Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-188-2012.pdf
PDF · 81.96 KB
No categories available
25P/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. G., bytom R. 1, R., zastúpená Mgr. Dušanom Uhrinom, bytom Komenského 1/26, Komárno proti odporcovi: G. G., trvale bytom R. 1, R., t.č. bytom X M. I. G., R., Co. A., L., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom S. práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom H. 7, R., t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Q. G., rodenej V., nar. X.X.XXXX a G. G., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa 8.8.1992 v R. - L. H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. - L. ves, vo zväzku XX, ročník 1992, na strane 242, pod poradovým číslom 246 r o z v á d z a .
Maloletý G. G., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. G., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 200,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 20.08.2012 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že toto si neplní svoj spoločenský účel a vzťahy účastníkov ako manželov sú trvalo a vážne narušené. Uviedla, že manželstvo bolo v podstate harmonické až do roku 2006, kedy odporca vycestoval za prácou do Írska. Domov sa vracal len dvakrát ročne, a to v lete na tri týždne a v zime na dva týždne. Ich vzťah ochladol a i keď sa navrhovateľka snažila o to, aby sa odporca vrátil domov k rodine, on to odmietol. Uviedla, že si odporca v Írsku našiel priateľku, s ktorou aj býva v spoločnej domácnosti a preto už nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Maloletého G. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť odporcu žiadala najskôr stanoviť vo výške 500,- eur mesačne. Neskôr na pojednávaní svoj návrh v časti výživného zmenila tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporcu na vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, nakoľko manželstvo neplní svoju funkciu. S výživným vo výške 500,- eur však vzhľadom k tomu, že je nezamestnaný, nesúhlasil.
Vzhľadom k tomu, že odporca sa z pojednávania konaného dňa 20.2.2013 včas ospravedlnil, ale nežiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdením o nezamestnanosti odporcu, potvrdením o príjme navrhovateľky, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka a zistil, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a u oboch sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzavreli dňa 8.8.1992 v R.. V manželstve sa narodili dve deti, t.č. plnoletá G., nar. X.X.XXXX a maloletý G., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v R., R. 1, kde navrhovateľka býva doteraz.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s odporcom nie je v žiadnom kontakte už asi tri roky. Za príčinu rozvratu manželstva považuje najmä úplné odcudzenie, pričom asi pred rokom sa dozvedela, že má odporca v Írsku priateľku. Je riadne zamestnaná, avšak od marca 2012 je práceneschopná a vo februári 2013 ju čaká ďalšia operácia. V súčasnosti poberá len nemocenské dávky. Uviedla, že maloletý Marek má najviac výdavkov na stravu a sezónne oblečenie. Záujmovým krúžkom sa nevenuje, pretože na ne navrhovateľka nemá finančné prostriedky.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu spoločenskú funkciu a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Od roku 2006, kedy sa odporca odsťahoval do Írska, spolu manželia nežijú a už niekoľko rokov spolu nekomunikujú. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil citové odcudzenie.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Navrhovateľka žiadala, aby bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcovi bude určená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- eur mesačne. Styk odporcu s maloletým dieťaťom upraviť nežiadala. Kolízny opatrovník odporučil tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Doplnil, že navrhované výživné vo výške 200,- eur mesačne je primerané veku a potrebám maloletého, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľka je dlhodobo práceneschopná.
Vzhľadom na preukázané skutočnosti a s poukazom na to, že navrhovateľka sa o maloletého G. od roku 2006 fakticky stará sama, odporca sa na jeho výchove v podstate nepodieľa, rozhodol súd tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. K tomuto sa priklonil aj kolízny opatrovník a voči tomuto návrhu nenamietal ani odporca. Výšku výživného súd určil podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, kde prihliadol na to, že navrhovateľka sa o maloletého osobne stará a stanovené výživné je podľa názoru súdu primerané príjmu odporcu a tiež veku a potrebám dieťaťa.
Navrhovateľka je riadne zamestnaná, avšak od 6.3.32012 je dlhodobo práceneschopná. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že v období od 8/2011 do 3/2012 mala priemerný mesačný príjem 442,92 eur netto. Uviedla, že v súčasnosti poberá len nemocenské dávky vo výške 252,- eur mesačne.
Odporca je nezamestnaný a od 3.12.2011 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v L.. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že za obdobie od 1.1.2011 do 2.12.2011 mal príjem 10.973 eur brutto. V súčasnosti poberá dávky vo výške 188,- eur týždenne. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou, ktorá má príjem 144,- eur týždenne.
Maloletý G. navštevuje X. ročník základnej školy, je zdravý.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský
súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.