Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoKR-19-2012.pdf
PDF · 115.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Dušana Eckera, v právnej veci žalobcu Q. Q., bydliskom S. V. č. XXX, V., štátneho občana SR, právne zast. Q.. Q. R., advokátom, N.. B.. P. XX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín, správcovi majetku úpadcu Žrebčín Motešice, a.s., so sídlom Motešice, IČO: 36 297 526, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. februára 2012, č.k. 39Cbi/74/2010-152, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur k rukám právneho zástupcu Q.. Q. R., advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu vylúčil zo súpisu majetku úpadcu nehnuteľnosti zapísané u Katastrálneho úradu v C., Správy katastra C. na LV č. XXXX pre k.ú. S. V., a to parcela registra „E.“ č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ako parcela registra „E.“ č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ako parcela „E.“ č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ako stavba V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal jej náhradu vo výške 307,36 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28R/8/2009-132 zo dňa 29.05.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Žrebčín Motešice, a.s., so sídlom Motešice, IČO: 36 297 526 a do funkcie správcu bol ustanovený Q.. T. H. a neskôr do funkcie správcu bola ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 379/19, Trenčín, účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 6 ZoKR dňom 04.06.2009. Ďalej uviedol, že správca majetku úpadcu oznámil a vyzval žalobcu výzvou zo dňa 03.03.2010, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu majetku: parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoria, stavba V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X z úpadcu v prospech žalobcu, ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 19a ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb. a zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy na uvedenie dôvodov a predloženia dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vylučujú. Žalobca výzvu prevzal dňa 04.03.2010 a výzvou zo dňa 20.04.2010 správca vyzval žalobcu na podanie vylučovacej žaloby s poučením o zániku práva. Žalobca túto výzvu prevzal dňa 29.04.2010.
V rozsudku ďalej uviedol, že k zverejneniu zápisu majetku do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu došlo v Obchodnom vestníku dňa 02.03.2010 a dňom 03.03.2010 začala plynúť 30-dňová lehota, v ktorej správca vyzval osobu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ďalej správca dňa 20.04.2010 vyzval žalobcu, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo na súde podanou žalobou proti správcovi a dňa 30.04.2010 začala plynúť 30-dňová prekluzívna lehota na uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu na súde žalobou proti správcovi. Žalobca uplatnil svoje právo žalobou na súde dňa 20.05.2010 a súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca dodržal zákonnú prekluzívnu lehotu.
Pokiaľ sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, tak súd prvého stupňa ustálil, že žalobca je aktívne legitimovaný podľa § 78 ods. 3 ZoKR a pasívna legitimácia je daná podľa § 78 ods. 1 ZoKR. Žalobca má podľa zápisu v katastri nehnuteľností postavenie vlastníka nehnuteľností, ktorých vylúčenie uplatňuje žalobou podľa § 28 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 29 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a podľa § 47 ods. 1 Obč. zákonníka a žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR, pričom poukázal na to, že ide o spor o vylúčenie majetku zo súpisu a tento spor je vyvolaný konkurzom.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že na základe privatizačného projektu podniku Žrebčín „Motešice“, štátny podnik, reg. č. XXX, obsahujúceho časť I - základný privatizačný projekt a ostatné prílohy zo dňa 22.12.1995, bola považovaná za vhodnú formu privatizácie pre štátny podnik akciová spoločnosť z toho dôvodu, že podiel štátu na majetku bol vymedzený čiastkou 34%. Fond národného majetku SR vydal podľa § 162 Obch. zákonníka a § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 92/1991 Zb. a v súlade s rozhodnutím č. 539 o privatizácii štátneho podniku Žrebčín „Motešice“ š.p. Motešice vydaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pod sp. č. KM-153/96 zo dňa 15.07.1996 v súlade s rozhodnutím o zmene rozhodnutia č. 806/1996 vydaného Prezídiom FNM SR pod č. uznesenia 90/LXI dňa 20.11.1996 na realizáciu privatizačného projektu vedeného pod č. XXX, zakladateľskú listinu zo dňa 12.03.1997 pre spoločnosť Žrebčín Motešice, a.s., so sídlom Motešice. Bližšia špecifikácia majetku je uvedená v privatizačnom projekte.
Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Žrebčín Motešice a.s. ako predávajúci a R. V. a manželka V. V. ako kupujúci kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorou predávajúci predal kupujúcim nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X, zapísané na LV č. X k.ú. S. V.. Z čl. III tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že k nehnuteľnostiam - stavbám bolo zriadené záložné právo v prospech Obce Motešice a podľa čl. IV sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradia kúpnu cenu na účet Obce Motešice v deň podpísania tejto zmluvy. Vklad vlastníckeho práva Správa katastra C. povolila dňa 08.08.2001 pod č. M. XXXX/XX.
Dňa 01.03.2007 uzatvorili R. V. a manž. V. V. ako predávajúci a MANECO BSC PARK s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Martin, IČO: 36 696 676 ako kupujúci kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorou predávajúci predali kupujúcemu nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X, zapísané na LV č. XXX k.ú. S. V.. Z čl. V ods. 5.1. a 5.3. vyplýva, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve v prospech V. V. a nehnuteľnostiach bolo zriadené exekučné záložné právo. Kupujúci sa zaviazali najneskôr do 30.03.2007 predložiť Správe katastra C. kvitanciu z exekútorského úradu, ktorá zruší exekučné záložné právo. Vo vzťahu k záložnému právu v prospech V. V. kupujúci vyhlásil, že predmet kúpy nadobúda aj s týmto záložným právom a vklad Správa katastra C. povolila dňa 02.04.2007 pod č. M. XXX/XX.
Dňa 02.01.2008 uzatvorili MANECO BSC PARK s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Martin, IČO: 36 696 676 ako predávajúci a C. Q., V. XX, V. ako kupujúci kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorou predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X, zapísané na LV č. XXXX k.ú. S. V.. Z čl. V ods. 5.1. a 5.2. kúpnej zmluvy vyplýva, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve v prospech
C. Q., pričom tento vyhlásil, že predmet kúpy nadobúda aj so záložným právom a Správa katastra C. povolila vklad dňa 09.01.2008 pod č. M. XXXX/XX.
Dňa 09.12.2008 uzavreli C. Q., V. XXXX/XX, V. - W. ako predávajúci a Q. Q., S. V. XXX, V. ako kupujúci kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, N. XXXXX/ XXXX spísanou notárkou V.. P. R., ktorou predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X, zapísané na LV č. XXXX k.ú. S. V. bez tiarch. Vklad bol Správou katastra C. povolený dňa 11.02.2009 pod č. M. XXXX/XX.
Ďalej v rozsudku uviedol, že iné dôvody sporného zápisu pri nehnuteľnostiach, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha, správca úpadcu v súpisových zložkách majetku neuviedol. Pričom súd prvého stupňa poukázal na to, že v tejto veci iné dôvody sporného zápisu nemôžu byť ani predmetom skúmania, pretože súd je viazaný iba tými dôvodmi sporného zápisu, ktoré uviedol správca úpadcu v súpisových zložkách majetku, ktoré tvoria súpis majetku podstát podľa § 76 ods. 1 ZoKR.
Po tom, čo súd prvého stupňa ustálil, že vlastníkom sporných nehnuteľností bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Žrebčín Motešice a.s., skúmal súd žalovaným tvrdený dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. v spojení s § 19a ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb. pre obchádzanie postupu podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. a ustálil, že vkladom nepeňažného vkladu do majetku založenej akciovej spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s. jej zakladateľom FNM SR sa vlastníkom tohto majetku dňom 01.08.1997 stala akciová spoločnosť a FNM SR sa stal vlastníkom akcií, ktoré sa zmluvou zo dňa 05.11.1998 stali predmetom prevodu na inú právnickú osobu. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že zák. č. 92/1991 Zb. možno použiť len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov, pričom FNM SR je limitovaný týmto zákonom a jeho dispozičné akty sú verejnými aktami v procese privatizácie, na preskúmanie ktorých nie je daná právomoc súdu. V nadväznosti na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa uviedol, že kupujúci R. V. a manž. V. V. a predávajúci nevystupovali ako účastníci tzv. veľkej privatizácie, ale ako účastníci kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka, teda vystupovali ako subjekty súkromného práva. Postavenie účastníkov kúpnej zmluvy je dôležité pre posúdenie, či na uzavretie kúpnej zmluvy bol potrebný predchádzajúci súhlas FNM SR alebo nie. Vychádzajúc z ust. § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. súd ustálil, že postavenie nadobúdateľa mala iba spoločnosť LIBENTINA s.r.o., ktorá odkúpila od FNM SR majetkovú účasť na podnikaní akciovej spoločnosti a iba táto spoločnosť mala vo vzťahu k FNM SR povinnosť splatiť kúpnu cenu. Žrebčín Motešice a.s., podľa názoru súdu prvého stupňa, nemal postavenie nadobúdateľa privatizovaného majetku a akciovej spoločnosti nevznikla žiadna povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Z tohto dôvodu kupujúci R. V. a V. V. nemali postavenie inej osoby vo vzťahu k nadobúdateľovi, pričom tiež poukázal na to, že predmetom prevodu medzi Žrebčínom Motešice a.s. a R. V. a V. V. nebola ani majetková účasť na podnikaní tejto spoločnosti, a preto na platné a účinné uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. nevyžadoval predchádzajúci písomný súhlas FNM SR.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil § 1, § 5, § 11, § 12 , § 15, § 19, § 27 zák. č. 92/1991 Zb. a § 34, § 37, § 39, § 40, § 46 a § 47 Obč. zákonníka. V závere rozhodnutia poukázal na to, že žaloba žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty je vzhľadom na vykonané dokazovanie dôvodná, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je platným právnym úkonom, ktorý nie je v rozpore s § 39 Obč. zákonníka, aj následne uzavreté kúpne zmluvy sú platnými právnymi úkonmi a sporné nehnuteľnosti ako vlastníctvo žalobcu nepatria do majetku úpadcu a nepodliehajú konkurzu.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal jej plnú náhradu.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa žalovaný považuje za nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom i tohto konania, R. V. a V. V. a predávajúci (úpadca) vystupovali ako účastníci kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka. Práve naopak, podľa názoru žalovaného, na kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX mal súd jednoznačne aplikovať ust. § 1, § 5, § 12, § 15a ods. 1, § 19a ods. 1, 2, 4 zák. č. 92/1991 Zb. Poukázal na to, že spoločnosť vznikla v súlade s privatizačným projektom transformáciou zrušeného projektu „Žrebčín Motešice, štátny podnik“, pričom majetok tohto štátneho podniku bol prevedený na Fond národného majetku a Fond národného majetku v súlade s § 12 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. použil tento majetok na založenie akciovej spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s. Zdôraznil, že predmetom privatizácie bol majetok štátneho podniku Žrebčín Motešice a to nehnuteľnosti, hnuteľné veci a ďalší majetok podrobne špecifikovaný v privatizačnom projekte. Ďalej uviedol, že privatizačný projekt žalovaný predložil súdu a z tohto je zrejmé, že predmetom privatizácie boli aj nehnuteľné veci, ktorých vylúčenia zo všeobecnej podstaty úpadcu sa domáhajú žalobcovia v tomto konaní. Ďalej poukázal na to, že i napriek skutočnosti, že už v samotnom privatizačnom projekte bolo stanovené, že privatizovaný majetok štátneho podniku Žrebčín Motešice bude po jeho prevode na FNM SR použitý ako vklad pri založení akciovej spoločnosti Žrebčín Motešice a.s. zostáva nepochybné, že štát nemal majetkovú účasť v Žrebčíne Motešice, a.s. a predmetom privatizácie nebol prevod majetku účasti štátu v Žrebčíne Motešice, a.s., ale majetok štátneho podniku Žrebčín Motešice. Aj v tejto súvislosti poukázal na ust. § 12 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., v zmysle ktorého nie je možné stotožňovať majetok vo vlastníctve FNM SR s majetkom vo vlastníctve štátu, a teda majetok štátneho podniku Žrebčín Motešice po jeho prevode na FNM SR už nemožno považovať za majetok štátu.
Do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že vzťah medzi FNM SR a Žrebčínom Motešice a.s. sa spravuje zákonom č. 92/1991 Zb., a to v súlade s § 19a ods. 2 cit. zákona až do zaplatenia celej kúpnej ceny privatizovaného majetku vyžaduje na ďalší prevod majetku písomný súhlas FNM. Rovnako sa vyžaduje súhlas pri akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní akciovej spoločnosti sú predmetom predaja. Pokiaľ ide o výklad § 19a ods. 2 uviedol, že s použitím gramatického, logického a systematického výkladu sa dospeje k záveru, že ustanovenie tretej vety nadväzuje na ustanovenie prvej vety a súhlas FNM SR sa vyžaduje na nakladanie s privatizovaným majetkom. Zdôraznil, že privatizovaným majetkom je v danom prípade majetok zaniknutého štátneho podniku Žrebčín Motešice, nie akcie spoločnosti Žrebčín Motešice a.s. Taktiež poukázal na to, že až do zaplatenia ceny privatizovaného majetku je nadobúdateľ majetku povinný strpieť kontrolu FNM SR s hospodárením privatizovaného majetku, pričom Žrebčín Motešice a.s. túto skutočnosť akceptoval a nikdy nespochybnil oprávnenie FNM SR vykonávať kontrolu plnenia Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. XXXX/ XXXX a kontrole stavu a nakladania s privatizovaným majetkom spoločnosti Žrebčín Motešice a.s. z P., kde pri kontrole majetku bol zistený značný úbytok nehnuteľného majetku Žrebčína Motešice a.s. v priebehu roku 2001, pričom bolo konštatované, že k predaju majetku došlo bez súhlasu FNM SR. Žalovaný zdôraznil, že sama skutočnosť, že Žrebčín Motešice a.s. umožnil vykonanie kontroly svedčí o tom, že si bol vedomý svojich povinností, ktoré pre neho vyplývajú z § 19a zák. č. 92/1991. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že proces privatizácie možno považovať za skončený až vtedy, keď nielenže bol privatizovaný majetok prevedený na súkromné osoby, ale súčasne boli splnené všetky záväzky subjektov, ktoré sa zúčastnili privatizácie voči štátu a voči FNM SR, a preto až do úplného zaplatenia ceny akcií Žrebčína Motešice, a.s. spoločnosťou LIBENTINA s.r.o. sa na nakladanie s privatizovaným majetkom vzťahoval zákon č. 92/1991 Zb.
V odvolaní taktiež poukázal na to, že žalovaný nikdy netvrdil, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi predávajúcim Žrebčín Motešice a.s. a kupujúcimi R. V. a V. V. ako kupujúcimi sa spravuje zákonom č. 92/1991 Zb., a preto žalovaný nespochybňuje, že kúpna zmluva bola uzavretá podľa súkromno-právnych predpisov. Avšak poukazuje na to, že medzi základné princípy súkromného práva patrí v prípade prevodu vlastníckeho práva z jedného subjektu súkromného práva na druhý subjekt súkromného práva dispozitívnosť, t.j. oprávnenie subjektov disponovať s predmetom prevodu vrátane oprávnenia predmet prevodu scudziť. Takáto dispozícia môže byť v konkrétnom prípade obmedzená, a to nielen predpismi súkromného práva, ale aj predpismi verejného práva. Oprávnenie predávajúceho
Žrebčín Motešice a.s. bolo podľa žalovaného obmedzené zákonom č. 92/1991 Zb., a to až do doby úplného zaplatenia ceny za prevod akcií Žrebčína Motešice a.s. spoločnosťou LIBENTINA s.r.o. a akýkoľvek predaj z tohto subjektu bol možný len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Z tohto dôvodu je právny úkon absolútne neplatný, teda kúpna zmluva, na základe ktorej mali vlastníctvo nadobudnúť R. V. a V. V. je absolútne neplatný právny úkon a kupujúci nemohli nadobudnúť vlastnícke právo.
Odvolanie podal žalovaný aj do výroku o náhrade trov konania a poukázal na § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. a podľa § 150 O.s.p., podľa ktorých nemal súd priznať žalobcovi náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že správca v konkurznom konaní uspokojuje jednotlivých veriteľov v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a z dôvodu, že trovy žalobcu sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní, rozhodnutie súdu, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, sú v rozpore s § 100 ods. 2 písm. a/ ZoKR a žalovaný ako správca úpadcu by súdom uloženú povinnosť nahradiť trovy konania nemohol splniť. Taktiež poukázal na to, že úpadca je právnickou osobou a skončením konkurzného konania dôjde ex lege k zrušeniu úpadcu a k jeho následnému výmazu z obchodného registra. Je preto zrejmé, že priznané trovy konania by nemohli byť uspokojené ani po skončení konkurzného konania.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia a s tým, že súd žalobe vyhovel a vylúčil majetok zo súpisu majetku podstát a tým rozhodol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S. V., a to pozemok parc. č. XX/X o výmere X XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy, V. na parc. č. XX/X, V. na parc. č. XX/X, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa postupoval správne, keď za nadobúdateľa privatizovaného majetku nepovažoval spoločnosť Žrebčín Motešice, a.s., ale spoločnosť LIBENTINA s.r.o. a zdôraznil, že spoločnosť Žrebčín Motešice, a.s. nenadobudla majetok na základe zmluvy, z ktorej by jej vznikol záväzok na zaplatenie kúpnej ceny voči FNM SR, a preto táto spoločnosť nemohla byť ani v právnom postavení nadobúdateľa privatizovaného majetku, ktorý by do splatenia celej kúpnej ceny mohol uskutočniť prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb len po predchádzajúcom písomnom súhlase FNM SR. Do pozornosti dal tiež tú skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou Žrebčín Motešice a.s. ako predávajúcim a R. V. a manželkou V. V. ako kupujúcimi nemala spoločnosť Žrebčín Motešice a.s. žiaden peňažný záväzok voči FNM SR na zaplatenie kúpnej ceny z titulu veľkej privatizácie, a preto na túto kúpnu zmluvu sa ustanovenie § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. nemohlo vzťahovať. Preto ani absencia predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR nemohla mať za následok jej neplatnosť a v nadväznosti na to nemohli byť neplatnými ani následne uzavreté kúpne zmluvy ohľadne nehnuteľností, o ktorých vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu sa žalovaný snažil. Tvrdenie žalovaného o opaku vyššie uvedených skutočností sú účelové a v rozpore so zák. č. 92/1991 Zb.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca za neopodstatnené považuje aj odvolanie smerujúce proti výroku o náhrade trov konania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z., tak z tohto ustanovenia podľa žalobcu vyplýva len to, že trovy účastníkov konania, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Uviedol, že toto zákonné ustanovenie však nemá žiaden vplyv a dopad na právo úspešného účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a na priznanie jeho trov konania. Za nesprávny názor považoval názor žalovaného, ktorý existenciu ust. § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi v konaní podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že po skončení konkurzného konania bude vo vzťahu k žalovanému následok taký, že dôjde k výmazu úpadcu z obchodného registra, tak žalobca dal do pozornosti to, že ide len o jednu z právnych možností skončenia konkurzného konania, pričom nie je vylúčené ani také skončenie konkurzného konania, kedy k zániku úpadcu, ktorý je právnickou osobou, nedochádza.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby po 58,69 eur + 1x režijný paušál po 7,63 eur a 20% DPH, spolu 79,58 eur.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi Žrebčínom Motešice a.s. ako predávajúcim a R. V. a manželkou V. V. ako kupujúcimi, okrem vkladového konania podľa katastrálneho zákona, nevyžadovala pre svoju platnosť a účinnosť postup podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. a je preto platným právnym úkonom, ktorý nie je v rozpore s § 39 Obč. zák. a aj následne uzavreté kúpne zmluvy až po zmluvu, podľa ktorej bol kupujúcim žalobca, sú platnými právnymi úkonmi, pri uzatváraní ktorých neboli zmluvné strany obmedzené použitím postupu podľa § 19a ods. 2 cit. zákona o vyžiadaní predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že za nadobúdateľa privatizovaného majetku nemožno považovať spoločnosť Žrebčín Motešice, a.s., ale spoločnosť LIBENTINA s.r.o. a na základe takto zisteného skutkového základu preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil ako zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasl. Obč. zák. ako zmluvu uzatvorenú medzi subjektami súkromného práva. S poukazom na právny záver súdu prvého stupňa, ktorý je vyššie uvedený a s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, nemohol odvolací súd prihliadnuť na dôvody odvolania, pretože dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka nemôžu byť okolnosti vyplývajúce zo zák. č. 92/1991 Zb. Ďalej odvolací súd uvádza, že z ust. § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. vyplýva, že v právnom postavení nadobúdateľa privatizovaného majetku môže byť len subjekt totožný so subjektom, ktorý má povinnosť na peňažné plnenie voči FNM SR v súvislosti s veľkou privatizáciou, pričom v tomto prípade nepochybne takýmto subjektom v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola spoločnosť LIBENTINA s.r.o. a nie spoločnosť Žrebčín Motešice, a.s. Povinnosť zaplatiť FNM SR kúpnu cenu, na ktorú sa žalovaný odvoláva z titulu porušenia ustanovení zák. č. 92/1991 Zb. a na tomto základe odvodzuje absolútnu neplatnosť posudzovanej kúpnej zmluvy, vznikla inému subjektu, ktorý nie je účastníkom tohto konania, a preto nie je možné vo vzťahu k tretiemu subjektu - LIBENTINA s.r.o. konštatovať právne závery, ktorých účinky by smerovali k účastníkom konania vo vzťahu k neplatnosti nimi uzavretého právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z vyššie uvedeného dôvodu absencia predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohla mať za následok jej neplatnosť a v nadväznosti na to nemohli byť neplatnými ani následne uzavreté kúpne zmluvy.
Odvolací súd sa zaoberal aj odvolaním týkajúcim sa výroku o náhrade trov konania a tento ako vecne správny tiež potvrdil s poukazom na to, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a osvojil si názor žalobcu spočívajúci v tom, že z ust. § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. vyplýva len to, že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním (za aké nepochybne treba považovať aj toto konanie), ak tento zákon neustanovuje inak, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Z citovaného ustanovenia len vyplýva, že takéto trovy účastníka nemožno v konkurze uspokojiť. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že úspešnému účastníkovi konania tieto nemajú byť priznané. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že samotná existencia ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania. Z ust. § 150 ods. 1 vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ako už bolo vyššie uvedené, samotná existencia ust. § 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. nemôže zakladať a ani nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že náhrada trov konania by nemala byť priznaná, pretože trovy konania nebudú môcť byť uspokojené ani po skončení konkurzného konania, pretože vzhľadom na žalovaného ako na právnickú osobu po skončení konkurzu dôjde k jeho výmazu z obchodného registra, pretože tomu tak vždy nie je a keby tomu tak aj bolo, tak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže preukázateľne mal žalobca v konaní plný úspech.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalovaný v odvolaní uviedol len tvrdenia a skutočnosti, ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal a aj ich riadne odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal jej náhradu podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 58,69 eur, 1x režijný paušál vo výške 7,63 eur a 20% DPH v sume 13,26 eur, spolu vo výške 79,58 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.