na základe ustanovenia § 62 Zákona o rodine, mu vznikla vyživovacia povinnosť, ktorá mu bola aj
deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Malacky. Z výpovede svedkyne matky maloletého má súd za preukázané, že obžalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi v období od 24.02. 2009 až doposiaľ. Obžalovaný túto skutočnosť vo svoje výpovedi potvrdil. Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko vedel o svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil zákonom chránený nárok na výživu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 104/2009 zo dňa 25.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To 22/2010 zo dňa 04.05.2010, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2010. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil trestného konania napriek tomu, že v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za takýto trestný či odsúdený, a tohto konania sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, keď v období od 24.02.2009 až doposiaľ si riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obžalovaný teda ako otec maloletého U. porušil túto zákonom stanovenú povinnosť, keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, ktorý ako žiak základnej školy nie je schopný sa sám živiť. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Na základe vyššie uvedeného, má súd za preukázané, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy. O osobe obžalovaného súd zistil, že bol päťkrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a dva krát bol uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadby určenej v trestnom zákone a keďže obžalovaný sa dopustil trestného konania aj napriek tomu, že už bol za takýto trestný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Súd priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - už bol za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť mu nepriznal žiadnu. Tým, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu a to tak, že spodná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu tretinu. Súd teda pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby, ktorá bola v rozmedzí dvadsaťosem mesiacov až päť rokov. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, za podmienok určených zákonom. Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona súd sa toto ustanovenie zákona nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 1T 19/2009 zo dňa 13.02.2009, postupoval súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na výkon ktorého ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho spôsob života a keďže sa opätovne dopustil tej istej trestnej činnosti, za ktorú už bol odsúdený, možno povedať, že predchádzajúce odsúdenia nesplnili svoj výchovný účel. Obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to aj napriek tomu, že bol v minulosti niekoľkokrát v pracovnom pomere a viackrát prisľúbil, že svoj dlh na výživnom uhradí, pričom do dnešného dňa sa tak nestalo. V čase keď bol bez zamestnania sa neprihlásil ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce a nesnažil sa nijako si zlepšiť svoju finančnú situáciu, ale nechal sa živiť
rodičmi. Súd je toho názoru, že obžalovaný vzhľadom k svojmu veku, zdravotnému stavu, odborným znalostiam a skúsenostiam, by mal byť schopný zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi. Na základe uvedeného súd usúdil, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave obžalovaného, keď sa aj naďalej dopúšťa tej istej trestnej činnosti, a preto mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie na Okresnom súde Malacky, do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.