Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Dušana Eckera, v právnej veci žalobkyne U. F., bytom F. XXX/XX, H. W. U., právne zast. R.. T. W., advokátom, W. X, F., proti žalovanému: HYDROSTATIKA, spol. s r.o., so sídlom A. Kmeťa 358/2, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 596 321, právne zast. MCGA legal s.r.o. so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o zaplatenie 232.357,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -481 zo dňa 30. septembra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 232.357,43 eur a náhradu trov konania v sume 15.957,53 eur k rukám právneho zástupcu, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 232.357,43 eur a náhradu trov konania v sume 15.957,53 eur k rukám právneho zástupcu R.. T. W.. Ďalším výrokom zamietol žalobu o zaplatenie 14% ročných úrokov z omeškania zo sumy 232.357,43 eur od 06.12.2006 do zaplatenia a konanie v časti o zaplatenie trov exekúcie na obchodný podiel povinného K.. R. F. u žalovaného zastavil. V rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa v žalobe domáhala zaplatenia 232.357,43 eur, náhrady trov exekúcie na obchodný podiel a náhrady trov konania, ktorý nárok odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -13 zo dňa 20.06.2006 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov K.. R. F. a U. F. - žalobkyne a dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.08.2006 bol rozdelený hnuteľný a nehnuteľný majetok, ako aj majetkové práva tak, aby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla do vlastníctva iba jedna osoba, a to K.. R. F., ktorý ako vyrovnanie majetkovej hodnoty mal žalobkyni zaplatiť 232.357,43 eur. V notárskej zápisnici č. W., W., W. zo dňa XX.XX.XXXX spísanej notárom R.. H. Y., K.. R. F. vyhlásil, že uvedený dlh voči manželke - žalobkyni uznáva a v prípade jeho nesplnenia súhlasí s vykonaním exekúcie na jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti HYDROSTATIKA s.r.o. (žalovaný).

Súd prvého stupňa po tom, čo bolo jeho rozhodnutie č.k. -250 zo dňa 23.09.2009 zrušené, oboznámil sa so spisom súdneho exekútora R.. R. V. sp. zn. Ex XXX/XX a zistil, že dňa 26.09.2006 podala žalobkyňa návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 232.357,43 eur a trov

exekučného konania a ďalej zistil, že dňa 16.11.2006 súdny exekútor vydal vo veci upovedomenie o začatí exekúcie s tým, že exekúcia sa vykoná zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním iných peňažných pohľadávok a prikázaním pohľadávky z účtu, a toho istého dňa vyzval K.. R. F. na úhradu vymáhanej istiny a predbežných trov exekúcie a na poskytnutie súčinnosti. Ďalej zo spisu súdneho exekútora zistil, že dňa 04.12.2006 bol do spisu založený výpis žalovaného z obchodného registra a 04.12.2006 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného K.. R. F. u žalovaného a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného u žalovaného, ktorý bol žalobkyni, povinnému a žalovanému doručený dňa 05.12.2006. Taktiež zistil, že listom zo dňa 05.02.2007 oznámil žalovaný súdnemu exekútorovi, že vymáhaná pohľadávka bola účelovo vykonštruovaná z toho dôvodu, aby povinný prinútil žalovaného k vyplateniu vyrovnávacieho podielu, hoci pre takýto postup už pred spísaním notárskej zápisnice chýbal zákonný dôvod. Žalovaný súdneho exekútora upozornil na to, že povinný sa od januára 2006 usiloval o predaj svojho obchodného podielu, avšak väčšinový spoločník, ktorému bol tento ponúknutý, o kúpu neprejavil záujem a neprejavil o kúpu obchodného podielu záujem ani iný subjekt, preto je jeho obchodný podiel na trhu nepredajný. Tiež uviedol, že dňa 12.02.2007 podal žalovaný na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých vznikol záväzok K.. R. F. voči žalobkyni, pričom v tejto žalobe sa domáhal určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.08.2006 a uznania záväzku K.. R. F.. Zo spisu súdneho exekútora mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 21.05.2007 Okresný súd Trenčín zamietol návrh žalovaného na zastavenie exekúcie, pričom toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené č.k. -77 zo dňa 17.12.2007. Dňa 29.04.2009 vydal súdny exekútor R.. R. V. príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a toho istého dňa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vo výške 232.357,43 eur. Žalovaný v liste zo dňa 05.02.2007opätovne uviedol, že pohľadávka, ktorá vznikla medzi povinným a oprávneným, je účelovo vykonštruovaná, pretože jeho obchodný podiel je na trhu nepredajný. Žalovaný tiež poukázal na to, že účasť povinného v spoločnosti žalovaného nemohla platne zaniknúť na základe zmienených právnych úkonov (pretože neexistoval žiaden zákonný dôvod), a preto nemohlo povinnému vzniknúť právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Z exekučného spisu súd prvého stupňa ďalej zistil, že listom zo dňa 29.04.2009 vyzval žalovaný súdneho exekútora na odstránenie nesprávneho postupu v exekučnom konaní s tým, že obchodná spoločnosť žalovaného je otvorenou spoločnosťou, a preto na prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Doručením exekučného príkazu účasť povinného v spoločnosti nemala zaniknúť a obchodný podiel sa mal podľa žalovaného exekvovať podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Dňa 12.05.2009 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky X. a dňa 12.05.2009 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vo výške 232.357,43 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 16,60 eur a trov exekúcie v sume 39.540,26 eur a tento exekučný príkaz bol doručený do vlastných rúk žalobkyni ako oprávnenej, K.. R. F. ako povinnému dňa 15.05.2009 a žalovanému dňa 14.05.2009.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného zo dňa 17.05.2007 súd prvého stupňa zistil, že jedným zo spoločníkov a konateľov žalovaného bol K.. R. F., ktorého peňažný vklad predstavoval 126.000,- Sk a bol splatený v celom rozsahu, pričom základné imanie žalovaného bolo 300.000,- Sk. Z výpisu z obchodného registra zo dňa 19.05.2009 súd zistil, že spoločníkmi žalovaného k tomuto dňu boli K.. H. H. a K.. T. C. a zo zápisu v ďalších právnych skutočnostiach zistil, že súdny exekútor R.. R. V. vydal dňa 04.12.2006 pod sp. zn. X. exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného K.. R. F. v spoločnosti žalovaného, ktorý bol žalovanému doručený dňa 05.12.2006 a týmto dňom zanikla jeho účasť v spoločnosti žalovaného.

Ustálil, že žalobkyňa má pohľadávku voči K.. R. F. ako povinnému, má postavenie aktívne legitimovaného účastníka. Poukázal na to, že podľa § 149 ods. 1 Obč. zákonníka majú manželia po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou podľa § 150 Obč. zákonníka. Ustálil, že v konaní nebolo preukázané porušenie zásad uvedených v § 150 Obč. zákonníka a pokiaľ žalovaný namietal neprimerané rozdiely vo veľkosti podielov oboch manželov, tak dal do pozornosti to, že citované ustanovenie uvádza rovnaké podiely iba ako základné východisko. Bol názoru, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť aj obchodný podiel ako majetková hodnota a v konaní nebola preukázaná nedovolenosť vyššie uvedených právnych úkonov medzi žalobkyňou a povinným v zmysle § 39 Obč. zákonníka, na základe ktorých by mali byť právne úkony neplatné. Zdôraznil, že v konaní nebolo

preukázané, že uvedené právne úkony svojim obsahom alebo účelom odporujú zákon, alebo ho obchádzajú. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov posúdil ako určitú, ktorej obsah je jasný a v súlade s § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Danú žalobu posúdil ako podlžnícku žalobu.

Ďalej sa zaoberal tým, aký má dopad exekúcia na obchodný podiel povinného - K.. R. F.. Vychádzal z ust. § 148 ods. 3 Obch. zákonníka, podľa ktorého exekúciou na obchodný podiel zaniká účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, a to v prípade, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Poukázal na spoločenskú zmluvu žalovaného a jej ustanovenie § 15 ods. 1, podľa ktorého sa pripúšťa prevod obchodného podielu, a preto podmienka neprípustnosti obchodného podielu nebola splnená. Ďalej poukázal na to, že v prípade druhej podmienky uvedenej v Obch. zákonníka je potrebné vychádzať z toho, že i spoločenská zmluva žalovaného rozlišuje prevod obchodného podielu na iného spoločníka v rámci spoločnosti a prevod obchodného podielu na inú osobu. Podľa Obch. zákonníka môže spoločník previesť zmluvou svoj obchodný podielu na iného spoločníka len so súhlasom valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a dal do pozornosti to, že spoločenská zmluva žalovaného túto možnosť neupravuje, a preto na prevod obchodného podielu zmluvou na iného spoločníka v rámci spoločnosti bol potrebný súhlas valného zhromaždenia. Pri prevode obchodného podielu na inú osobu (nie spoločníka) spoločenská zmluva žalovaného výslovne v texte v zmysle Obch. zákonníka nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Ďalej sa zaoberal výkladom spoločenskej zmluvy žalovaného a dospel k tomu, že podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia žalovaného i pri prevode obchodného podielu zmluvou na inú osobu, nakoľko v spoločenskej zmluvy sa stanovuje predkupné právo spoločníkov na obchodný podiel, ktoré by exekútor musel rešpektovať pri výkone exekúcie postihnutím obchodného podielu v prípade, ak by sa exekúciou na obchodný podiel nezrušila účasť spoločníka v spoločnosti a pokiaľ by si spoločníci toto predkupné právo v rámci exekúcie uplatnili, opätovne by bolo treba na takýto prevod obchodného podielu súhlas valného zhromaždenia. Zdôraznil, že k tomuto záveru nasvedčuje aj ust. spoločenskej zmluvy žalovaného, podľa ktorého sa súhlas valného zhromaždenia vyžaduje i pri prevode rozdelených častí obchodného podielu bez ohľadu na to, či sa rozdelením vytvorené obchodné podiely prevádzajú na spoločníka v rámci spoločnosti alebo na inú osobu. Taktiež súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má za to, že podľa spoločenskej zmluvy a a Obch. zákonníka sa na prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, a preto sa podľa Obch. zákonníka exekúciou na obchodný podiel zrušila účasť povinného K.. R. F. ako spoločníka a v zmysle Exekučného poriadku, doručením exekučného príkazu X. zo dňa 04.12.2006, ktorý bol oprávnenej, povinnému a žalovanému doručený dňa 05.12.2006. Podľa súdu prvého stupňa tým, že došlo k zrušeniu účasti K.. R. F. u žalovaného doručením exekučného príkazu, bol podľa Exekučného poriadku žalovaný povinný poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnávaciemu podielu povinnému.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie pribratím znalca K.. Y. H., Z.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 03/2011. So znaleckým posudkom sa oboznámil súd, ako aj účastníci konania a bolo doplnené znalecké dokazovanie aj výsluchom znalca na pojednávaní dňa 30.09.2011.

Zo znaleckého posudku č. 03/2011, ktorý bol vyhotovený znalcom K.. Y. H., Z.., mal za preukázané, že hodnota čistého obchodného imania žalovaného k 31.12.2005 bola 785.169,- eur.

Pri rozhodnutí vychádzal z § 14 ods. 5 spoločenskej zmluvy žalovaného v aktualizovanom znení ku dňu 30.03.2006 spoločník má predkupné právo v prípade, že niektorý zo spoločníkov zamýšľa previesť svoj obchodný podiel na iného.

Podľa § 15 ods. 1 uvedenej spoločenskej zmluvy žalovaného spoločník nemá právo jednostranne o spoločnosti vystúpiť. Môže však svoj vklad previesť. Tento zámer musí vopred oznámiť ostatným spoločníkom. Ostatní spoločníci majú prednostné právo na kúpu podielu odstupujúceho spoločníka v rozsahu, ktorý zodpovedá vzájomnému pomeru vkladov spoločníkov, ktorí prejavili o kúpu ozajstný záujem. V prípade, že niektorý zo spoločníkov nevyužije svoje prednostné právo v plnom rozsahu,

zvyšuje sa prednostné právo ostatných spoločníkov podľa predchádzajúceho ustanovenia. Prevod svojho vkladu na tretiu osobu, ktorá nie je spoločníkom spoločnosti, môže spoločník realizovať najskôr dva mesiace po tom, čo ho ponúkol ku kúpe ostatným spoločníkom a žiadny zo spoločníkov priebehu tejto doby neprejavil o kúpu vkladu ozajstný záujem a v tejto lehote neuhradil hodnotu vkladu na stanovený účet.

Podľa § 15 ods. 2 predmetnej spoločenskej zmluvy obchodný podiel spoločníka môže byť rozdelený a rozdelené časti prevedené len so súhlasom valného zhromaždenia. Súhlas s prevodom nemožno odoprieť ak ide o prevod na iného spoločníka.

Podľa § 16 ods. 4 spoločenskej zmluvy spoločníkovi, ktorého účasť súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3 Obch. zák.)

Podľa § 20 ods. 1 písm. f/ predmetnej spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie spoločníkov má právo rozhodovať vo všetkých záležitostiach spoločnosti. Do jeho výlučnej pôsobnosti patrí rozhodovanie o udelení súhlasu na prevod obchodného podielu.

Podľa § 115 ods. 1 Obch. zák. so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak

Podľa § 115 ods. 2 Obch. zák. spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

Podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Podľa § 148 ods. 3 Obch. zák. ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

Podľa § 150 ods. 1 Obch. zák. spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

Podľa § 150 ods. 2 Obch. zák. vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 61 ods. 1 Obch. zák. podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

Podľa § 61 ods. 2 Obch. zák. pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

Podľa § 113b ods. 1 Ex. por. exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

Podľa § 113b ods. 2 Ex. por. exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu,

b) prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému,

c) zakáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný.

Podľa § 113b ods. 3 Ex. por. upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu. 11ac) Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.

Podľa § 113b ods. 4 Ex. por. po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.

Podľa § 113b ods. 5 Ex. por. doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, ak osobitný predpis 11ad) neustanovuje inak. Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 11b) obchodná spoločnosť sa doručením exekučného príkazu zrušuje.

Podľa § 113b ods. 6 Ex. por. ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania.

Podľa § 113b ods. 7 Ex. por. ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu zaniká, obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému, ak zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak alebo ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

Podľa § 113b ods. 9 Ex. por. ustanovenia § 105 až 111 sa na exekúciu obchodného podielu použijú primerane.

Podľa § 109 ods. 1 Ex. por. ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 148 a ods. 2 Obč. zák. súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Obč. zák. ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Teda po tom, čo súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, že dohody uzatvorené medzi žalobkyňou a jej manželom o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú platné a že zanikla účasť K.. R. F. v spoločnosti žalovaného dňa 05.12.2006, sa zaoberal výškou vyrovnávacieho podielu. Tu poukázal na ust. § 61 ods. 2 Obch. zákonníka, podľa ktorého výška vyrovnávacieho podielu K.. R. F. sa mala určiť na základe riadnej účtovnej závierky za rok 2005 vzhľadom k tomu, že spoločenská zmluva žalovaného neurčovala inak. Podľa § 150 ods. 2 Obch. zákonníka sa vyrovnávací podiel vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkým spoločníkom, keďže spoločenská zmluva žalovaného iný spôsob výpočtu vyrovnávacieho podielu neobsahuje. Mal za preukázané, že splatený vklad povinného K.. R. F. u žalovaného predstavoval 126.000,- Sk a splatené vklady všetkých spoločníkov spolu predstavovali 300.000,- Sk, v dôsledku čoho vyrovnávací podiel K.. R. F. podľa § 150 ods.2 a § 61 ods. 1 Obch. zákonníka je 42% čistého obchodného imania žalovaného. Čisté obchodné imanie žalovaného k 31.12.2005 mal súd prvého stupňa preukázaný znaleckým dokazovaním, a to v sume 785.169,- eur, z čoho 42% predstavuje 329.770,98 eur, čo je výška vyrovnávacieho podielu K.. R. F., a teda pohľadávka povinného voči žalovanému. V závere rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku a § 113b ods. 7 Exekučného poriadku, podľa ktorých zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 232.357,43 eur.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. , keď žalobcovi priznal jej náhradu.

Výrok, ktorým v časti o zaplatenie 14% ročných úrokov z omeškania zo sumy 232.357,43 eur od 06.12.2006 do zaplatenia žalobu zamietol a výrok, ktorým v časti o zaplatenie trov exekúcie na obchodný podiel povinného K.. R. F. u žalovaného konanie zastavil, nadobudli právoplatnosť, pretože neboli napadnuté odvolaním.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne, aby konanie prerušil a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov vedeného Okresným súdom Trenčín sp. zn. .

Ako prvý odvolací dôvod uviedol neexistenciu pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, a to z dôvodu, že obchodný podiel u žalovaného je voľne prevoditeľný, a preto účasť K.. R. F. nezanikla podľa § 148 ods. 3 Obch. zákonníka. Bol opačného názoru ako súd prvého stupňa ohľadne znenia spoločenskej zmluvy a do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že prevod obchodného podielu na spoločníka a na tretiu osobu, ktorá nie je spoločníkom v spoločnosti, je možný a na takýto prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Táto skutočnosť podľa žalovaného vyplýva zo spoločenskej zmluvy a z ust. § 115 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, pretože žalovaný v spoločenskej zmluve upravil prevod obchodného podielu na spoločníka a na tretie osoby inak, ako je uvedené v citovanom ust. § 115 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka. Pochybenie súdu prvého stupňa vidí v tom, že tento ustálil, že na prevod obchodného podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Práve toto posúdenie, podľa žalovaného, má vplyv na aplikáciu ust. § 113b ods. 5 alebo § 113b ods. 6 Exekučného poriadku. Žalovaný je názoru, že obchodný podiel v jeho spoločnosti je voľne prevoditeľný a v prípade exekúcie obchodného podielu bolo potrebné postupovať podľa § 113b ods. 6 Exekučného poriadku, a to predajom hnuteľných vecí. Z tohto dôvodu žalovaný namieta pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže tento nie je vo vzťahu k obchodnému podielu žalobcu oprávnenou osobou a neeviduje vo vzťahu k žalobcovi, ale ani k K.. R. F. žiaden záväzok.

Druhým odvolacím dôvodom žalovaného bolo to, že žalobkyňa spolu so svojím manželom sa dopustila obchádzania zákona pri právnych úkonoch, a preto žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov. Poukázal na to, že práve v konaní, ktoré je vedené pod Okresným súdom Trenčín sp. zn. sa bude preskúmavať, či úkony žalobkyne a povinného sú, alebo nie sú absolútne neplatné z dôvodu obchádzania zákona a až na základe tohto je možné rozhodnúť o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu.

Ďalším odvolacím dôvodom bolo nevykonanie dôkazov navrhovaných žalovaným, keď pred súdom prvého stupňa namietal nesprávnosť a neúplnosť znaleckého posudku č. 3/2011, a to z dôvodu, že znalecký posudok neobsahuje zmienku o tom, že spoločnosť žalovaného dlhodobo vlastní nevymožiteľné pohľadávky, pričom táto skutočnosť má vplyv na výšku čistého obchodného imania.

Ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s platnosťou právnych úkonov žalobkyne a jej manžela, existenciou pohľadávky povinného voči žalovanému, aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania, správnym vyčíslením výšky vyrovnávacieho podielu podľa znaleckého posudku, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré vyčísli od troch dní od vyhlásenia rozhodnutia. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na to, že odvolacie dôvody sú účelové a zavádzajúce, v snahe oddialiť právoplatnosť rozhodnutia a znemožniť úhradu časti vyrovnávacieho podielu povinného žalobkyne. Zdôraznila, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal, po tom, čo jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené, nariadil znalecké dokazovanie, pričom v konaní vypočul aj znalca a bolo umožnené znalcovi klásť otázky, súdny znalec na pojednávaní dňa 30.09.2011 na všetky položené otázky žalovaným odpovedal. Do pozornosti dala to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí, v ktorom zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, uviedol, že sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne posúdenia platnosti dohody medzi žalobkyňou a jej manželom o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho vyplýva, že platnosť úkonov bola v súdnom konaní preskúmavaná. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje nielen za správne, ale aj v súlade so zákonom a uviedol, že znaleckým dokazovaním bola preukázaná výška čistého obchodného imania žalovaného.

Odvolací súd vec prejednal podľa a podľa bez nariadeniaím pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ,

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a v rozsahu uvedenom v uznesení Krajského súdu v Trenčíne č.k. -323 zo dňa 31.05.2010, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná a žalovaný je pasívne legitimovaný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý dohodu medzi žalobkyňou a jej manželom o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyhodnotil ako platný právny úkon podľa Obč. zákonníka. Aj odvolací súd je názoru, že dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza. Predmetná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určitá a má jasný obsah. Odvolací súd dáva do pozornosti to, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je riadny inštitút občianskeho práva tak isto, ako aj je riadnym inštitútom exekúcia na obchodný podiel spoločníka v spoločnosti. Samotná skutočnosť, že takýto postup sa žalovanému nepáči, resp. mu nevyhovuje, nemôže samo o sebe znamenať obchádzanie zákona, prípadne neplatnosť právnych úkonov. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa a povinný využili zákonné prostriedky na vyriešenie svojich vzťahov.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že obchodný podiel u žalovaného nebol prevoditeľný, nakoľko spoločenská zmluva žalovaného neupravila prevod obchodného podielu na iného spoločníka alebo tretiu osobu inak, ako je uvedené v § 115 ods. 1 Obch. zákonníka. V dôsledku tohto, exekúcia na obchodný podiel povinného mala na účasť povinného u žalovaného podľa § 148 ods. 3 Obch. zákonníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti súdom. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že účasť povinného u žalovaného zanikla a vzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu podľa § 61 ods.2 Obch. zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy a poukazuje na to, že súd prvého stupňa dal vypracovať znalecký posudok znalcom K.. Y. H., Z.., ako znalecký posudok č. 3/2011, ktorý znalecký posudok je vypracovaný podľa druhá veta , podľa ktorého sa výška vyrovnávacieho podielu určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal správne z citovaného ustanovenia a záver znaleckého posudku je v súlade so zákonom. Odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na podklade Súvahy a Výkazu ziskov a strát žalovaného k 31.12.2005, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný Súvahu a Výkazy ziskov a strát v priebehu konania spochybňoval. Súd prvého stupňa vzhľadom na námietky žalovaného doplnil dokazovanie aj výsluchom znalca na pojednávaní dňa 30.09.2011, na ktorom súdny znalec odpovedal na otázky žalovaného. Na viaceré otázky žalovaného znalec odpovedal, že vychádzal z účtovníctva a predpokladal, že žalovaný vedie korektne svoje účtovníctvo. Na okraj odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že podľa Obch. zákonníka pri vyčíslovaní vyrovnávacieho podielu sa musí vychádzať výlučne z riadnej individuálnej účtovnej závierky a nie je možno zohľadňovať žiadne iné doklady a dokumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými námietkami žalovaného, ktoré sú totožné s tými, ktoré žalovaný opätovne uviedol v odvolaní a svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje ako na vecne správny.

Nárok žalobkyne bol preukázaný listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním, a preto odvolací súd obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ,

Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom žalovaného, ktorý žiadal, aby odvolací súd, v prípade, ak nezruší rozsudok súdu prvého stupňa, konanie prerušil až do právoplatného ukončenia súdneho konania o určenie neplatnosti právnych úkonov vedeného Okresným súdom Trenčín sp. zn. a tento návrh zamietol. Odvolací súd je názoru, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/, s poukazom na to, že súd sa podrobne zaoberal prejudiciálne platnosťou právnych úkonov a ustálil, že právne úkony sú platné, preto nie je dôvod na prerušenie tohto konania.

Úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v zákonnej lehote neboli vyčíslené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.