Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16P-30-2013.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Subarea
16P/30/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. B., Q.. XX.X.XXXX, U. X. Č.. X, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov- matka: J. Q., Q.. XX.X.XXXX, M.. X.X.XXXX, a otec: D. B., Q.. X.X.XXXX, U. X. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa: J. Q., Q.. X.XX.XXXX, U. X. Č.. X, na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa R. B., Q.. XX.X.XXXX, U. X. Č.. X, dočasne zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti J. Q., Q.. X.XX.XXXX, U. X. Č.. X, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd ukladá otcovi maloletého dieťaťa D. B., Q.. X.X.XXXX, U. X. Č.. XX, povinnosť prispievať v nevyhnutnej miere na výživu J. R. B., Q.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 26,65 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa J. Q., Q.. X.XX.XXXX, U. X. Č.. X, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.2.2013, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 13.2.2013, domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého R. B., Q.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a ktorým by súd zároveň zaviazal otca maloletého dieťaťa na platenie výživného vo výške 65 eur mesačne. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/723/2001 zo dňa 6.11.2002 bol maloletý R. B., Q.. XX.X.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 1000 SK (t.j. 33,19 eur). Následne bola rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P/225/2010-46 zo dňa 28.10.2010 vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa zvýšená na sumu vo výške 65 eur. Matka maloletého dieťaťa dňa 7.2.2013 zomrela, čo navrhovateľ preukázal doložením kópie jej úmrtného listu. Navrhovateľ pritom dňa 8.11.2003 uzavrel s matkou maloletého dieťaťa manželstvo, čo navrhovateľ preukázal doložením kópie sobášneho listu, pričom odo dňa uzavretia manželstva navrhovateľ zabezpečoval spolu s matkou maloletého dieťaťa výchovu a starostlivosť o maloletého Patrika. Maloletý Patrik sa od smrti svojej matky nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý zabezpečuje jeho výchovu namiesto otca, ktorý si síce dosiaľ voči maloletému Patrikovi riadne plnil vyživovaciu povinnosť, ale inak o maloletého R. neprejavuje nijaký záujem, s maloletým dieťaťom ani nie je v nijakom kontakte. Samotný R. sa pritom vyjadril tak, že by chcel aj naďalej zostať v osobnej starostlivosti navrhovateľa. V návrhu je ďalej uvedené, že s navrhovateľom a s maloletým R. žije v spoločnej domácnosti aj R. starší súrodenec R. J., Q.. XX.X.XXXX.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s návrhom ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu, a to najmä s rodným listom maloletého dieťaťa, s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/723/2001, s rozsudkami Okresného súdu Galanta č.k. 12P/95/2010-30 zo dňa 20.7.2010 a č.k. 12P/225/2010-46 zo dňa 28.10.2010, so sobášnym
listom, pričom zistil, že matka maloletého dieťaťa dňa 8.11.2003 skutočne uzavrela manželstvo s navrhovateľom. Od tohto dňa žil maloletý R. spolu so svojou matkou a navrhovateľom v spoločnej domácnosti, z čoho súd usudzuje, že medzi maloletým dieťaťom a navrhovateľom sa za ten čas vytvoril istý citový vzťah. Manželstvo navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa bolo pritom podľa všetkého stabilné, keďže nebolo rozvedené, k jeho zániku došlo smrťou matky maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti,
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere, podľa § 76 ods.1 písm. a) O.s.p., vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle § 62 a 75 Zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti a možnosti povinného, obsahom predbežného opatrenia, bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti, je výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd na základe zisteného skutkového i právneho stavu dospel k záveru, že sú dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa mal. R. dočasne zverí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Maloleté dieťa sa toho času v osobnej starostlivosti navrhovateľa fakticky nachádza. Do 7.2.2013 navrhovateľ zabezpečoval výchovu a starostlivosť o maloletého spoločne s jeho matkou, po smrti matky maloletý zostal v osobnej starostlivosti navrhovateľa, pričom medzi navrhovateľom a maloletým je vytvorený citový vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a dočasne zveril mal. R. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, a to do až do vydania rozhodnutia vo veci samej.
Súd zároveň dočasne určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa sumou 26,65 eur mesačne s poukazom na citované ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. v zákonom určenej minimálnej výške (30 % zo životného minima), a to bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na to, že v danom prípade neboli doložené relevantné podklady, ktoré by umožňovali určiť výživné vo väčšej miere, hoci to navrhovateľ vo svojom návrhu požadoval. Takto stanovené výživné je pritom súd oprávnený určiť bez ohľadu na to, či otec maloletého dieťaťa má príjem, alebo je bez príjmu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.