Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9CoCsp-41-2022.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, D., zastúpenej Centrom správnej pomoci Košice, občianske združenie, so sídlom Tomášikova 3, Košice, o zaplatenie 14.472,85 eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26. apríla 2022 č.k. 16Csp/36/2019-245
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zastavil konanie o zaplatenie 3.210,23 eur s prísl. (I), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (II), priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (III.) a vrátil žalobcovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 185,80 eur (IV.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol o pohľadávke právneho predchodcu žalobcu Všeobecnej úverovej banky a.s. (VÚB a.s.) voči žalovanej na zaplatenie sumy 14.472,85 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 1.10.2016 do zaplatenia, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 8013104/5540503602 zo dňa 17.4.2014 uzavretej medzi žalovanou a Consumer Finance Holding a.s., do práv ktorého veriteľa vstúpila VÚB a.s.. Na základe zmluvy bola žalovanej poskytnutá suma 20.000,- eur, ktorú sa zaviazala splácať v 120-tich mesačných splátkach v hodnote 322,27 eur s poistným, s ročnou úrokovou sadzbou 14,9 %, RPMN 14,9 % priemernou hodnotou RPMN 13,34 %, termínom konečnej splatnosti apríl 2024. Celková suma záväzku žalovanej z pôžičky činila 37.220,40 eur, keď podľa predloženého prehľadu úhrad na dlh poukázala 12.838,32 eur, v zostatku dlžnú sumu nesplácala riadne a včas, čo viedlo veriteľa VÚB a.s. k podaniu žaloby. Veriteľ Consumer Finance Holding a.s pred podaním žaloby dňa 6.7.2016 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok s tým, že ak nedôjde k ich úhrade do 5.9.2016 pristúpi k zosplatneniu záväzku. Oznámením zo dňa 25.9.2016 veriteľ Consumer Finance Holding a.s pôžičku zosplatnil. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že listina o predčasnom zosplatnení dlhu jej nebola nikdy doručená a vzniesla aj námietku premlčania dlhu.
3. Súd mal v konaní preukázané, že spoločnosť Consumer finance holding a.s. bola zrušená bez likvidácie a zlúčená podľa § 69 Obchodného zákonníka s nástupníckou spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou a.s., ktorú skutočnosť potvrdzovala notárska zápisnica N/3283/2017, NZ/5415/2017, NCRIs/55029/2017 zo dňa 11.12.2017. Účinky projektu rozdelenia zlúčením spoločnosti nastali zápisom do Obchodného registra k 1.1.2018. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že pohľadávka voči
žalovanej má povahu pohľadávky banky. Záväzok žalovanej zo zmluvy posudzoval ako pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva sa spravovala aj ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB). V priebehu konania na základe návrhu žalobcu rozhodol o zmene sporovej strany, keď zmluvou o postúpení pohľadávky sa novým veriteľom žalovanej a novým žalobcom v spore stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Súd prvej inštancie predovšetkým skúmal aktívnu vecnú legitimáciu nového veriteľa v spore zohľadňujúc skutočnosť, že predmetom postúpenia bola banková pohľadávka. Vychádzajúc z § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol, že podmienkou platného postúpenia bola predchádzajúca písomná výzva banky žalovanej, napriek ktorej by bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní splnením dlhu, až následne mohla banka pohľadávku postúpiť na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 uviedol, že pokiaľ takéto podmienky postúpenia neboli splnené, malo to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení v zmysle § 39 OZ v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Konštatoval, že nový veriteľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie, lebo nepredložil výzvu banky na úhradu dlhu. Nemohol sa preto stať platným nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanej, z ktorého dôvodu žalobu zamietol, lebo žalobca Intrum Slovakia s.r.o nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Výrok o zastavení konania odôvodnil § 145, 146 Civilného sporového poriadku (CSP) v súlade s procesným úkonom žalobcu (čiastočným späťvatím) vykonaným pred začatím pojednávania. O náhrade trov rozhodol zohľadňujúc plný procesný úspech žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal mu plnenie voči žalovanej v neuhradenom rozsahu 11.262,62 eur s úrokmi z omeškania, ktoré špecifikoval vo svojom podaní, a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. Zdôraznil, že na účely preukázania aktívnej vecnej legitimácie predložil zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou záväzku žalovanej i doklady o oznámení postúpenia adresované žalovanej. Nepovažoval za správny názor súdu prvej inštancie, aby sa pre platné postúpenie pohľadávky vyžadovalo splnenie osobitných podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže sa nejednalo pôvodne o pohľadávku banky, ale záväzok vznikol žalovanej voči nebankovej obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., čo vo svojom rozhodnutí zohľadnili aj odvolacie súdy v Trenčíne a Žiline, na ktoré odkázal. Súčasne uviedol, že pokiaľ by sa aj vyžadovala takáto výzva, tak možno za ňu považovať výzvu právneho predchodcu banky VÚB a.s., teda spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. v liste zo dňa 6.7.2016 ako aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25.9.2016, ktorej doručenie žalovaná nepoprela a podľa tvrdenia žalobcu, jej prevzatie potvrdila vo svojom vyjadrení zo dňa 6.11.2019, v ktorom zo zosplatnením dlhu nesúhlasila. Keďže zákon o bankách neuvádza formu výzvy banky pred postúpením, ani jej obsahové náležitosti, odvolateľ zastával názor, že riadne preukázal platné zosplatnenie úveru ako aj výzvu na úhradu pohľadávky pred postúpením, preto je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala svoje tvrdenia prednášané na súde prvej inštancie, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keďže žalobca nepreukázal doručenie takejto listiny. Ona v konaní popierala, aby jej písomnosť o uplatnení predčasnej splatnosti dlhu bola doručená, žalobca opak nepreukázal, pričom jej vyjadrenie k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti na ktoré odkazoval žalobca, zasielala na základe telefonickej komunikácie s predchádzajúcim veriteľom. Pokiaľ nedošlo k zosplatneniu dlhu, ktorý je podľa zmluvy splatný až v roku 2024, nemohlo dôjsť k žiadnemu postúpeniu pohľadávky, lebo takéto konanie je v rozpore nielen s ustanoveniam zákona o bankách, ale aj § 17 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 36/2020, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že v prípade sporu o doručovaní písomnosti je dôkazné bremeno na odosielateľovi. Žalovaná poukázala aj na to, žalobcom uvádzané „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ nebolo vykonané do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda neboli splnené podmienky zosplatnenia záväzku v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 OZ, čo rovnako vyvracia akékoľvek tvrdenia žalobcu o aktívnej vecnej legitimácie.
6. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že žalovaná pohľadávka je pohľadávkou nebankového subjektu, teda nebol dôvod pred postúpením dodržiavať podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
a navrhoval rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v rozsahu, v ktorom ostal záväzok žalovanej nesplnený na istine vo výške 11.262,62 eur a na úrokoch z omeškania v rozsahu vymedzenom jeho podaním.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žalobcom tvrdený odvolací dôvod nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v rozsahu napadnutom potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. augusta 2023 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s podstatnými argumentmi procesných strán vychádzajúc zo správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý vyhodnotil podľa správnej právnej normy a túto aj v súlade so zmyslom a účelom zákona interpretoval rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva.
10. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní musí byť vždy nepochybne preukázaná. Rozumie sa ňou také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok si takto uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (ex offo).
11. Nebanková spoločnosť, ktorá so žalovanou uzavrela spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v konaní uplatňuje nárok na peňažné plnenie voči žalovanému dlžníkovi, Consumer Finance Holding, a.s. na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 z 11.12.2017 o projekte rozdelenia zlúčením k 1.1.2018 zanikla a k tomuto dňu jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s..
12. Vzhľadom na to, že aktuálny žalobca ako nebankový subjekt je postupníkom, ktorý svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok z banky ako postupcu ku dňu 21.10.2019. Ustanovenie §92 ods. 8 ZoB stanovuje zákonné predpoklady platnej cesie (postúpenie) pohľadávky z banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, preto súd prvej inštancie správne pristúpil k posudzovaniu, či pred touto cesiou banka literu tohto zákonného ustanovenia dodržala. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia NS SR vo veciach 1Cdo/147/2014, 7Cdo/26/2017, 1Obdo/92/2018, ale aj ďalšie), je jednotná v závere, že v prípade, že k cesii pohľadávky banky došlo bez dodržania zákonných predpokladov ustanovených v §92 ods. 8 ZoB, takáto cesia ako cesia odporujúca zákonu (§525 ods. 2 OZ) v zmysle §39 OZ je neplatná.
13. V zmysle §92 ods. 8, vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak (i) napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient (ii) je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, táto môže svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou aj nebankovej osobe aj bez súhlasu klienta. V prípade, akým je aj tento, že predmetom cesie je pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičke, v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nepochybne (iii) musí ísť o pohľadávku splatnú a (iv) postupník musí mať Národnou bankou Slovenska udelené povolenie ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery (§20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.).
14. Z charakteru týchto podmienok vyplýva, že tieto musia byť splnené kumulatívne všetky v čase postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu ako nebankový subjekt. V konaní však žalobca nepreukázal nielen existenciu výzvy banky, ale ani fakt, že predmetom postúpenia bol už zosplatnený záväzok žalovanej. Nebolo zistené, aby listina „oznámenie o zosplatnení pohľadávky“ bola doručená žalovanej,
teda aby nastali účinky riadneho zosplatnenia dlhu. Žalovaná doručenie listiny o zosplatnení popiera, a je právne bezvýznamné, či žalovaná ako dlžníčka na tvrdený úkon zosplatnenia reagovala svojím písomným vyjadrením, ak absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, kedy a či nastali účinky prejavu vôle veriteľa dlh zosplatniť. Za takýchto okolností pohľadávka zo spotrebiteľského úveru nebola splatná v celosti, čo vylučovalo jej postúpenie (§17 zákona č. 129/2010 Zz.), pričom splatnosť záväzku žalovanej nenastala ani do vyhlásenia rozhodnutia, keďže konečná splatnosť dlhu je pripadá až na apríl 2024. Pokiaľ by aj bolo preukázané doručenie listiny o zosplatnení pohľadávky žalovanej, nebolo by možné uvažovať o tom, že uvedený úkon je výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Právny predchodca banky ako nebankový subjekt právnemu režimu zákona o bankách nepodlieha, ani jeho listiny z roku 2016 nemožno preto považovať za úkony banky v zmysle §92 ods. 8 ZoB, a to ani za situácie, akou je aj táto, že banka je univerzálnym právnym nástupcom tohto nebankového subjektu. Momentom zániku nebankového subjektu k 1.1.2018, kedy sa univerzálnym právnym nástupcom stala Všeobecná úverová banka, a.s., sa charakter pohľadávky z nebankovej na bankovú skutočne nezmenil. Zmenil sa však subjekt na strane veriteľa, ktorým viac už nebola nebanková osoba, ale s účinnosťou od 1.1.2018 veriteľom ako nositeľom tohto zmluvného práva zo zákona sa stala banka, dlžník z tohto spotrebiteľského zmluvného vzťahu sa stal dlžníkom banky a právny vzťah medzi nimi nadobudol charakter právneho vzťahu banky s klientom. Ten nevyhnutne podlieha režimu zákona o bankách bez ohľadu na to, že pôvodný veriteľ, ktorý žalovanej pôžičku poskytol, bankou nebol. Z toho dôvodu na právny vzťah banky ako veriteľa a žalovanej ako jej dlžníka bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona o bankách a v prípade zmluvného postúpenia tejto pohľadávky z banky na tretí subjekt, ktorým v danom prípade mala byť nebanková osoba, aplikovať ustanovenie §92 ods. 8.. Zákon totiž ani pre prípad takejto cesie neustanovuje žiadne výnimky, kedy by banka prípadne nemusela dodržať podmienky postúpenia zákonom vymedzené. Keďže ide o jednu z kumulatívnych podmienok platnosti postúpenia takejto pohľadávky, ktorej splnenie preukázané nebolo, bez ďalšieho možno právne uzavrieť, že k postúpeniu došlo zákonu odporujúcim spôsobom (§525 ods. 2 OZ §92 ods. 8 ZoB), a preto absolútne neplatne (§39 OZ), z ktorého právneho úkonu preto žalobca nemohol nadobudnúť žiadne práva voči žalovanej, a jeho aktívna vecná legitimácia v konaní nie je daná. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom ako vecne správny potvrdený včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania odrážajúceho zásadu zodpovednosti za výsledok konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
15. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je dané § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako neúspešná sporová strana nemá právo na náhradu trov a procesne úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
16. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v danej veci pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).