Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-31-2023.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 24.08.2023 sudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D. E., právne zast.: Mgr. Richard Bebjak, advokát, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany o žalobe na určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1106042465 zo dňa 29.06.2021 je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom, dňa 26.05.2023, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pod č. 1106042465, zo dňa 29.06.2021 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby a žalobkyňa ako spotrebiteľka dňa 29.06.2021 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver pod č. 1106042465, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 8 970,- €. Žalobkyňa konštatovala okolnosť, že predmetná zmluva je zmluvou formulárovou bez možnosti zásahu do jej znenia zo strany zmluvného partnera. Žalobkyňa uplatnila žalobou nárok podľa ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., z dôvodu porušenia ustanovení § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. V žalobe konštatovala skutočnosť, že pred poskytnutím úveru na základe zmluvného vzťahu žalovaný ako dodávateľ finančnej služby hrubo porušil svoje povinnosti stanovené zákonodarcom v ustanovení § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a to tým spôsobom, že dostatočným spôsobom neskúmal bonitu svojho eventuálneho klienta (žalobkyne) pred poskytnutím samotného úveru s odkazom na skutočnosť, že pokiaľ by bol takto činil nebol by mohol poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver, vzhľadom na okolnosť, že jej záväzky v čase uzatvárania napadnutej zmluvy vysoko presahovali jej príjmy. Zároveň v žalobe uviedla okolnosť, že pri čiastočnom skúmaní bonity klientky žalovaný mylne do jej príjmu, resp. schopnosti splácať poskytnutý úver započítal taktiež dokladovaný príjem jej partnera, čím umelo navýšil finančnú možnosť úhrady poskytnutých splátok zo strany žalobkyne. Na základe takto opísaného skutkového stavu sa žalobkyňa žalobou domáhala existencie sankčného postihu stanoveného v ustanovení § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.
2. Vzhľadom na okolnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie vo forme platobného rozkazu súd vo veci realizoval úkony podľa § 167 Civilného sporového poriadku.
3. Žalovaný, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2023 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval skutočnosť, že podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z. z. Konštatoval skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy o úvere, ktorá mimochodom bola uzatváraná pre účely refinancovania minulých záväzkov zo strany žalobkyne bežným spôsobom zisťoval bonitu klientky, ktorá samotná okolnosť vyplýva zo samotného obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere. Konštatoval skutočnosť, že okrem bežných zistení ohľadom príjmov do rodiny žiadateľky vo forme dokladovania jej osobného príjmu z pracovnej činnosti, resp. príjmu jej partnera, zisťovania počtu vyživovacej povinnosti a ďalšej zaťaženosti klientky, bežným spôsobom zisťoval bonitu klienta i objektívnym spôsobom, pre ktorú skutočnosť sú zo strany žalovaného využívané úverové registre SOLUS a NRKI. Konštatoval skutočnosť, že kontrolou informácií zo samotnej databázy NRKI objektívne nevyplynula skutočnosť, že žalovaná mala v čase žiadosti o poskytnutie dotknutého úveru ďalšiu finančnú zaťaženosť na základe poskytnutého úveru peňažným ústavom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zo dňa 09.02.2011, resp. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava zo dňa 20.02.2014, resp. VÚB, a.s. Bratislava zo dňa 17.10.2014. Zároveň konštatovala skutočnosť, že ďalšia úverová zaťaženosť vo forme úveru z peňažného ústavu F. E. zo dňa 19.11.2013, resp. peňažného ústavu Amico Finance, a.s. Bratislava zo dňa 24.05.2021, jednalo sa o úverovú zaťaženosť žalobkyne, ktorá mala byť práve refinancovaná z poskytnutých finančných prostriedkov na základe dotknutej spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej konštatovala okolnosť, že ďalší poskytnutý úver zaťažujúci žalobkyňu pred uzatvorením zmluvy od spoločnosti Amico Finance, a.s. Bratislava zo dňa 06.04.2021 bol pri zisťovaní bonity klientky zohľadnený a úver poskytnutý spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany zo dňa 15.10.2019 bol v čase posudzovania bonity klientky ukončený. Žalovaný vo svojom vyjadrení teda konštatoval, že bežným spôsobom pred uzatvorením dvojstranného právneho úkonu naplnil podmienky stanovené § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2023 reagujúc na vyjadrenie žalovaného naďalej zotrvávala na svojom podaní. Konštatovala skutočnosť, že čo sa týka procesnej obrany zo strany žalovaného, táto skresľuje realitu, resp. žiadnym spôsobom nepreukazuje naplnenie zákonom stanovených povinností poskytovateľa finančných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru. Konštatovala ďalej skutočnosť, že napriek predloženej obrane zo strany žalovaného, ohľadom zisťovania bonity klientky dotazom na úverový register NRKI, poskytovateľ úveru porušil ustanovenie § 7 ods. 17 písm. b Zákona č. 129/2010 Z. z., kde zákonodarca stanovuje povinnosť poskytovateľovi úveru vyhodnocovať bonitu klienta na základe údajov, ktoré získa z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytuje údaje veriteľ, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a Zákona, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a. Zároveň konštatoval okolnosť, že pri identifikácii údajov z tohto registra úverov musel mať poskytovateľ úveru, teda žalovaný vedomosť pred uzatvorením zmluvného záväzku so žalobkyňou, ohľadom platobnej disciplíny samotnej žalobkyne, jej bonity v súvislosti so schopnosťou splácať eventuálny ďalší poskytnutý úver, v nadväznosti minimálne na okolnosť, že z údajov registra NRKI vyplynula okolnosť, že žalobkyni bolo zamietnutých predchádzajúcich 8 žiadostí o poskytnutí ďalšieho úveru. Na základe hore uvedeného konštatovala hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného, čo podložil rozhodnutiami prvostupňových, resp. druhostupňových súdov v rámci zaužívanej judikatúry.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, datovanom dňa 09.08.2023 zotrvával v plnom rozsahu na svojej obrane vo forme prostriedkov procesnej obrany. Poukázal v ďalšom na novú okolnosť, a to povinnosť stanovenú zákonodarcom zaväzujúcu spotrebiteľa v rovnakom rozsahu, ako i poskytovateľa spotrebiteľského úveru v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. s odkazom na rozhodnutie KS Trenčín zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 17CoCsp/23/2021.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany a zistil nasledovný skutkový stav veci.
7. Žalovaný, ako dodávateľ finančnej služby a žalobkyňa, ako spotrebiteľka dňa 29.06.2021 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver pod reg. č. 1106042465, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 8 970,- € s dojednaným počtom splátok 96, s dojednanou výškou jednej splátky – 167,20 €, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške
16,02 %, dojednanou výškou RPMN vo výške 17,3 %, pričom celková čiastka zaťažujúca spotrebiteľa bola dojednaná na sumu 16 051,21 €. Z obsahu samotného záväzku vyplynula pre súd okolnosť, že poskytnutý úver bol účelovo viazaný na refinancovanie bývalých záväzkov samotnej žalobkyne, na základe spotrebiteľských zmlúv uzatvorených jednak s peňažným ústavom Prima banka Slovensko, a.s. v zostatku 1 726,- €, spoločnosťou Amico Finance, a.s. Bratislava v zostatkovej výške 5 871,- € a spoločnosťou VÚB, a.s. Bratislava vo výške 969,- €, pričom zvyšnú časť poskytnutého úveru v celkovej výške 404,- € žalovaný poukázal na osobný účet žalobkyne.
8. Z obsahu záväzku vyplývala pre súd okolnosť, že v danom prípade sa jedná o zmluvu tzv. spotrebiteľského charakteru. Zároveň ako taká podlieha špeciálnym všeobecným ustanoveniam týkajúcich sa spotrebiteľského vzťahu, na ktorú sa vzhľadom na účinnosť zákona vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň všeobecne záväzné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
9. Súd konštatuje, že otázka charakteru sporu, ako sporu spotrebiteľského, ale ani ďalšie otázky neboli medzi zúčastnenými stranami sporné. Spornou otázkou zostala medzi účastníkmi konania posúdenie, resp. Splnenie zákonných náležitostí podľa ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru, pričom žalobkyňa prezentovala právny názor, že tieto zákonom stanovené povinnosti boli hrubo porušené konaním žalovaného pred poskytnutím samotného úveru, žalovaný prezentoval názor, že v bežnej forme povinnosti stanovené zákonodarcom v tomto smere boli naplnené.
10. Na spornú otázku súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zúčastnených strán prítomných na pojednávaní, resp. oboznámením sa s prostriedkami procesnej obrany a prostriedkami procesného útoku.
11. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi s príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúknuť a poskytovať spotrebiteľské úvery, po a. spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b. s odbornou starostlivosťou; vynaloženia odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
14. Podľa § 7 ods. 17 Zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, že veriteľ a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a § 5, b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia § 20 ods. 1 písm. a, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
16. Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z. z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky a. čistý príjem spotrebiteľa, b. náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c. výška splátky spotrebiteľského úveru, d. peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
17. Podľa § 7 ods. 21 Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa ods. 20 písm. b – d neprevyšoval hodnotu položky podľa ods. 20 písm. a.
18. Podľa § 7 ods. 24 Zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia ods. 19 – 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je nevýšenie výšky spotrebiteľského úveru, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.
19. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 – 42.
20. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
21. Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. pre porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. vo forme určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
22. Súd v danom prípade konštatuje, že čo sa týka zákonom stanovenej dikcie, zákonodarca v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení sankcionuje porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnosťou, resp. bez poplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, pričom špecifikuje v ustanovení § 11 ods. 2, čo je nutné za hrubé porušenie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru považovať. Za hrubé porušenie, ako vyplýva z dikcie zákona, zákonodarca považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 – 42 Zákona č. 129/2010 Z. z.
23. Po prevedenom dokazovaní oboznámením sa s obsahom zmluvného záväzku však súd zisťuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 29.06.2021 bol účelovo viazaný na tzv. refinancovanie bývalých záväzkov žalobkyne, vzniknutých v súvislosti so zmluvnými záväzkami voči Prima banke Slovensko, a.s., spoločnosti Amico Finance, a.s., resp. VÚB, a.s. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd v súdenej veci vylúčil eventuálne hrubé porušenie povinnosti pri zisťovaní bonity klienta zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru, špecifikované v ustanovení § 11 ods. 2 posledná veta Zákona č. 129/2010 Z. z. V ďalšom súd teda zameral svoje dokazovanie na eventuálne porušenie, a to hrubého charakteru povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 7 ods. 1
žalovaným pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 druhá, tretia veta.
24. Pri takomto postupe súd konštatuje, že údaje ohľadom bonity klienta, v danom prípade žalobkyne, sú čiastočne skúmané už na základe jej údajov uvedených do znenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v súvislosti s výškou jej dosahovaného príjmu s výškou osôb, ktoré tvoria spoločnú domácnosť s posudzovanou osobou, resp. s uvedením výšky záväzku samotnej žalobkyne v súvislosti s eventuálnou existenciou vyživovaných osôb odkázaných na samotnú žiadateľku. Z ďalšieho pripojeného dôkazného materiálu, a to prostriedkov procesnej obrany, produkovaných zo strany žalovaného, mal súd preukázané, že minimálne výšku príjmu žiadateľky o spotrebiteľský úver (žalobkyňa) pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere o refinancovaní bývalých podlžností žalobkyne žalovaný zisťoval dotazom na peňažný ústav, ktorý viedol osobný účet samotnej žiadateľky, a to VÚB banku, a.s., a to za obdobie minimálne 3 mesiace pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konkrétne za obdobie od 01.03.2021 do 31.05.2021. (čl. 41 – 45) Z prevedeného dokazovania a to prostriedkov procesnej obrany z čl.32 - 40 vyplynula pre súd okolnosť, že ďalším krokom smerujúcim k zisteniu bonity klienta, v danom prípade žalobkyne, realizovaným žalovaným, bolo získanie správy z databázy úverového registra NRKI. Z obsahu správy z NRKI vyplynula pre súd okolnosť, že skutočne v databáze tohto úverového registra nebola uvedená zaťaženosť žalobkyne v súvislosti s úverom poskytnutým Slovenskou sporiteľňou Bratislava zo dňa 09.02.2011, resp. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava zo dňa 20.02.2014, resp. VÚB, a.s. Bratislava zo dňa 17.10.2014.
25. Podľa § 7 ods. 17 písm. b Zákona č. 129/2010 Z. z., zákonodarca zaťažuje poskytovateľa spotrebiteľského úveru v súvislosti so skúmaním bonity klienta posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, najmä s ohľadom na získané údaje z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov.
26. Vzhľadom na dikciu zákona i v tomto smere podľa názoru súdu poskytovateľ spotrebiteľského úveru (žalovaný) splnil svoju zákonnú povinnosť, a to dotazom a získaním správy od registra úverov NRKI, nakoľko zákonodarca, v danom prípade alternatívne umožňuje poskytovateľovi spotrebiteľského úveru získať informácie z jedného alebo viacerých registrov.
27. Súd v ďalšom konštatuje, že zákonodarca v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 tretia veta Zákona č. 129/2010 Z. z. za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ktoré má za následok sankciu v zmysle ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z. z. považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
28. Súd v danom prípade v súdenej veci konštatuje, že žalovaný pred poskytnutím úveru žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal k dispozícii ako dosahovaný príjem samotnej žiadateľky, tak i pohyb na osobnom účte v trvaní obdobia 3 mesiacov pred schválením žiadosti o poskytnutie úveru, v zmysle dikcie zákona mal taktiež k dispozícii správu z registra úverov NRKI a zároveň mal k dispozícii údaje o vo forme dosahovaného príjmu partnera, čo je možné kvalifikovať ako zistenie celkových pomerov, v súvislosti so solventnosťou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ veriteľ vykoná lustráciu dlžníka v úverových registroch, overí si príjem dlžníka a v ostatnom vychádza z údajov poskytnutých dlžníkom nemožno od veriteľa požadovať pre splnenie odbornej starostlivosti viac.
29. V neposlednom rade zákonodarca v ustanovení § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia inkriminovanej zmluvy bol povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktoré bol nútený v čase uzatvárania zmluvy veriteľ považovať za hodnoverné. Nemožno požadovať, aby úverový veritelia vykonávali činnosť a preverovali údaje uvedené samotným spotrebiteľom, ktorý im je povinný poskytnúť na základe uloženej zákonnej povinnosti, napr. dotazmi s využitím informácií z databázy dlžníkov, z dôvodu nezákonnosti takéhoto postupu. Súd teda záverom konštatuje, že pokiaľ dlžník pre účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver poskytne na žiadosť veriteľa údaje o svojich pomeroch a veriteľ má k dispozícii pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí spotrebiteľského úveru dlžníkovi informácie, ktoré v súdenej veci veriteľ k dispozícii mal je tým zisťovanie pomerov
podľa názoru súdu u dlžníka vykonané veriteľom s odbornou starostlivosťou bez akéhokoľvek ďalšieho overovania pravdivosti dlžníkom poskytnutých údajov.
30. Súd v ďalšom konštatuje, že poskytovateľ finančných prostriedkov je v danom prípade súkromno- podnikateľským subjektom, pričom bezprostredným dôvodom poskytnutia spotrebiteľského úveru je vykázanie zisku, pričom tento je tvorený práve úročením a poplatkami zaťažujúcimi, v tomto prípade klienta, bankového alebo nebankového subjektu. V prípade arbitrárneho rozhodnutia súdov by bola narušená rovnováha zmluvného vzťahu.
31. V neposlednej miere súd upozorňuje taktiež na tzv. „platobnú disciplínu“ samotnej žalobkyne, ktorá ako i keď spotrebiteľ zaťažuje svoju osobu neustále novými úverovými vzťahmi, pričom zrejme má vedomosť o neschopnosti vyrovnať svoje záväzky vzniknuté na základe zmlúv do budúcnosti.
32. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a okolnosť, že jediným dôvodom sporným, ale i dôvodom pre rozhodnutie v zmysle petitu samotnej žaloby bolo porušenie ustanovenia § 7 Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytovateľom spotrebiteľského úveru, čo podľa názoru súdu bolo vyvrátené prostriedkami procesnej obrany žalovaného, súd žalobu zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.