Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-27-2013.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I..W..V.., IČO: XX XX XX XX, Ú. B.. Č.. X, D., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: U. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. B.. Č.. XX, D., od 03.08.2009 evidovaný ako bezdomovec, zastúpený opatrovníčkou: A. N., I. T. Okresného I. D. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U. na V. V. I.O. H., IČO: XX XXX XXX, C. B.. Č.. XX, N., zast. advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie istiny 6.278,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. septembra 2012, č. k. 13C/45/2012-196, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 6.278,91 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 09.12.2006 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 376,50 eur na účet TOMÁŠ KUŠNIÍR, s. r. o., do troch dní a vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a/, f/, g/, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2, § 558, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal preukázané platné uzavretie zmluvy medzi odporcom a navrhovateľom (jeho právnym predchodcom) a zároveň nesplnenie povinnosti odporcom, úver riadne a včas splácať, z dôvodu ktorého navrhovateľ od zmluvy odstúpil a vyhlásil predčasné splatenie úveru s príslušenstvom do 11.05.2005. Poukázal na skutočnosť, že odporca časť úveru splatil, nárok navrhovateľa v časti neuhradenej istiny uznal dňa 14.04.2008 - uznaním dlhu s tým, že v čase uznania dlhu nebol dlh premlčaný, nakoľko neuplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota a námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom, preto neobstojí. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu od 08.12.2006 ( odo dňa postúpenia pohľadávky na navrhovateľa) z priznanej istiny do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania priznal podľa predpisov Občianskeho práva vo výške 9,5 % ročne, nakoľko navrhovateľ ponechal výšku úroku z omeškania na úvahe súdu a z listinných dôkazov mal preukázané, že výška úroku z omeškania nebola medzi účastníkmi zmluvne dohodnutá ani určená v uznaní dlhu a zároveň si účastníci nedohodli postup podľa Obchodného zákonníka a nad rámec priznaných úrokov z omeškania návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vecne neúspechom navrhovateľa v konaní iba v nepatrnej časti, z dôvodu ktorého mu priznal právo na náhradu
trov spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh a na jeho právnom zastúpení.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 6.278,91 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 09.12.2006 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnuté uznesenie (pravdepodobne mal vedľajší účastník na mysli rozsudok) zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávne zistil skutkový stav veci. Vo svojom odvolaní vedľajší účastník uviedol, že formulárová dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej predloženie spotrebiteľovi predstavuje nekalú obchodnú praktiku s tým, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s judikatúrou, rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012 a rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.10.2011, sp. zn. 17Co/167/2011. Namietol, že Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach neobsahuje dôvod dlhu a preto uznanie záväzku nie je platné a dlh je premlčaný. Vedľajší účastník vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že dodávateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 18.04.2008, čím došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a preto spotrebiteľ ani nemohol dňa 14.04.2008 nič uznať. Vedľajší účastník zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania.
Navrhovateľ a odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a preto odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech.
Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku uplatneného navrhovateľom v konaní, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Citované zákonné ustanovenia umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel (odvolaním napadnutý výrok ako aj výrok, ktorým prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania), ale za potrebné považuje uviesť, že aj odôvodnenie tohto výroku je absolútne presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými vedľajším účastníkom na strane odporcu v priebehu prvostupňového konania a najmä totožnými v odvolacom konaní, odôvodnenie odvolacieho súdu bolo preto iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, a preto podľa § 219 ods. 2 pristúpil k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona, rozhodol vecne správne.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal, ako i z dôvodu, že navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.