Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-15-2012.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Subarea
10C/15/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava 1 v právnej veci navrhovateľky: E. I., D. I. XX, XXX XX N. D. proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky , so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody v sume 110 5362 ,72 €, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50 000 € takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 48. 131,18 € titulom náhrady škody zastavuje , konanie o zaplatenie sumy 50. 000 € titulom nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdom dňa 21. 01. 2012 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu škody vo výške 110 562,72 €, ktorá pozostáva zo sumy 13537,31 € /407 825 Sk/, ktorú navrhovateľka vyplatila titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bývalému manželovi, zo sumy 48 131,18 €, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu, ktorú navrhovateľka nevrátila kupujúcemu v dôsledku určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, zo sumy 17 958,79 €, 11 735,44 €, ktoré predstavujú príslušenstvo uvedenej pohľadávky v sume 48 131,18 € v zmysle exekučného príkazu, trov exekúcie vo výške 19 200 € a zároveň sa domáhala aj náhrady sumy 50 000 € titulom nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 13C 50/2005 sa ako navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Okresný súd Žilina dňa 04. 01. 2007 vyhlásil rozsudok č.k. 13 C 50/2005-49, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2007. Na základe predmetného rozsudku sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu nachádzajúceho sa na druhom poschodí vo vchode Č. X, na B. S. C. C. Ž. a zároveň v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola povinná svojmu bývalému manželovi/ odporcovi v predmetnom konaní / vyplatiť sumu 13 537,31 € (407825 Sk), ktorú navrhovateľka bývalému manželovi vyplatila dňa 17. 10. 2007. Navrhovateľka byt, ktorého sa stala v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastníčkou , previedla do vlastníctva tretej osobe - S.. Š. Š. a to uzavretím kúpnej zmluvy dňa 16. 10. 2007. Navrhovateľka spolu s kupujúcim, podali na príslušnej Správe katastra Žilina návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Správou katastra bolo návrhu vyhovené dňa 19. 10. 2007. Bývalý manžel navrhovateľky podal dňa 05. 09. 2007 voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13 C 50/2005-49 , zo dňa 04. 01. 2007 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva odvolanie. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina uznesením č.k. 10Co 327/2007-81, zo dňa 24.04.2008, právoplatným dňa 02.06.2008 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. l a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. s tým, že postupom prvostupňového súdu bola bývalému manželovi navrhovateľky odňatá možnosť konať pred súdom, a to z toho dôvodu, že bývalý manžel navrhovateľky sa v čase doručovania predvolania na pojednávanie určené na deň 04.01.2007 a v čase doručovania rozsudku v mieste bydliska nenachádzal, čo preukázal v odvolacom konaní.
Navrhovateľka mala zato, že rozsudok prvého stupňa bol vydaný (vyhlásený) a následne doručovaný v rozpore so zákonom, čím je daný a podľa navrhovateľky aj splnení zákonný predpoklad dôvodnosti podanej žaloby uvedený v § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o zmene niektorých zákonov. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 6C 153/2008-103, zo dňa 28.08.2009 právoplatným dňa 15.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k.- 7 Co 308/2009-131 určil kúpnu zmluvu, ktorú navrhovateľka uzavrela s S.. Š. Š. a to dňa 16. 10. 2007 za neplatnú a to z dôvodu, že navrhovateľka na základe zrušenia rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebola vlastníčkou predávaného bytu 3- izbového bytu nachádzajúceho sa na druhom poschodí vo vchode číslo X, na B. S. C. C. Ž..
Navrhovateľka nemala dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby kupujúcemu vrátila v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy, kúpnu cenu vyplatenú navrhovateľke pri predaji bytu. Z tohto dôvodu kupujúci podal na Okresný súd Považská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica dňa 17. 12. 2010 vydal platobný rozkaz čk 8 Roú/228/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 02. 2011 na základe, ktorého bola navrhovateľka zaviazaná bývalému kupujúcemu vrátiť kúpnu cenu vo výške 48 131,18 € spolu s 8,5% z omeškaním ročne od 28. 02. 2008 do zaplatenia a zároveň bola zaviazaná na náhradu trov konania vo výške 2887,50 €.
Navrhovateľka si povinnosť uloženú platobným rozkazom nesplnila, v dôsledku čoho bývalý kupujúci podal návrh na začatie exekučného konania. V zmysle exekučného príkazu bola navrhovateľka povinná uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 48 131,18 €, príslušenstvo pohľadávky vo výške 17 958,79 €, úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 48 131,18 € od 28. 02. 2008 do zaplatenia, trovy exekúcie 19 200 € spolu s DPH.
Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že nebyť nezákonného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Žilina dňa 04. 01. 2007 pod č.k. 13C 50/2005-49 nenastali by vyššie uvedené skutkové okolnosti. Navrhovateľka svojim návrhom sa ďalej domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50 000€ ,tento nárok navrhovateľka neodôvodnila, súd na odôvodnení uplatneného nároku netrval, nakoľko navrhovateľka v tejto časti návrh zobrala v celom rozsahu späť.
Odporca doručil súdu dňa 26. 03. 2012 vyjadrenie, ktorým žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je splnenie zákonných predpokladov vzniku škody, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutým a vzniknutou škodou. Zákonné predpoklady vzniku škody musia byť splnené kumulatívne čo znamená, že zodpovednosť štátu vzniká len ak sú splnené súčasne. Ak čo len jeden zákonný predpoklad vzniku škody splnený nie je, základ nároku na náhradu škody nie je. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., že rozsudok Okresného súdu Žilina pod č.k. 13C 50/2005 -49, zo dňa 04. 01. 2007 bol zrušený pre odňatie možnosti konať bývalému manželovi navrhovateľky ako odporcovi pred súdom, teda predmetný rozsudok nebol zrušený v dôsledku jeho nezákonnosti.
Odporca tejto súvislosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1, 3 zákona číslo 514/2003 Z.z.. Premlčacia lehota navrhovateľke najneskôr začala plynúť dňa 02. 06. 2008, to je od dátumu právoplatnosti vyznačeného na zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy najneskôr muselo byť predmetné rozhodnutie navrhovateľke doručené. Nárok na náhradu škody bol súdu doručený až dňa 20. 01. 2012 to je po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa
02. 06. 2011, ktorá predĺžená nebola o 6-mesačnú lehotu, v ktorej odporca mohol návrh navrhovateľky predbežne prerokovať, nakoľko navrhovateľka odporcu požiadala o predbežné prerokovanie nároku až dňa 27. 06.2011 to je potom, čo už bol nárok premlčaný. Odporca ďalej namietal, že medzi uplatnenou škodou navrhovateľkou nie je bezprostredná priama súvislosť s rozhodnutím súdu 13C 50/2005.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka si voči odporcovi uplatňuje časť náhrady škody v sume 13 537,31 €, ktorú vyplatila bývalému manželovi titulom vyporiadania ich bezpodielového vlastníctva v zmysle zrušeného rozsudku Okresného súdu Žilina pod č.k. 13C 50/2005 - 49, zo dňa 04. 01. 2007, túto sumu si navrhovateľka voči odporcovi v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov uplatňovať nemôže, nakoľko jej prislúcha právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od tretieho subjektu a to od bývalého manžela navrhovateľky, ktorému sumu vyplatila a ktorý je povinný ju jej vydať, nakoľko právny dôvod dodatočne odpadol. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4/87, M Cdo 8/2007, zo záverov ktorých vyplýva, že pokiaľ existuje právna možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného subjektu, škoda ani nevznikne. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C 50/2005 - 49, zo dňa 04. 01. 2007 sa navrhovateľka opäť stala spoluvlastníčkou bytu, ktorý tvoril masu BSM a ktorý mohla spolu s hnuteľnými vecami patriacimi taktiež do bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom užívať.
Odporca taktiež uviedol, že neuznáva nárok na náhradu škody predstavujúci vymáhanú sumu v exekučnom konaní spolu s príslušenstvom a ani nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu, že pokiaľ by sa navrhovateľka riadne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od bývalého manžela, mohla by vzniku škody predísť a mohla predísť aj súdnemu vymáhaniu uplatneného nároku voči nej kupujúcim S.. I..
Odporca tak isto žiadal, aby súd zamietol aj návrh navrhovateľky na priznanie nemajetkovej ujmy v sume 50 000-€.
Po začatí pojednávania vo veci samej navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 20.02.2013 časť návrhu na náhradu škody v sume 48 131,18 € zobrala späť a zároveň zobrala späť celkom návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50 000 €, žiadala konanie o týchto nárokoch zastaviť.
Odporca súhlasil so späťvzatím časti návrhu na náhradu škody ako aj so späťvzatím návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy.
Podľa ustanovenia § 96 ods.1 navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Súd konanie o náhradu škody vo výške 48 131,18 € zastavil a zastavil aj konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50 000 € v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods. 1, veta prvá, druhá O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporca súhlasil so späťvzatím časti uplatneného nároku na náhradu škody ako aj so späťvzatím návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy.
Súd konal o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľkou na náhradu škody.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom písomných ako aj ústnych stanovísk odporcu, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Žilina 13 C 50/2005, 6 C 153/2008,. Okresného súdu Považská Bystrica 8 Ro 228/2010, obsahom listinných dokladov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ústavy § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávala a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ústavy § 101 ods. 1 O.s.p.
Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Navrhovateľka ako aj odporca na pojednávaniach zotrval na svojich skutkových tvrdeniach prezentovaných v citovaných písomných podaniach súdom v úvode odôvodnenia rozsudku.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudok Okresného súdu Žilina 13 C 50/2005 - 49, zo dňa 04.01.2007 nebol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 327/2007-81, zo dňa 24.04.2008, právoplatným dňa 02.06.2008 zrušený z dôvodu nezákonnosti.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený z dôvodu, že odporca, bývalý manžel navrhovateľky nebol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a rozsudok súdu prvého stupňa mu nebol doručený na adresu bydliska , nakoľko na adrese bydliska uvedenej v návrhu navrhovateľkou sa v rozhodnom období nezdržiaval.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1, písmeno a/, bod 1. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia § 19 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ustanovenia §19 ods.3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľky predovšetkým zamietol z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že neboli v prejednávanej veci súčasne splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody je splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku škody a to 1. musí byť preukázaná existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. v prípade ak si nárok navrhovateľ v konaní o náhradu škody uplatňuje titulom rozhodnutia, ktoré bolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené príslušným orgánom z dôvodu nezákonnosti, 3. musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnený čo aj len jeden predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, nie je možné návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha náhrady škody tento nárok priznať.
V rozhodovaní o nárokoch zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prax súdov vychádza z toho, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľkou vychádzal z obsahu uznesenia vydaného Krajským súdom v Žiline č.k. 10 Co 327/2007-81, zo dňa 24.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2008, ktorým odvolací súd zrušil právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina 13 C 50/2005-49, zo dňa 04.01.2007 . Tak ako súd uviedol v odôvodnení rozsudku z unesenia odvolacieho súdu nevyplýva, že by rozsudok prvostupňového súdu na základe ktorési navrhovateľka odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody, bol zrušený z dôvodu nezákonnosti. Teda v prejednávanej veci nie je naplnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti na náhradu škody, že rozhodnutie na základe ktorého si navrhovateľka nárok uplatnila nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti.
Súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody navrhovateľkou, nakoľko uznesenie odvolacieho súdu č.k.10 Co 327/2007-81, ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2008 a navrhovateľka nárok na náhradu škody doručila súdu až dňa 20.01.2012, to je uplynutí trojročnej premlčacej lehoty uvedenej ustanovení § 19 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z., ktorá sa nepredĺžila v zmysle ustanovenia §19 ods.2 cit. zákona, nakoľko navrhovateľka až po premlčaní uplatneného nároku doučila odporcovi návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody to je dňa 27.06.2011.
Súd návrh navrhovateľky na náhradu škody v sume 13 537,31 € vyhodnotil ako nedôvodný aj s poukazom na ustálenú prax súdov v tom smere, že navrhovateľka má pohľadávku voči bývalému manželovi, ktorému v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Žilina 13 C 50/2005-49 zo dňa 04.01.2007 vyplatila sumu 13 537,31 €, a ktorú je oprávnená si od bývalého manžela vymáhať titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka vedie konanie voči bývalému manželovi o vydanie bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní 14 C 142/2011 na Okresnom súde Žilina, ktoré nebolo do vyhlásenia rozsudku vo veci samej právoplatne ukončené. Zvyšok nároku na náhradu škody uplatnený navrhovateľkou a to príslušenstvo pohľadávky zo sumy 48 131,18 € a trovy exekúcie v celkovej sume 48 894,23 € súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko je odvodeným nárokom, ktorý skutkovo nesúvisí s rozhodnutím Okresného súdu Žilina 13 C 50/2005-49 zo dňa 04.01.2007, od ktorého zrušenia si navrhovateľka nárok na náhradu škody uplatnila.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní avšak úspešnému odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, keďže si náhradu trov konania neuplatnil, z dôvodu mu v súvislosti s prejednávanou vecou žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./