Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-9-2013.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté deti N., Y., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., deti matky J. N., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom O. nad X., Y. XX, v odvolacom konaní zastúpenej R.. Monikou Miklovičovou, advokátkou, so sídlom Piešťany, E. Belluša 6752/8 a otca Y. N., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom X., Z. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/306/2012-45 zo dňa 04. 12. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté deti výživným, vo výroku III., ktorým rozhodol o zročnom výživnom, vo výroku VI., ktorým vo zvyšku návrh matky zamietol a s týmito výrokmi súvisiaci výrok VII. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 8P/306/2012-45 zo dňa 04. 12. 2012 Okresný súd Brezno zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal s účinnosťou od 01. 07. 2012 prispievať na každé z detí po 26,65 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z nich sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01. 07. 2012 do 04. 12. 2012 na maloletého Y. vo výške 86,80 Eur, ktoré je povinný otec zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zročné výživné na maloletého Y. nevzniklo. Súd styk otca s maloletým Y. neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov a upravil styk otca s maloletým Y.. Návrh matky ohľadom výživného vo zvyšku zamietol a rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti vyššie uvedenému rozsudku podala do výroku o určení výživného, zročného výživného a zamietavého výroku prostredníctvom právnej zástupkyne matka odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otec bude povinný prispievať na maloletého Y. s účinnosťou od 01. 07. 2012 výživným 300,- Eur mesačne a na maloletého Y. 200,- Eur mesačne, aby vyčíslil otcovi zročné výživné na maloletého Y. vo výške 1.388,71 Eur a na maloletého Y. vo výške 975,81 Eur, ktoré mu povolí splácať po 100,- Eur na obidve deti spolu s bežným výživným. Zamietavý výrok VI. rozsudku navrhla zrušiť. Alternatívne žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a VI. a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Náhradu trov konania nežiadala. V
odvolaní poukázala na to, že súd vôbec neskúmal možnosti a schopnosti otca ani dôvody jeho dlhodobej nezamestnanosti. Matka sa domnieva, že otec pracuje bez pracovnej zmluvy, a teda jeho reálne príjmy sú ďaleko vyššie, ako on sám deklaruje. Podľa nej súd neskúmal, či sa otec aktívne zapájal do hľadania práce. Je zdravý; nemá zdravotné problémy, ktoré by mu znemožnili vykonávať akúkoľvek prácu. Hoci je tesár, počas trvania posledného pracovného pomeru v spoločnosti X. XX, s. r. o. vykonával stavebné práce. V období mesiacov júl - september 2012, keď bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval 1.138,70 Eur netto mesačne, no súd napriek tejto skutočnosti za uvedené obdobie stanovil výšku výživného na 26,65 Eur. Matka priložila pracovné ponuky z internetu pre tesárov aj iných remeselníkov v stavebníctve. Podľa nej súd nebral vôbec do úvahy list otca adresovaný matke, v ktorom prezentuje vôľu, a tým aj svoju schopnosť, prispievať na obe deti sumou 200,- Eur a na byt sumou 100,- Eur. Podľa nej to, že si otec už 3 roky nehľadá riadnu prácu, treba považovať za vzdanie sa príjmu, ktoré nesmie byť dôvodom na určenie minimálneho výživného, najmä ak reálne náklady na maloleté deti sú ďaleko vyššie. Poukázala na to, že je vo 8. mesiaci tehotenstva, čo znamená, že v najbližšom období v trvaní minimálne 2 rokov sa popri starostlivosti o 3 maloleté deti nebude môcť zapojiť aktívne do pracovného procesu, aby im zabezpečila akú - takú životnú úroveň. Otec má morálnu, ako aj zákonom o rodine stanovenú povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj svojich maloletých detí. Zdôraznila, že otec k výchove a výžive detí neprispieva ničím, ani starostlivosťou, ani finančne, s deťmi sa nestretáva, nejaví o ne záujem. Poukázala na náklady na maloleté deti. Zdôraznila náklady na byt, v ktorom žije s maloletými deťmi, kde mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu predstavujú 159,54 Eur, poplatky za komunálny odpad na mesiac 3,01 Eur, elektrina, plyn, rozhlas a televízia stojí 70,64 Eur mesačne, internet 10,- Eur a na splácanie spoločnej pôžičky na auto zaplatí 68,- Eur.
Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sume životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje. Súd prihliadol na nezamestnanosť obidvoch rodičov, riadne a podrobne sa vysporiadal vo svojom odôvodnení
so skutočnosťami, že by otec kvôli zdravotným alebo iným obmedzeniam nebol schopný vyživovať svoje deti. Otec si hľadá prácu nielen doma, ale i v zahraničí, a pokiaľ mu v tom nezabránili objektívne okolnosti, dosahoval taký príjem, že platil na výživu maloletých detí výživné vo výške 200,- Eur mesačne a prispieval aj na úhrady spojené s užívaním bytu, ktorého je spoluvlastníkom v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou detí, ale nežije v ňom. Ako vyplýva z obsahu spisu, otec maloletých detí pracoval od 01. 07. 2012 s pracovným pomerom na dobu určitú (do 31. 12. 2012) vo Francúzsku. Mal dojednanú mzdu 355,- Eur mesačne, avšak spolu so stravným dostal v mesiaci júl 2012 1.091,37 Eur netto, v auguste 1.808,36 Eur netto a v septembri 516,6 Eur. V tomto čase zaplatil na výživu detí 200 Eur a na úhradu bytu 100 Eur a evidentne tak mienil robiť aj do budúcna, o čom svedčí jeho písomné prehlásenie. Preto je právne irelevantné, že matka žiadala, aby súd na toto obdobie určil výživné vo výške 500 Eur na obidve maloleté deti. V súvislosti s prácou v zahraničí otcovi vznikli nepochybne vyššie výdavky so stravou a ubytovaním, napokon, na úhradu týchto slúžilo stravné. Zo mzdy otca 355 Eur by súd nemohol určiť výživné v matkou žiadanej výške ani za obdobie, keď otec bol zamestnaný. V snahe platiť deťom riadne výživné mu zabránilo skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe dňa 21. 09. 2012 z dôvodu nedostatku práce (matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom dňa 10. 09. 2012, otcovi bol návrh doručený dňa 14. 11. 2012). Od 22. 09. 2012 je otec evidovaný ako nezamestnaný a je bez akéhokoľvek príjmu. Je teda nepochybné, že otec sa účelovo nevyhýba zamestnaniu, ako to tvrdí matka maloletých detí. Tiež mu nemožno vytknúť nezáujem a nestarostlivosť o maloleté deti, pretože zo spisu je zrejmé, že v čase neprítomnosti matky, keď pracovala v Trnave, sa staral o maloleté deti on. V súčasnosti sú obidvaja rodičia nezamestnaní, otec je bez príjmu, matka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky od 01.05.2010 v rôznej výške (289,20 Eur, 251,39 Eur, 264,90 Eur, 299,59 Eur, 289,20 Eur, 264,90 Eur, 289,20 Eur), naposledy od 01.05.2012 do 31.05.2012 vo výške 200 Eur, s tým, že v evidencii nezamestnaných bola od 01.05.2010 do 20.05.2012 a následne od 15.10.2012 až do súčasnosti. Otec bol evidovaný ako nezamestnaný od 01.05.2010 do 30.05.2012, následne od 22.09.2012 až doposiaľ. Nie je správne vytýkať len otcovi, že si nehľadá riadnu prácu, pretože v rovnakej pozícii ako on, je aj matka maloletých detí. Tvrdenia matky, že otec pracuje „na čierno“, nie sú ničím podložené. To, že matka očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa so svojím priateľom, tiež nemôže mať bez ďalšieho vplyv na určovanie vyššieho výživného od otca maloletých detí. Pokiaľ sa týka majetkových pomerov rodičov maloletých detí, tieto tiež súd riadne zistil a vyhodnotil. Účastníci konania sú nemajetní, majú v spoluvlastníctve byt, v ktorom žije matka spolu s deťmi a jej priateľom, zatiaľ čo otec žije u svojich rodičov, ktorí ho podporujú, a to aj finančne.
Za týchto okolností, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania vo veci, s prihliadnutím na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom otcom v čase jeho zamestnanosti, pričom zamestnanie neukončil dobrovoľne, súd rozhodol správne, keď mu určil vyživovaciu povinnosť na spodnej hranici stanovenej zákonom. Súd vyhodnotil aj skutočnosť, že matka maloletých detí má voči nim zo zákona rovnakú vyživovaciu povinnosť ako ich otec (...každý z rodičov...§ 62 ZR), pričom prihliadol aj na jej osobnú starostlivosť o deti. Matka rovnako ako otec má povinnosť zabezpečovať zdroj obživy pre maloleté deti a nemôže z neschopnosti získať riadnu prácu obviňovať len otca. V danom prípade sa obaja rodičia rovnakým spôsobom postarali o bývanie pre deti, otec sa s deťmi stretáva, o čom svedčí výrok rozsudku o úprave styku. Okresný súd postupoval správne, vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy riadne vyhodnotil a v dôsledku toho aj vo veci správne rozhodol.
Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie matky za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žiadny z nich návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.